Proglas (prológ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Proglas (v hlaholike: ⰒⰓⰑⰃⰎⰀⰔ, v cyrilike: Проглас) je starosloviensky prológ k Štvorevanjeliu, datovaný do 9. storočia. Pôvodný rukopis sa nezachoval, zachovali sa štyri neskoršie rukopisy, tendujúce k cirkevnej slovančine.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Proglas je incipit (prvé slovo textu), ktorý sa nachádza vo všetkých štyroch zachovaných rukopisoch. Srbské rukopisy používajú názov „Blaženago učitelja našego Konstantina Filosofa slovo“, ruský „Predslovije jevangelъskoje svętago Kirila“.[1]:15, 109 Súčasný názov v slovenčine je Proglas, čo je starosloviensky kalk, presnejšie hybridný polokalk gréckeho prólogos (πρόλογος), teda označenia úvodu „k väčšiemu literárnemu dielu, ktorý tematicky a obsahovo súvisí s náplňou diela i jeho štruktúrou a vysvetľuje jeho zmysel a zámer“[2].[1]:13-14

Rukopisy[upraviť | upraviť zdroj]

Proglas objavil v roku 1858 A. F. Hilferding v srbskom rukopise zo 14. storočia.[3]:26 Okrem toho sa zachoval ešte v ďalších dvoch staroslovienskych prekladoch evanjelií srbského pôvodu z 13. a 14. storočia a existuje ešte jeden ruský rukopis zo 16. storočia (Proglas sa v ňom nezachoval celý).[4] Ide o rukopisy: Chilandarský (13. storočie), Chludovov a Péčsky (14. storočie) a neúplný Trojický rukopis.[5][6] Rukopisy Proglasu nepatria medzi staroslovienske pamiatky, pretože sa zachovali iba v neskorších odpisoch, ktoré sa prikláňajú k cirkevnej slovančine a všetky sú písané v cyrilike (hlaholský rukopis sa nezachoval).[1]:96

Najstarší z rukopisov je Chilandarský rukopis, ktorý objavil v roku 1868 v kláštore Chilandar (jeden z 20 pravoslávnych kláštorov na Athose) ruský archimandrita Leonid (Lev Alexandrovič Kavelin). Ide o text písaný in continuo na pergamene, bez rozdelenia na strofy v dvoch stĺpcoch s medzerami medzi slovami len po bodke.[1]:96-99

Hilferdingov rukopis (alebo Pečský rukopis) bol objavený ako prvý, v srbskom rukopise štyroch evanjelií na pergamene zo 14. storočia. Text je zapísaný in continuo v stĺpcoch, bez rozdelenia na strofy či verše. Medzery sa nachádzajú len po interpunkcii.[1]:103-105

Chludovov rukopis bol objavený v roku 1872 a pochádza zo 14. storočia. Je zapísaný in continuo. Napriek viacerým hláskoslovným, morfologickým a syntaktickým zmenám oproti Chilandarskému rukopisu má k nemu bližšie ako k Hilferdingovmu.[1]:109

Trojický rukopis objavil A. I. Sobolevskij v roku 1898 v Trojicko-Sergejivskej lavre. pochádza zo 16. storočia, je písaný v ruskej redakcii cirkevnej slovančiny (odlišnosti sú v lexike a slovoslede), nenachádza sa na začiatku štvorevanjelia (ako tri predchádzajúce rukopisy).[1]:106

Rukopisy Proglasu na Slovensku publikovala Kristína Pavlovičová vo vedeckej monografii Veľkomoravský Proglas (2016).

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako autor je v srbských rukopisoch uvedený Konštantín Filozof. Sám seba by však neoznačil za „blaženého učiteľa nášho“. Je možné, že ide o neskoršiu vsuvku, alebo Konštantínovi Filozofovi skutočný autor Proglasu tento text pripísal, aby získal väčšiu autoritu.[1]:16

Odborníci sa k autorstvu tiež stavali rôzne[1]:17:

  • k názoru, že autor bol Konštantín Filozof, sa prikláňali A. F. Hilferding, E. Golubinskij, I. Frank, N. Nikolskij, E. Georgiev, Josef Vajs, F. Grivec
  • k názoru, že autor bol Konštantín Preslavský, sa prikláňali A. I. Sobolevskij, J. Ivanov, M. Murko, V. N. Zlatarski
  • ani jednu z vyššie uvedených možností/nepriklonili sa na žiadnu zo strán: I. I. Streznevskij, V. Jagič, A. Voronov, Miloš Weingart, I. Ohijenko, N. Wijk, František Pastrnek

V slovenskej literárnej vede sa za autora Proglasu považuje Konštantín Filozof.[1]:18 K tomuto názoru sa prikláňali z českých a slovenských vedcov Josef Vašica[3]:26-28, byzantológovia František Dvorník[4], Růžena Dostálová[7] a Alexander Avenarius[8], Eugen Pauliny[9]:126-127, historik Peter Ratkoš[10] či Ján Stanislav[11][12]. Zo zahraničných byzantológ a pravoslávny teológ John Meyendorff[13].

