Portál:Byzantská ríša/Vybraný článok 2025 12
Postbyzantské umenie je označenie množiny viacerých individuálnych umeleckých smerov, ktoré sa začali rozvíjať v rôznych, prevažne ortodoxných oblastiach Európy a Ázie pod vplyvom byzantského umenia, obzvlášť po páde Konštantínopola v roku 1453. Byzantská umelecká tradícia pokračovala na viacerých miestach, jednak šlo o v centrá vytvorené už v staršom období v Srbsku, Bulharsku, Valašsku, Moldavsku a Rusku, ale aj na Kréte okupovanej Benátkami a v Osmanskej ríši. Významný bol vplyv byzantskej architektúry v ortodoxných krajinách, ikony krétskej školy boli zase známe a dychtivo vyhľadávané aj za hranicami ostrova v latinskej Európe, kde ovplyvnili štýl niektorých raných renesančných umelcov. Mnohí maliari krétskej školy boli tzv. „dvojjazyční“, maľovali buď alla greca (byzantský štýl), alebo alla latina (t. j. renesančný štýl).
Postbyzantské umenie v jednotlivých krajinách sa prejavilo najmä v sakrálnej architektúre, spája sa však s regionálnymi aspektmi. Vznikol takto napr. srbsko-byzantský štýl (vardarská škola), či iné miestne školy. V 14. a 15 storočí sa rozvíja moravská škola, ktorá prešla celkom nezávislým vývojom a neskôr sa stala architektonickým vzorom pre moldavské chrámy a ďalšie balkánske krajiny (Valašsko, Bulharsko). Byzantská architektúra významne ovplyvnila osmanskú islamskú architektúru a výstavbu rady dôležitých mešít, ako napr. Modrej mešity, ktorá bola vytvorená podľa vzoru Hagie Sofie.