Redaktor:R0manH/pieskovisko

Eyckov obraz Krst v rieke Jordán

Krst (starogr. βάπτισμα číta sa baptisma alebo vaptizma) čo v preklade znamená ponorenie do vody. V rannej kresťanskej cirkvi sa krstilo vždy ponorením do vody až po vyznaní viery. Samotný krst ale židovský národ poznal už skôr o čom svedčí aj služba Jána Krstiteľa, ktorého pôsobenie predišlo Ježiša Krista. Podľa starozákonnej židovskej tradície sa židovský národ zúčastňoval rituálneho kúpeľu v bazéne s názvom - mikvah.

Samotný krst je symbolom viery, kedy veriaci sa na základe svojho rozhodnutia odovzdá viere v Ježiša Krista, ktorý sa sám dal pokrstiť ako príklad v dospelom veku ( Mat, 3,13 ). Biblické texty - Skutky apoštolov, opisujú príbeh, kde apoštol Filip stretne etiópskeho eunucha, ktorého po zvestovaní evanjelia pokrstí. V týchto častiach písma sa však vyskytuje nezhoda z pôvodných textov a niektorých iných prekladov. ( Sk.ap. 8, 36 - 38 )

[Filip mu povedal: "Ak veríš z celého srdca, slobodno." A on odpovedal: "Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn."] ^. Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. 

V rímskokatolíckom preklade verš 38 o krste bol vynechaný ale v niektorých verziách sa nachádza v lomenej zátvorke^{[chýba zdroj]}.

História a pôvod slova krst

Krst dieťaťa ponorením v ruskej pravoslávnej cerkvi v Sankt Peterburgu

Krstný prameň z 5. storočia v Šivte v Negevskej púšti.

Baptistérium pri Bazilike svätého Jána v Lateráne v Ríme s typickým osemuholníkovým pôdorysom.

Slovo "krst" je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom "Kristus". Pôvodina slova Kristus v jazyku Novej zmluvy, kde má aj korene, je z gréckeho Χριστός – pomazaný. Pôvodné slovo pre "krst" v gréčtine je βαπτίζω – ponoriť. V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách ( rím.kat.cirkvi ) zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Dôvod zmeny bol tiež v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. Keď sa začali hojnejšie krstiť aj malé deti (novorodenci) , začalo sa ustupovať od nevyhnutnosti ponorenia a zaviedla sa možnosť krstiť poliatím, prípadne iba pokropením vodou.

Krst je v mnohých cirkvách súčasťou kresťanskej iniciácie, ktorá pozostáva z troch sviatostí: krstu, birmovania (myropomazania) a eucharistie.

Rímskokatolícka cirkev

Krst (starogr. βάπτισμα číta sa baptizó) je sviatosť iniciácie v kresťanských cirkvách. Je to prvá sviatosť, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti. Krst je schopný prijať každý dosiaľ nepokrstený človek. „Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi.“ Táto sviatosť zmýva dedičný hriech i všetky osobné hriechy (a odpúšťa tresty za ne), dáva mu Božiu milosť, udeľuje teologálne čnosti a dary Ducha Svätého. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva až na špecifické aspekty: túžba po krste, obetovanie svojho života na znak viery. Krstiť môže kňaz, biskup a v nevyhnutnosti každý kresťan (v niektorých cirkvách aj nekresťan). Krst v Biblii sa často spomína v Novom zákone (Mt 3,6; Mt 3,15; Sk 1,5; Rim 6,3 – 4; Mt 28,19; Mt 3,11; Mar 16,16; Sk 2,38; Ján 3,3 – 5; Ján 3,23; Mar 1,10; Sk 8,38 – 39; Mar 1,4; Rím 6,2 – 4; Tit 3,5; Kol 2,12 – 13)

Prax východných cirkví

Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu – teda krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie. Niektoré východné katolícke cirkvi od krstu ponorením pod vplyvom latinizácie upustili, rovnako ako od spoločného udeľovania troch iniciačných sviatostí, ale dnes sa táto prax obnovuje (napr. v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) a krst poliatím sa má chápať len ako výnimka.

V minulosti sa okrem toho krstilo prevažne na veľké sviatky, v byzantskom obrade to bolo najmä na Paschu (Veľkú noc), niekedy tiež na Bohozjavenie a Zostúpenie Svätého Ducha, o čom svedčí aj hymnus Ktorí ste v Krista pokrstení, ktorý sa na božskej liturgii spieva namiesto Trisagionu. Najčastejšie sa krstilo na Veľkú sobotu večer počas večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, konkrétne počas čítania 15 starozákonných čítaní. Krstilo sa mimo chrámu, v baptistériu. Čítania a bohoslužobné texty tejto bohoslužby poukazujú na teologické spojenie krstu a Paschy, ktoré je vo východných cirkvách veľmi silné. V prípade dospelých krstu predchádzalo dlhšie obdobie prípravy, ktoré sa nazýva katechumenát. Dnes sa väčšinou krstia deti zhruba na 40. deň po narodení (tak to predpisuje trebník).

