Pobrežník hrdzavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Pobrežník hrdzavý
Calidris-canutus.jpg
Pobrežník hrdzavý vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Calidris canutus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Pobrežník sivý, Tringa canutus
RedKnotMigration.svg
Mapa rozšírenia poddruhov pobrežníka hrdzavého

Hniezdiská, migračné trasy a zimoviská:

██ C. c. roselaari

██ C. c. rufa

██ C. c. islandica

██ C. c. canutus

██ C. c. piersmai

██ C. c. rogersi

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pobrežník hrdzavý alebo starší názov pobrežník sivý[2] (Calidris canutus) je stredne veľký vták z čeľade slukovité (Scolopacidae). Hniezdi v tundre holarktídy. Zimuje na pobrežiach morí, zalieta aj do vnútrozemia. Na Slovensku bol pozorovaný vzácne, v rokoch 1980 - 1999 5x.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežník hrdzavý dorastá do veľkosti 23 – 25 cm[4][5], váži 82 – 135 g[6] a má rozpätie krídiel 47 – 54 cm[4], patrí k najväčším zástupcom rodu Calidris. Vo svadobnom šate má tehlovo červené brucho, hruď, hrdlo a hlavu a šedo strakatý chrbát, krídla, a chvost. Krátke končatiny a dlhší zašpicatený zobák má čierne. V prostom šate je celý nenápadne šedý s bielym bruchom a v porovnaní so svadobným šatom má svetlejšie končatiny a zobák. Obe pohlavia sa pritom sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci sú menej šupinato škvrnití.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežník hrdzavý hniezdi v arktických tundrách na severe Kanady, Európy a Ruska. Je známy dlhými migráciami, pri ktorých z vysoko položených hniezdíisk preletuje až do južnej Európy, západnej Afriky, Južnej Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland, každý rok tak môže zdolať vzdialenosť až 30 000 km.

Patrí medzi pomerne hojné a stabilizované druhy, na hniezdiskach patrí dokonca k najbežnejšie zastúpeným bahniakom. Populácia má približne 1,1 milióna jedincov žijúcich na ploche 100 000 – 1 000 000 km². V Česku je najpočetnejší na prieťahu od apríla do októbra (má tiež svadobný šat, je preto i pre pomerne neskúsených pozorovateľov ľahko odlíšiteľný).

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežník hrdzavý je spoločenský vták, pri migráciách sa často vyskytuje v niekoľko desaťtisícových kŕdľoch. V lete sa živí hlavne hmyzom, larvami a drobnými suchozemskými bezstavovcami, v zime vyhľadáva ulitníky a kôrovce. Počas letu sa ozýva krátkym a mäkkým „uet-uet“.

Hniezdi na zemi, obvykle v tesnej blízkosti vody. Samica kladie 3 – 4 šedozelené vajcia s tmavším škvrnením do nehlbokej jamky lemovanej listami a machom. Na vajciach sedia obidvaja rodičia striedavo 20 – 25 dní. Krátko po operení sa mláďatá vydávajú na svoju prvú dlhú cestu na juh.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 23. decembra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pobrežník hrdzavý, s. 269.
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]