Nahtigalova rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1943 publikoval slovinský slavista Rajko Nahtigal v práci Rekonstrukcija treh starocerkvenoslovanskih izvirnih pesnitev svoju rekonštrukciu Proglasu.[14] Vychádzal z predpokladu, že autorom je Konštantín Preslavský, a teda usiloval sa text „zrekonštruovať tak, aby mu vznikol 12-slabičný verš s cezúrou po 5. alebo 7. slabike, pričom cezúru pravidelne vyznačuje“.[1]:112 Opieral sa tu o domnienku ruského slavistu A. I. Sobolevského, ktorý pokladal Abecednú modlitbu aj Proglas za dielo Konštantína Preslavského, a teda obidve za napísané v dvanásťslabičnom verši s cezúrou po piatej slabike. Nahtigal text v niektorých prípadoch (12., a 13., 31. a 32., 35. a 36., 41. a 42., 45. a 46., 65. a 66 verš jeho rekonštrukcie) delí na dva verše (tieto sú približne dvojnásobne dlhé oproti ostatným). Niekedy delí aj kratšie úseky na dva a „do textu vkladá sémanticky málo zaťažené výrazy, ktoré majú iba tú funkciu, aby verš natiahli do ním preferovaného dvanásťslabičníka“.[1]:112-114 Nahtigal „všetky vsuvky, ktoré mali byť barličkami dvanásťslabičníka, uvádzal v zátvorkách, aby bolo jasné, že ide iba o jeho hypotézu. Časom sa na zátvorky zabudlo, alebo sa z dajakých príčin zdali nepodstatné.“[1]:10

Preklady do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Proglas bol do slovenčiny preložený viackrát. Najstarší je neúplný preklad Jána Stanislava z roku 1957[15], resp. 1967[11]. Prekladal z Chilandarského rukopisu, čiastočne do prózy a čiastočne do veršov.[16]:324-327 Vo svojom preklade sa dopustil niektorých chýb, napr. pri vymenovaní mien evanjelistov (a evanjelií), keď preložil staroslovienske „Mat(f)ej“ ako Matej, pričom správne malo byť Matúš.[1]:93

Ďalší preklad je od Eugena Paulínyho v prebásnení Viliama Turčányho po prvý raz publikovaný v roku 1964[9]:126-133, neskôr Viliam Turčány svoj preklad upravoval, posledná verzia je z roku 2011[16]:324. Preklad vychádza z Nahtigalovej rekonštrukcie, a to tak, že „Pauliny urobil iba tzv. surový jazykový preklad, ktorý poskytol básnikovi Viliamovi Turčánymu na prebásnenie.“[1]:10-11 Preklad/prebásnenie je sylabotonické.

V roku 2011 publikoval svoju parafrázu Proglasu Ľubomír Feldek. Je sylabotonická. Takisto bol presvedčený, že originálny text je dvanásťslabičník, ale v jeho parafráze sa striedajú päťstopové akatalektické (desaťslabičné) a päťstopové hyperkatalektické (jedenásťslabičné) jambické verše. Jeho parafráza sa nepridržiava stichického originálu, ale je strofická – obsahuje 5-veršové strofy – a takisto je rýmovaná: tretí a piaty a druhý a štvrtý verš sú viazané striedavým rýmom, nepárne verše ženským a párne mužským.[1]:127-128

V roku 2013 publikoval svoju verziu Ján Zambor. Originál Proglasu považuje za sylabický, no jeho prebásnenie je sylabotonické.[1]:128-129

K. Pavlovičová uvádza, že pri interpretácii Proglasu sa vynorilo viacero nezrovnalostí, najzreteľnejších pri jeho prekladoch. Výrazne to možno pozorovať na dvojiciach „slovo – Slovo“ a „písmo – Písmo“. Desakralizované poňatie Proglasu ako básne vyhovovalo ideológii ateizácie po druhej svetovej vojne, ktorej podliehali všetky slovanské krajiny. A nedokázali sa od neho oslobodiť ani prekladatelia po roku 1989. Tvorcov socialistického estabilišmentu by stálo mnoho námahy, aby podali výraz Slovo ako Druhú božskú osobu, ako samého Krista, ako večné Otcovo Slovo atď. Oveľa jednoduchšie a pritom ideologicky optimálne bolo vysvetlenie slova ako symbolu filológie, slovanského písomníctva. Podobne je to v dvojici, v ktorej Písmo je skrátený názov zo spojenia Sväté písmo, teda pomenovanie súhrnu biblických kníh. Teda niečo celkom iné ako písmo vo význame súhrn písmen, spôsob zachytávania rečového prejavu.[16]:323

