Richvald

Richvald
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Bardejov
Región	Šariš
Nadmorská výška	375 m n. m.
Súradnice	49°17′00″S 21°11′00″V
Rozloha	21,84 km² (2 184 ha)
Obyvateľstvo	1 011 (31. 12. 2023)
Hustota	46,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1325
Starosta	Zuzana Germanová (nezávislá)
PSČ	085 01 (pošta Bardejov 1)
ŠÚJ	519766
EČV (do r. 2022)	BJ
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Richvald 179
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Richvald
Webová stránka: richvald.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Richvald je obec na Slovensku v okrese Bardejov.

Polohopis

Pohľad na Richvald

Obec Richvald sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, na území horného Šariša, 10 km juhozápadne od Bardejova. Administratívne patrí do okresu Bardejov a do Prešovského kraja (predtým bola súčasťou Východoslovenského kraja).

Chotár, katastrálne územie obce, sa rozprestiera v severnej časti Bartošovskej kotliny, na hranici Čergovského pohoria a Ondavskej vrchoviny ako časti Nízkych Beskýd, v pramennej oblasti viacerých prítokov Richvaldského potoka, ktorý na juhu vteká do Šibskej vody. S rozlohou 2 188 ha patrí medzi najväčšie oblasti. Na severe hraničí s katastrami Mokroluhu a Rokytova, na severozápade a západe Krivého, Bogliarky a Krížov, na juhu a juhovýchode Hervartova a Kľušova a na východe Bardejova a jeho miestnej časti Mihaľov.

Nadmorská výška

Nadmorská výška richvaldského katastra sa pohybuje v intervale 327 – 840 m, pričom samotná obec je približne vo výške 375 m. Územie obce je svahovité, stúpa od Richvaldského potoka s kótou 360 m n. m. smerom na sever po kótu 390 m n. m. výraznejšie terénne zlomy sú v dolinách prítokov Richvaldského potoka a na terasách južne od zastavaného územia. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch katastrálneho územia v severovýchodnej časti a výrazne členitý hornatý na juhozápade tvorí z geologického hľadiska treťohorný flyš. Súvislý les s výskytom jedle, borovice, brezy a buka sa nachádza hlavne v juhozápadnej a severovýchodnej časti. V lokalite „Bartkaňa“ rástol kedysi aj vzácny tis.

Dejiny

Azda najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín celej bardejovskej oblasti bola neskorá kamenná doba (eneolit – 2500 – 1800 pr.Kr.). Vtedy sa tu objavil ľud s jednoduchou pastiersko-roľníckou kultúrou, patriaci do okruhu kultúr tzv. šnúrovej keramiky, ktorý svojim mŕtvym budoval na hrebeňoch vrchov mohyly z hliny, niektoré z nich aj pomerne veľkých rozmerov. Ich najbližšie nálezisko sa nachádza iba niekoľko kilometrov od dnešného Richvaldu, na Kobylskej hore medzi Kľušovom a Kobylami.Významným materiálnym dokladom z eneolitického obdobia je aj kamenný sekeromlat, ktorý bol nájdený priamo v chotári Richvaldu a teraz je uložený v zbierkovom fonde Šarišského múzea v Bardejove. Územie severného Šariša bolo v 13. storočí majetkom uhorských kráľov a administratívne pričlenené k Šarišskému komitátu so sídlom na hrade Šariš. Po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242 začalo nové osídľovanie územia severného Šariša a významnú úlohu v ňom zohrala najmä nemecká kolonizácia. Nemci založili alebo doosídlili niekoľko osád aj na východných svahoch pohoria Čergov. Svedčia o tom nemecké názvy obcí, nachádzajúce sa v dobových prameňoch. Takéhoto pôvodu je pravdepodobne aj obec Richvald, ktorá mala kedysi nemecký názov Reichwald.