Názory na krst detí

V niektorých kresťanských spoločenstvách je pravidlom, že sa krstia iba dospelí. Rozdiel je aj v názore, či sa deti krstili v časoch svätých apoštolov alebo nie.

Za krst detí hovorí prax tých spoločenstiev, ktoré uchovávajú apoštolskú tradíciu (najmä východné cirkvi). Tiež to dokazuje stať zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. ( aj deti ) Na Východe sa viera nevníma tak striktne racionalisticky, ale skôr ako život v Kristovi a podľa Krista, účasť na živote Cirkvi ako Kristovho tela, ak teda rodičia žijú v Cirkvi (v Kristovi), prirodzenie vierou žije celá rodina a celá rodina má účasť na živote v Kristovi, preto je krst detí vnímaný ako prirodzená záležitosť. Dieťa od mala má účasť na živote Cirkvi a tým rastie jeho viera.

Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí, mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený. (Marek 16, 16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.“) Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. V počiatkoch to bolo často vyznaním, ktoré znamenalo podpísanie si ortieľu smrti – kresťanstvo bolo úradmi prenasledované a jeho prívrženci zabíjaní. Neskôr sa začali krstiť i tí, ktorí evanjeliu neuverili a keďže išlo o malé deti, nemluvňatá, ani nemohli. Prax prvej cirkvi bola však iná, ako dokazuje i text zo Skutkov apoštolov: „Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? ³⁷ [Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.] 38 Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho.“

Protestantské a evanjelikálne cirkvi so sviatosťou krstu v podobe rímskokatolíckej cirkvi nesúhlasia. A to hlavne preto, lebo biblické texty vyučujú, že z hriechu bol človek očistený skrze obeť Ježiša Krista jeho krvou. Krst je krokom viery, kedy človek zanecháva svoj starý život a odovzdáva sa kresťanskej viere. Tieto cirkvi tvrdia, že ak by bolo možné očistiť človeka od hriechu krstom, potom obeť Ježiša Krista bola zbytočná, pretože krst poznali už v židovskej kultúre pred ukrižovaním Ježiša Krista . Sviatosť krstu rím. kat. cirkvi tým vraj neguje význam obete Ježiša Krista.

Tieto cirkvi zároveň sa odvolávajú na vyššie zmienený biblický verš o rozhodnutí eunucha pokrstiť sa.( Sk.ap. 8, 36 - 38 ) Do cirkvi by mal človek vstúpiť iba na základe slobodného rozhodnutia. Bez viery krst nemá význam, preto odmietli krstiť novorodencov. Rím.kat. cirkev sa zase odvoláva na biblický text sk.apoštolov 16,33: V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.

V učení rímskokatolíckej cirkvi na základe tohto verša usúdili, že slovné spojenie " i všetci jeho domáci " zahŕňa aj deti ( novorodencov ). Avšak protestantské a evanjelikálne cirkvi nesúhlasia, pretože slovo "domáci" nedokazuje, že domáci boli aj novorodenci.

Evanjelikálne a protestantské cirkvi však väčšinou schvaľujú krst detí, ale iba v tom prípade, ak je dieťa už schopné sa samostatne rozhodnúť a pochopiť čo daný krst znamená, a tým vstúpiť na cestu kresťanskej viery na základe slobodného rozhodnutia.

Prečo biblický text "i všetci jeho domáci" nezahŕňa aj deti - bábätká - a teda nemohli byť účastné na krste "všetkých domácich"?

Správny kontext biblického verša v Skutkoch apoštolov 16:33

Pri čítaní biblického textu je veľmi potrebné čítať biblický text v celom jeho kontexte - pred ním, aj za ním. Spomínaný verš sa nachádza v Skutkoch apoštolov v kapitole 16, verš 33:

Sk 16:33  V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.

Na to, aby sme mohli porozumieť, kto boli "všetci jeho domáci" a či tam boli zahrnuté aj deti - bábätká - musíme si pozorne všímať, čo sa o "všetkých jeho domácich" píše v celom kontexte pred aj za spomínaným veršom. Vo verši 32 hneď pred 33 sa píše, že všetkým, čo boli v jeho dome, zvestovali Pánovo slovo.

