Prvý lateránsky koncil

Prvý lateránsky koncil alebo prvý lateránsky snem bol koncil, ktorý sa konal na jar roku 1123 v Lateránskej bazilike v Ríme. Predsedal mu pápež Kalixt II. Počet účastníkov sa odhaduje na 300 až 1 000. Pápež sám označil tento snem za „concilium generale“, a tak tento snem vošiel nakoniec do histórie ako 9. ekumenický koncil, hoci nie je známe, či sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia východnej cirkvi resp. poslovia byzantského cisára.

Kalixt II. zvolal koncil 25. júna 1122 kvôli „rôznym dôležitým cirkevným záležitostiam“. Koncil zasadal v druhej polovici marca 1123. Prvý lateránsky koncil potvrdil nedávno uzavretý Wormský konkordát medzi pápežom a cisárom. Zároveň potvrdil nárok cirkvi na nezávislosť od všetkých svetských mocenských vplyvov. Vo vnútrocirkevných otázkach sa koncil rázne postavil proti kupovaniu duchovných úradov a apeloval na zvýšenie morálnej úrovne kléru.

Kánony

Kánon I: zakazuje sa kupovanie akýchkoľvek cirkevných úradov
Kánon II: zakazuje sa, aby bola osoba, ktorú exkomunikoval príslušný miestny biskup, prijatá iným biskupom, opátom alebo klerikom do iného cirkevného spoločenstva
Kánon III: stanovuje sa, že za biskupa môže byť vysvätený len kánonicky ordinovaný kňaz
Kánon IV: stanovuje sa, že miesta farárov a benefíciá podliehajú výhradne kompetencii biskupa
Kánon V: vyhlasuje sa zosadenie protipápeža Gregora VIII.
Kánon VI: stanovuje sa, že za arcidiakonov môžu byť ustanovení len diakoni a za prepoštov, arcikňazov a dekanov môžu byť ustanovení len kňazi
Kánon VII: zakazuje sa, aby kňazi, diakoni a subdiakoni žili spolu so ženami, okrem prípadov, keby sa jednalo o blízke príbuzné, a bolo by tak vylúčené akékoľvek podozrenie z nedovoleného spôsobu života
Kánon VIII: zakazuje sa udeľovanie cirkevných funkcií laikom
Kánon IX: zakazuje sa incest; všetci takto konajúci spolu s ich deťmi sú vyhlásení za hanebných
Kánon X: účastníkom križiackych výprav sa udeľujú odpustky, ich domy a rodiny sú pod pápežskou ochranou
Kánon XI: odsudzujú sa určité lokálne zvyklosti týkajúce sa dedičského práva
Kánon XII: odsudzuje sa krádež v kostole, odsudzuje sa prebudovávanie chrámov pre obranné účely
Kánon XIII: pod trestom exkomunikácie sa zakazuje falšovanie mincí
Kánon XIV: trest exkomunikácie hrozí tomu, kto okradne pútnika smerujúceho do Ríma a kto bude vyberať nejaké nové cestné mýto
Kánon XV: potvrdzujú sa nariadenia predchádzajúcich pápežov v otázke spôsobu nastolenia mieru (Pax Dei, Treuga Dei)
Kánon XVI: mnísi sú podriadení príslušnému miestnemu biskupovi a zakazuje sa im vysluhovať sviatosti bez poverenia biskupa
Kánon XVII: každý vojenský útok na pápežské mesto Benevento sa trestá exkomunikáciou

V niektorých rukopisoch sa nachádzajú ešte aj nasledujúce kánony:

Kánon XVIII: stanovuje sa, že miestnych farárov ustanovuje výhradne biskup; miestni farári môžu prijímať od laikov desiatky, viažuce sa k ich funkcii, len s povolením biskupa
Kánon XIX: potvrdzuje sa právna situácia kláštorov a kostolov tak, ako bola daná od čias Gregora VII.; opátom a mníchom sa zamieta vydržiavanie si úradu alebo chrámu s cieľom získať ho po 30 rokoch automaticky pre seba
Kánon XX: ustanovuje osobitnú ochranu nad klerikmi a cirkevným majetkom
Kánon XXI: klerikom sa zakazuje ženiť sa i žiť v konkubináte; doposiaľ uzatvorené manželstvá klerikov sa vyhlasujú za nulitné
Kánon XXII: odsudzuje sa neoprávnené privlastňovanie si majetku zo strany schizmatických biskupov z Ravenského exarchátu

Literatúra

ALBERIGO, Giuseppe et al. (ed.). Konzilien des Mittelalters. Paderborn: Schöningh Verlag, 2000. ISBN 3506798049.
GRESSER, Georg. Die Synoden und Konzilien der Zeit des Reformpapsttums in Deutschland und Italien von Leo IX. bis Calixt II. (1049-1123). Paderborn: Schöningh, 2006. S. 476-490. ISBN 3506746707.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erstes Laterankonzil na nemeckej Wikipédii.