Počiatky histórie Richvaldu

Počiatky histórie Richvaldu, zaznamenané v písomných prameňoch, siahajú do prvej polovice 14. storočia. Na území panstva Kobyly (Kabalafeulde), ktoré v roku 1319 na základe kráľovskej donácie získali šľachtici z Perína, bol na nemeckom zákupnom práve, podobne ako susedné dediny založený aj Richvald. Iniciátorom bol šoltýs (dedičný richtár).

Niekoľkoročný spor viedli o obec Richvald Bardejovčania s Perínskovcami. Spišská Kapitula, vtedajšie významné hodnoverné miesto, vykonala na pokyn kráľa obchôdzku chotára panstva Kobyly a dvorský suda dal za pravdu šľachticom z Perína. Z toho obdobia sa zachovala listina, ktorá je pre Richvald veľmi významná, pretože predstavuje prvú písomnú správu o tejto obci. V roku 1355 v nej Mikuláš z Perína vyhlasuje, že Richvald a spolu s ním Kľušov, Kobyly a Hertník sú jeho majetkom a boli ním už aj v roku 1325. Tvrdí tiež, že v uvedenom roku existoval v Richvalde mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a stál tu kostol vybudovaný z kameňa. Farnosť pri tomto kostole, ktorý po neskorších prestavbách stojí v obci doteraz, jestvovala pravdepodobne aj v 14. storočí, pretože počas celého nasledujúceho storočia boli tunajší farári členmi bratstva farárov z okolia Bardejova. Ako prvý sa spomína v roku 1426 richvaldský farár Juraj.

Prvá polovica 15. storočia

V prvej polovici 15. storočia patril Richvald medzi najväčšie dediny v širšom okolí Bardejova. Napr. v roku 1427 sa tu na základe daňového súpisu Šarišskej stolice nachádzalo až 52 roľníckych usadlostí. Významné postavenie obce v tom období sa odrazilo aj v tom, že správy o nej sa stále častejšie objavovali v administratívnej a účtovnej agende slobodného kráľovského mesta Bardejova. V týchto materiáloch, ktoré sú dnes v bardejovskom archíve, sa opakovane spomína „pleban de Reychenwalt“ i richvaldský „iidex“ (šoltýs).

Začiatkom štyridsiatych rokov 15. storočia dochádza v tejto oblasti k zmenám vo vlastníckych vzťahoch. V bardejovskom archíve sa z toho obdobia zachovalo niekoľko listín, v ktorých advokát mesta Bardejov protestuje proti zabratiu dedín bardejovského okolia (okrem iných aj Richvaldu) známym bratríckym veliteľom Jánom Talfúsom. Nakoniec sa Bardejovčania presadili. Spišská Kapitula v roku 1446 oznamovala guberniálnej rade, spravujúcej Uhorsko, že uviedla Bardejov a jeho cirkevné inštitúcie do držby šiestich dedín. Mestu pripadol okrem iného aj Richvald, stali sa vlastníctvom Kostola sv. egídia, resp. Špitála sv. Ducha. Vpád poľských vojsk na územie východného Slovenska v rokoch 1471 – 1472 a neskôr, značne postihol aj obyvateľov Richvaldu. Richvald často menil zemepána.

Roky 1529 – 1848

Až v rokoch 1529 – 1848 sa začalo najdlhšie obdobie v jeho histórii, bol skoro nepretržite poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Bardejova, okrem obdobia na konci 17. a v prvej polovici 18. storočia, keď ho mesto v dôsledku svojich hospodárskych problémov zálohovalo u šľachtickej rodiny Klobušickovcov. V Richvalde vznikla veľmi skoro evanjelická farnosť s fíliou v Hervartove, Miestny pastor podliehal pod cirkevný dozor mestského pastora, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií. V druhej polovici 16. sa spomína pastor. V roku 1581 vyšiel v bardejovskej tlačiarni Dávida Gutgesela slovenský preklad Lutherovho Katechizmu, ktorý slúžil aj pre potreby evanjelických Slovákov v Richvalde.