Sk 16:32  A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.

Vo verši 34 hneď za 33 veršom sa píše, že strážca väzenia sa radoval s celým svojím domom, že uveril Bohu.

Sk 16:34  Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.

Pozorne si teda všimnime, čo "všetci domáci" v "celom dome" robili.

• všetkým čo boli v dome bolo zvestované Pánovo slovo (Sk 16:32)
• všetci domáci boli pokrstení (Sk 16:33)
• celý dom sa radoval, že uveril Bohu (Sk 16:33)

Ak medzi "všetkými domácimi" v "celom dome" boli aj deti - bábätká, potom:

• aj bábätkám bolo zvestované Pánovo slovo (Sk 16:32)
• bábätká boli pokrstené (Sk 16:33)
• aj bábätká sa radovali, že uverili Bohu (Sk 16:33)

Kedy je možné v praxi niektorej z cirkvi, kde krstia aj bábätká, vidieť aby:

• pred krstom kazateľ zvestoval Pánovo slovo bábätku, ktoré ide pokrstiť
• potom by pokrstil bábätko
• a nakoniec sa toto pokrstené bábätko radovalo, že uverilo Bohu

Záver

Bábätku môžeme hovoriť, čo chceme, aj tak nám nebude rozumieť dôležié veci o Bohu a o jeho spáse. Nemôže tomu slovu uveriť. Rovnako sa nebude radovať, že uverilo Bohu. Nanajvýš sa môže sťažovať a plakať, že sa mu to, čo s ním robia, nepáči.

Preto aj z tohto dôvodu nemôže biblický text "i všetci jeho domáci" zahŕňať malé deti - zvlášť malé bábätká.

Krst má navyše iný dôležitý duchovný význam, ktorému je potrebné pri krste rozumieť a vierou prijať.

Ježiš a Ján Krstiteľ ohlasovali ako prvé "Robte pokánie!". Sám Ján Krstiteľ žiadal od tých, ktorí sa dávali krstiť aby najskôr prinášali ovocie hodné pokánia. Je teda zrejmé, že krstu muselo predchádzať skutočné a úprimné pokánie, ktoré bolo potvrdené v Jánovom prípade aj konkrétnymi skutkami pokánia. Až potom mohol byť človek pokrstený Jánovým krstom. Podobne Ježiš povedal "Kto uverí a dá sa pokrstiť bude spasený!" . Najskôr teda musí človek uveriť a potom sa dať pokrstiť.

Pred krstom musí krstenec:

• urobiť pokánie
• uvetiť

Ani jedno z toho nevie bábätko samo za seba urobiť. Bábätko si samo neuvedomuje, že je hriešne, nemôže preto urobiť pokánie zo svojho hriechu. Podobne bábätko nerozumie nič z toho, čo by sme mu o Bohu hovorili, preto nie je schopné uveriť v Ježiša Krista.

Ďalšou dôležitou časťou, prečo bábätká nemôžu byť pokrstené tak ako to Ježiš chcel je to, že v krste sa človek sám svojím rozhodnutím a svojou vierou zjednocuje s Ježišom Kristom v jeho smrti, v jeho pochovaní a v jeho vzkriesení. (list Rimanom 6) Hriech človeka tak prechádza na Ježiša Krista, kde je spravodlivo potrestaný smrťou. A preto je Ježiš Kristus jediná cesta, pravda a život, lebo ako prvý a jediný bol po treste smrti za náš hriech vzkriesený. Toto sa deje v krste, takto je skrze krst, skrze zjednotenie sa s Ježišom Kristom skrze krst v jeho smrti, v jeho pochovaní a v jeho vzkriesení, takto je hriech skrze krst zmytý a človek sa stáva slobodný od hriechu - vedome s vierou.

Toto nie je nijakým spôsobom možné, aby si toto bábätko uvedomilo a pri krste vierou prijalo.

Je pochopiteľné, že rodičom záleží na spáse detí a chcú aby aj ich deti boli čím skôr účastné na Božej spáse, ale pokropenie, alebo poliatie po hlave nie je krst. Dokonca aj keby bolo bábätko ponorené celé vo vode, ako krst má byť správne celým ponorením, dokonca aj vtedy to nemôže byť z hore uvedených dôvodov krstom do Ježiša Krista, tak ako to robili prví apoštoli a učeníci.

Pri všetkej dobrej vôli rodičov, kńazov a iných účastných na krste bábätka sa stane bábätko nanajvýš týmto spôsobom zasvätené Bohu s úprimnou prosbou aby ho Boh spasil. A Boh rád vypočuje našu modlitbu, tak že ho svojou láskou dovedie k pokániu.