Ďalšia chyba vznikla pri preklade biblického citátu z Prvého listu Korinťanom (14, 19): „Na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov“, v ktorom apoštol Pavol reaguje na stále sa vzmáhajúcu glosoláliu, tzv. modlitbu v jazykoch. Išlo o akési blábolenie v stave eufórie z prežívanej Božej prítomnosti. Sv. Konštantín Cyril ho použil pri charakteristike zrozumiteľnosti textu. Citát z Biblie je to najjednoduchšie, pri preklade čoho nemožno nič pokaziť. Biblické miesto, ktoré Konštantín cituje, obsahuje dve číslovky, a to päť a desaťtisíc. Toto miesto je identické v prekladoch Biblie všetkých čias a na celom svete, veď číslovky, najmä základné, sú podľa denotátu excelentne monosémické lexikálne jednotky. Ján Stanislav prekladá číslovku desaťtisíc (ssl. tьma) výrazom „hŕba“[11], Viliam Turčány v starom preklade[9]:131 a Ján Zambor si vystačili s výrazom „tisíce“.[16]:336 Ľubomír Feldek má vo svojej paralele Proglasu „stá a stá“.[16]:336-337 V najnovšom preklade Viliam Turčány ešte zosilňuje poetizáciu, keď reduplikuje výraz tma a používa genitívnu metaforu tma slov: „rieknuť tmu, tmu slov“.[16]:337 Starosloviensky výraz „tьma“ je síce okrem číslovky desaťtisíc aj substantívum s významom „tma, temnota“, ale v tomto fragmente Proglasu je takýto preklad nesprávny, keďže ide o biblický citát z apoštola Pavla.[16]:337 Prebásňovatelia tu z biblického citátu urobili parafrázu, pričom text poetizujú.[16]:336-337 O ďalších chybách v prekladoch Proglasu do slovenčiny pozri[16].

Žáner[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci na Slovensku je všeobecne rozšírená mienka, že Proglas je báseň, autorka monografie a viacerých štúdií o Proglase Kristína Pavlovičová tvrdí, že ide o prozaický homileticko-apologetický text, o kázeň. Rusista a slavista docent Michal Téra to hodnotí takto: „Bylo by jistě záhodno, kdyby závěry Kristíny Pavlovičové pronikly i do všech literárních příruček a učebnic na všech typech škol v Česku i na Slovensku, neboť její práce mění pohled na Proglas skutečně zásadním způsobem.“[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Veľkomoravský Proglas. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2016. 142 s. ISBN 978-80-568-0016-4.
  2. ↑ prológ. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 852.
  3. ↑ a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s.
  4. ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 132, 332.
  5. ↑ PROGLAS. In: MACURA, Vladimír, a kol. Slovník světových literárních děl. Vyd. 1. Zväzok 2 M – Ž. Praha : Odeon, 1988. 459 s. S. 154.
  6. ↑ 104. VERŠOVANÝ PROGLAS (PREDSPEV) K STAROSLOVIENSKEMU ŠTVOREVANJELIU. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 179.
  7. ↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2003. 413 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-409-0. S. 63 – 64.
  8. ↑ AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí : k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 76.
  9. ↑ a b c PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.)
  10. ↑ RATKOŠ, Peter. Slovensko v dobe veľkomoravskej. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988. S. 47.
  11. ↑ a b c STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 2. dopl. vyd. Zväzok III : Texty. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1967. 512 s. S. 105 – 107.
  12. ↑ STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 189.
  13. ↑ MEYENDORFF, John. Byzantine Theology : Historical Trends and Doctrinal Themes. London : Mowbrays, 1975. 243 s. ISBN 0-264-66306-3. S. 217 – 218.
  14. ↑ NAHTIGAL, Rajko. Rekonstrukcija treh starocerkvenoslovanskih izvirnih pesnitev. Ljubljana : Akademija znanosti in umetnosti, 1943. 116 s. Dostupné online.
  15. ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. Zväzok III : Texty. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957. 326 s. S. 79 – 80.
  16. ↑ a b c d e f g h i PAVLOVIČOVÁ, Kristína. O prekladoch Proglasu do slovenčiny. In: ŽEŇUCH, Peter; ZUBKO, Peter, et al. Liturgické jazyky v duchovnej kultúre Slovanov : monotematický súbor štúdií. 1. vyd. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV; Slovenský komitét slavistov, 2017. 367 s. ISBN 978-80-89489-34-3. S. 323 – 337.
  17. ↑ TÉRA, Michal. Kristína Pavlovičová, Veľkomoravský Proglas; Kristína Pavlovičová Prológy Teofylakta Ochridského; Kristína Pavlovičová, Jozef Pavlovič, Slová sv. Klimenta Ochridského. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2022, čís. 16, s. 277 – 279. ISBN 978-80-7465-578-4. ISSN 1802-8209.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proglas_(prológ)&oldid=7760364“