Prvá polovica 17. storočia

Prvá polovica 17. storočia bola z náboženského hľadiska relatívne pokojným a stabilizovaným obdobím. Malo na to vplyv aj dlhodobé pôsobenie iba niekoľkých významných pastorov. V druhej polovici 17. storočia sa v dôsledku prudkého tlaku protireformácie začala meniť náboženská situácia v meste a v jeho poddanských obciach. Po skončení povstania Imricha Tököliho bol v októbri 1686 z iniciatívy nového bardejovského richtára obsadený a katolíckemu farárovi odovzdaný aj kostol v Richvalde. Podľa zachovaných prameňov bol Richvald v roku 1700 takmer úplne luteránsky, v roku 1703 tu žilo len 23 katolíkov, v roku 1722 dokonca iba traja, v roku 1749 275 evanjelikov, 37 rímskokatolíkov a 5 gréckokatolíkov, v roku 1771 372 evanjelikov, 96 rímskych katolíkov, 19 gréckokatolíkov a 20 židov.

História obyvateľstva

Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1785 – 1787 bolo v Richvalde evidovaných 103 domov, v ktorých žilo 691 obyvateľov. Do roku 1828 sa počet domov zvýšil iba mierne na 110, počet obyvateľov stúpol až na 813. Morové epidémie v rokoch 1797 a 1818, cholerová epidémia v roku 1831 boli príčinou rozsiahleho sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Podľa údajov zo Schematismu košického biskupstva žilo v roku 1847 1056 obyvateľov (391 katolíkov, 12 gréckokatolíkov, 611 evanjelikov a 42 židov). Hneď v nasledujúcom období však došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľov. Spôsobili to nielen revolučné udalosti rokov 1848 – 1849, ktoré zasiahli celé Uhorsko, ale aj roky veľkej neúrody a hladu, 1850 – 1855. V roku 2001 žilo v Richvalde 983 obyvateľov (726 evanjelikov).

19. – 20. storočie

Pohľad na Richvald

V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bolo hlavným zamestnaním obyvateľov Richvaldu roľníctvo, chov dobytka a oviec, no mnohí sa naďalej venovali tradičnému povozníctvu (furmanstvu). Veľmi dôležitým zdrojom obživy bol v minulosti aj les. Po revolúcií, na základe Patentu z roku 1853, vznikol tzv. urbársky les, ktorý sa odčlenil od hodnotnejšej časti. Jeho rozsah však nebol dostatočný, a tak v deväťdesiatych rokoch 19. stočia si občania obce prikúpili od mesta ďalšie pozemky s lesom. Urbárska i odkúpená časť lesa sa spravovali spoločne.

1. januára 1923 sa šarišská stolica stala súčasťou XX. Košickej veľžupy. Vzniklo 17 politických okresov, pričom Richvald patril do okresu Bardejov. V obci zostal aj obvodný notársky úrad, ktorý tu fungoval od roku 1895. Postupne sa odstraňovali následky niekoľkých desaťročí maďarizácie. V rokoch 1926 vznikla obecná knižnica, 1929 rozhlas.

23. septembra 1938 vyhlásila československá vláda ako reakciu na hrozby hitlerovského Nemecka všeobecnú mobilizáciu, došlo k tzv. Mníchovskému diktátu a onedlho k rozbitiu republiky. Na Slovensku po vyhlásení autonómie nasledovalo v marci 1939 vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, ale pod jasným patronátom Nemeckej ríše. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v septembri 1939 bolo Slovensko zatiahnuté do ťaženia proti Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941 aj do vojenských operácií na východnom fronte. V tejto slovenskej armáde bojovali i viacerí muži z Richvaldu. Jedným z nich bol Andrej Ondík. V auguste vypuklo Slovenské národné povstanie. Medzi hrdinov tohto významného protifašistického vystúpenia slovenského národa nesporne patrí Karol Repašský (pôv. priezviskom Répássy). Do povstania sa zapojil aj Andrej Ondík. Po oslobodení bol opäť obnovený československý štát a vytvorené nové orgány štátnej a verejnej správy – národné výbory. Aj v Richvalde, ktorý bol oslobodený 19. januára vo večerných hodinách, sa už vo februári 1945 uskutočnili voľby do Miestneho národného výboru.