Ale toto bábätko ak chcete aby mohlo byť naozaj spasené, musí najskôr samo spoznať, že to čo v živote robí je hriechom, musí potom samo sa od tohto hriechu odvrátiť a skončiť s ním - zomrieť tomu hriechu - a teda urobiť pokánie, musí sa samo na základe svojej vlastnej viery rozhodnúť dať sa pokrstiť do Ježiša Krista skrze krst. Rozhodnúť sa zjednotiť sa s Kristom skrze krst - viď Rimanom 6.

Až potom začne kráčať po tej jedinej Ceste, za jedinou Pravdou, za skutočným Životom v Ježišovi Kristovi.

Ježiš povedal "Kto uverí a dá sa pokrstiť bude spasený!" a nie "Kto sa dá pokrstiť a potom uverí", lebo spasený sme vierou. A vierou robíme potom skutok viery - krst. Prvý Boží skutok, ktorý Ježiš povedal je "aby sme verili v toho ktorého Boh poslal - v Ježiša Krista". Najskôr teda veríme a potom sa dávame pokrstiť. A ako Abrahám uveril a prijal zasľúbenia, tak aj my vierou príjmame zasľúbenie, vierou robíme pokánie, vierou sa dávame pokrstiť, vierou je náš hriech skrze krst obmytý, vierou zomierame starému človeku, vierou toho starého človeka pochováme v krste, vierou si obliekame v krste na seba Ježiša Krista, vierou príjmame nový život v Kristovi a nakoniec vierou príjmame to Bohom zasľúbenie prisľúbenie - Ducha Svätého , aby sme po zvyšok života žili podľa Ducha, svätý a Bohu milý život. Krst je teda konkrétny skutok našej viery - vierou, skrze vieru.

Z Bohu zasvätených pokropených, alebo po hlave poliatych namočených bábätiek vyrastú iba Bohu zasvätení namočení hriešnici, ktorý na to aby mohli žiť svätý život, potrebujú sami urobiť pokánie, sami sa rozhodnúť dať sa pokrstiť a sami vierou prijať Ducha Svätého. Preto krst detí nie je biblickým krstom a možno to poznať aj na ovocí.

Krst bábetiek je preto neplatný a zbytočný. Až krst na základe vlastnej viery človeka, oslobodzuje človeka od jeho hriechu, až potom môže byť človek skutočne slobodný od svojho hriechu a až potom nebude za tento hriech na Božom súde odsúdený.

Reformácia krstu detí.

Anababtisti prišli prvý krát pred mnohými stáročiami s touto pravdou a aj napriek tomu dodnes mnohí pokračujú v neplatnom krstení bábätiek.

Krst bábätiek je lúpežou toho riadneho krstu do Ježiša Krista.

Toto povedal už v roku 1526 Hubmaier Balthasar vo svojom diele Short apology.

Nie je už načase prijať Bohom zjavenú pravdu? Mnohí Anabaptisti pre túto pravdu o krste trpeli, boli prenasledovaní Katolíckou aj Luteránskou cirkvou a pre túto pravdu mnohí aj zomierali. Ťažko bola táto pravda obnovená a je dôležité ju poznať.

Túto pravdu o krste prináša dnes aj hnutie nazývané "Posledná reformácia", ktoré všetky jednotlivé stáročiami Bohom zjavené pravdy, cez Lutherovu reformáciu, Anababtistov, Baptistov, Metodistov, Letničných a iných cirkví, prináša všetko spolu ako "Poslednú reformáciu cirkvi", ktorú je potrebné pred posledným príchodom Pána ešte urobiť. A to aby sme robili pokánie, dali sa pokrstiť, prijali Ducha Svätého a žili svätý život tak ako nás Boh povolal aby sme žili. Boh sám potvrdzuje toto ako svoje pravdivé slovo mnohými znameniami a divmi, uzdravením, vyslobodením od démonov a skutočnopu slobodou človeka od hriechu a zlého.

Hovorí o tom aj filmový dokument "Posledná reformácia - začiatok", ktorý pojednáva o tom, čomu verili a ako to robili prví učeníci Ježiša Krista, ako je to všetko, čo oni predtým robili skutočné aj dnes.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému R0manH/pieskovisko

Externé odkazy

• Sviatosť krstu
• Katechizmus.sk
• Dom.rimkat.sk
• Grk-secovce.sk
• Krst detí nezosobášených rodičov? katnoviny.sk
• Cyril VASIĽ, SJ: Gréckokatolíkom: Krst ponorením (Vatikánsky rozhlas 18. 03. 2007)
• Posledná reformácia cirkvi