Aj v povojnových rokoch mala obec prevažne poľnohospodársky charakter. V roku 1958 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1973 došlo k spojeniu troch obcí a k vytvoreniu spoločného JRD „Poľana“ so sídlom v Richvalde (Richvald, Hervartova a Šiba). No už v roku 1975 sa uskutočnilo ďalšie zlučovanie. JRD „Poľana“ bola pričlenená k JRD „Družba“ Bardejov so sídlom v Kľušove. Vznikol najväčší poľnohospodársky podnik v okrese, 4 500 ha pôdy.

V roku 1959 bol Richvald elektrifikovaný.

V priebehu šesťdesiatych až osemdesiatych rokov sa tu postupne vybudovali miestne komunikácie a cesta III. triedy, Katolícka fara, kultúrno – správna budova, škola, dve bytovky a viacero stavieb v rámci družstevného dvora, ukončila sa regulácia miestneho potoka. Koncom spomínaného obdobia sa začal stavať aj objekt novej materskej školy.

Symboly obce

Každé mesto a obec reprezentujú základné symboly: erb a vlajka. Aj obec Richvald, ako samosprávny územný celok Slovenskej republiky, združujúci občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, si vytvorila tieto symboly.

Erb

Autori novodobého erbu rešpektovali staré historické tradície obce a pri tvorbe erbu vychádzali z originálnej predlohy, ktorú predstavoval odtlačok pečatidla obce z roku 1868.

Podľa autorského návrhu, odporučeného na prijatie Heraldickou komisiou pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a schváleného Obecným zastupiteľstvom v Richvalde v roku 1996, erb Richvaldu tvorí neskorogotický (dolu zaoblený) červený štít, v ktorom zo zelenej pažite so šiestimi plochými skalami vyrastajú medzi tromi vyššími striebornými topoľmi dva nižšie rovnakej farby.

Vlajka

Vlajka obce Richvald pozostáva zo štyroch pozdĺžnych kruhov, vo farbách bielej, červenej, zelenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečate

Od konca 18. storočia boli obecné písomnosti potvrdzované obecnou pečaťou. V roku 1787 vyhotovil neznámy rytec pečatidlo, na ktorom zobrazil päť obilných klasov a v kruhopise vyryl nemecký text: DORF : RIHVALD : 1787 (Dedina Richvald). Richtári používali toto pečatidlo až do roku 1868, kedy bolo vyhotovené nové. Jeho rytec však zrejme v dôsledku opotrebovanosti staršej originálnej predlohy videl v jej strede namiesto obilných klasov päť stromov (topoľov) a tieto vyryl do stredu nového pečatidla, ktoré malo v kruhopise maďarský text: RICHVALD KŐZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (Úradná pečať obce Richvald). K ďalšej zmene došlo v roku 1905, kedy obec začala svoje písomnosti potvrdzovať nápisovou pečiatkou s týmto textom: ERDŐVÁGÁS KŐZSĚG SÁROS VÁRMEGYE 1905 (Šarišská župa obec Richvald – vtedy ERDŐVÁGÁS).

Kultúra

Dávne zvyky a folklór našich predkov sa snaží pre ďalšie generácie uchovať Dedinská folklórna skupina, ktorá reprezentuje obec Richvald doma i v blízkom okolí.

Kultúrne zaujimavosti

• Z Richvaldu pochádza aj najstarší úľ na Slovensku z roku 1691, ktorý reprezentuje včelárstvo ako starodávne doplnkové zamestnanie obyvateľov obce.
• Tradičný ľudový odev z tejto obce (časti mužského a kompletný ženský kroj) vystavuje Šarišské múzeum vo svojej národopisnej expozícií v Bardejovských Kúpeľoch.
• Tradičná ľudová architektúra je dnes zastúpená len niekoľkými stodolami, sypancami alebo pivnicami. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol napr. do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch prevezený dom roľníka Jána Vajdu. Tento dom stál v Richvalde od konca 19. storočia, no stavbou nového obytného objektu na pôvodnej parcele po roku 1945 bol odsúdený na zánik. Roľnícky dom pozostáva z obývacej a hospodárskej časti a v pôdoryse má tvar písmena L. Obývaciu časť tvorí izba, komora a pitvor alebo priklet, hospodársku maštaľ, stodola, humno a vozovňa. Celý obývaco-hospodársky trakt je krytý spoločnou sedlovou strechou s valbou. Krytinu objektu pôvodne predstavovala slama, dnes je strecha prikrytá šindľom.
• Veľmi osobitým prejavom ľudovej kultúry v Richvalde bola v minulom storočí umele cká tvorba Andreja Hankovského (1904 – 1985). Jeho prvými rezbárskymi prácami boli pastierske palice, ktoré vyrezával pri pasení dobytka v polovici dvadsiatych rokov. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vytvoril množstvo polychrómovaných rezieb a reliéfov, ktoré sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Šarišského múzea v Bardejove i v zbierkach mnohých súkromných zberateľov.

Vystavoval na viacerých výstavách. Vyrezávanie bolo preňho záľubou, ktorej venoval veľa svojho voľného času. Tieto hranice zmyslu a poslania svojich rezieb sa ani nesnažil prekročiť.

Stavby

Pamiatky

Kostol sv. Bartolomeja Apoštola

Kostol sv. Bartolomeja Apoštola v Richvalde

Najvýznamnejšou kultúrnou a architektonickou pamiatkou Richvaldu je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly v Šariši. Jeho nesporné architektonické a umelecko-historické kvality boli premetom záujmu pamiatkárov už od 19. storočia. Kostol bol postavený niekedy v 2. polovici 14. storočia, pravdepodobne na mieste staršieho murovaného objektu, o ktorom sa v listine z roku 1355 tvrdí, že existoval už v roku 1325. Fundátorom kostola mohol byť šľachtic Mikuláš z Perína, spomínaný v listine z roku 1355, resp. niektorý z jeho potomkov.

Veriaci si svoj kostol postavili na miernom návrší uprostred obce, aby sa stal jej dominantou. Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, jeden meter vysoká krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný torjpásový vlys. V kostole je dnes umiestnená na južnej strane svätyne.

Kostol sv. Bartolomeja v Richvalde bol niekoľkokrát opravovaný aj v 20. storočí, napr. v rokoch 1944 a 1965 – 1966. Súčasný, z pamiatkového hľadiska takmer vzorný stav kostola je výsledkom vydarenej generálnej rekonštrukcie, ktorá prebiehala na konci osemdesiatych rokov.

Obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879)

Ďalšou cennou umeleckou pamiatkou Richvaldu, zapísanou aj do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, je obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorý sa nachádza napravo od oltára v novom evanjelickom kostole v Richvalde. Olejomaľba na plátne s rozmermi 177 x 115 cm predstavuje výjav Zmŕtvychvstanie Krista.

Tento obraz bol súčasťou interiérovej výzdoby staršieho evanjelického kostola v obci z roku 1907 a predtým modlitebne, ktorá existovala v evanjelickej ľudovej škole, preto je pre miestnych evanjelických veriacich veľmi cenný aj z historického hľadiska.

Osobnosti

dr. Ján Répassy

Na južnú fasádu kostola bola pred časom umiestnená mramorová pamätná tabuľa, ktorá pripomína osobnosť katolíckeho kňaza a cirkevného sudcu dr. Jána Répassyho. Narodil sa v Richvalde 22.marca 1924. Po absolvovaní rímskokatolíckej ľudovej školy v rodisku študoval od roku 1937 na gymnáziu v Bardejove. Po ukončení štúdia na gymnáziu v máji 1945, odišiel do kňazského seminára v Košiciach. Počas štúdií na Lateránskej univerzite získal tri doktoráty – z filozofie, teológie i práva.

Zostal v Ríme kde ho v decembri 1950 v Lateránskej bazilike vysvätili za kňaza, spolu so súčasným arcibiskupom Dominikom Hrušovským a biskupom Štefanom Vrablecom. Ako kaplán pôsobil v severnom Taliansku. Neskôr sa vrátil do Vatikánu a stal sa audítorom Apoštolského tribunálu Rímskej Roty, teda členom najvyššieho cirkevného súdu, ktorý riešil prípady manželských problémov z celého sveta.

Zomrel v Ríme 24. februára 1976 a pochovaný je na cintoríne Campo Verano, v hrobke Kolégia sv. Jána Nepomuckého.

Školstvo

Prvá škola v obci vznikla pri fare, lebo školstvo v minulosti malo cirkevný charakter. Farské školy sa stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli kňazi. Existenciu školy v Richvalde preto možno predpokladať už v 1. polovici 15. storočia. Prvá archívne doložená správa o nej však pochádza až z roku 1600.

Škola v Richvalde sa podľa tradície rozvíjala pod záštitou veľkého „učiteľa Uhorska“ Leonarda Stöckela, rektora humanistickej školy v Bardejove. Prvým známym učiteľom bol Juraj Manlius, ktorý na richvaldskej škole učil v rokoch 1639 – 1643.

V období protireformácie, keď sa obyvateľstvo obce rozdelilo na evanjelickú väčšinu a katolícku menšinu, došlo aj ku konfesijnému deleniu miestneho školstva a k vzniku dvoch ľudových škôl.

Evanjelická cirkevná škola musela od roku 1715 nahradzovať stratený Kostol sv. Bartolomeja, ktorý nariadením vrchnosti pripadol katolíkom. Budova školy odvtedy slúžila nielen na vyučovanie, ale aj ako modlitebňa. Tento stav pretrvával dve storočia. Až v roku 1907 bol v obci dokončený nový kostol.

Práve v tom čase richvaldský evanjelici opravovali i svoju školu, ktorú v roku 1906 župná školská rada z dôvodu havarijného stavu nariadila zatvoriť. Učitelia evanjelickej ľudovej školy si plnili nielen svoje obvyklé pedagogické povinnosti, ale vykonávali aj úlohy na cirkevnom poli.

Rímskokatolícka ľudová škola bola založená pre potreby základného vzdelávania katolíckej tretiny Richvaldu. Dlhoročným učiteľom a správcom tejto školy bol Štefan Buranovský (1927 – 1943), ktorý sa veľmi aktívne zapájal aj do vtedajšieho spoločenského a politického života v obci.

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia obidve ľudové školy spolupracovali pri príprave rôznych obecných akcií a oslavách štátnych sviatkov. V roku 1933 prijalo obecné zastupiteľstvo zaujímavé rozhodnutie o „putovaní“ obecnej knižnice, bola založená a vedená od roku 1925, ktorá mala byť striedavo umiestnená 2 roky na rímskokatolíckej škole a ďalšie 4 roky na evanjelickej škole.

Existencia dvoch ľudových škôl v obci mala nesporne vplyv aj na vzdelanostnú úroveň jej obyvateľov. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo v Richvalde 809 gramotných ľudí, 13 vedelo čítať a len 37 (prevažne detí v predškolskom veku) bolo negramotných.

V roku 1941 bolo na jednotriednej katolíckej škole s 8 postupnými ročníkmi zapísaných 57 žiakov a na dvojtriednej evanjelickej 120 žiakov. Na základe vysokého počtu žiakov povolilo Ministerstvo školstva už v nasledujúcom roku zriadenie ďalšej triedy na obidvoch školách. V roku 1945 došlo k poštátneniu škôl. V obci vznikla štvortriedna štátna ľudová škola, do ktorej 1.septembra 1949 bola zriadená trojtriedna národná škola a zrušením 6.-8. ročníka vznikla jedna trieda neúplnej strednej školy s 35 žiakmi.

Šport

V minulých rokoch obec Richvald na poli športovom úspešne reprezentovali členovia futbalového oddielu.

V súčasnosti na poli športu obec reprezentuje účastník maratónskych behov a behov na dlhé trate, Emil Petrič.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richvald

Externé odkazy

• oficiálna web stránka obce Richvald