Rudo Prekop

	Rudo Prekop
	slovenský fotograf
Štát pôsob.	Česko, Slovensko
Narodenie	13. apríl 1959 (65 rokov); Košice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Bydlisko	Praha
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	fotograf a učiteľ
Odkazy
Webstránka	rudoprekop.cz
Commons	Rudo Prekop
	Košický portál; Biografický portál

Rudo Prekop (* 13. apríl 1959, Košice)^[1] je slovenský fotograf pôsobiaci v Česku a na Slovensku. Vyštudoval Strednú umeleckú a priemyselnú školu v Košiciach, obor užitej fotografie. V roku 1986 ukončil štúdium na FAMU u profesora Jána Šmoka.^[2] Pracoval ako asistent kamery v Krátkom filme Praha a v rokoch 1986 – 2002 bol fotografom na voľnej nohe. Od roku 2002 pôsobí ako vedúci štúdiového ateliéru na FAMU v Prahe.^[3]^[4]^[5] Spolu s Vasilom Stankem, Tonom Stanom, Kamilom Vargom, Mirom Švolíkom a Petrom Župníkom patrí medzi takzvanú slovenskú novú vlnu.

Na katedre umenia Technickej univerzity v Košiciach založil ateliér fotografie, kde v období rokov 2011 – 2013 aj vyučoval. Je spoluautorom aj realizátorom pôvodnej koncepcie a výtvarného riešenia Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach.^[3]^[6]^[4]^[5]

Fotografovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinou fotografuje na čiernobiely štvorcový formát. Má záujem o symboliku zátišia, ktorú môžeme vidieť napríklad v jeho cykloch Pocty, Pomníky, Květiny a Hrdinové. Kompozíciu si pripravuje veľmi poctivo. Okolo vybraného zátišia zvykne chodiť dni, týždne aj mesiace, až keď nájde tú správnu "čerešničku na torte", začne exponovať.^[7] Vo svojich prácach sa vyskytuje postmoderná estetika.^[8] Svoje "mikrosvety" zostavuje z nájdených predmetov podobne ako to robí František Skála.^[8] Okúzluje ho, keď opäť odložené objekty pôvodných vlastníkov opäť "ožijú".^[7]^[8]^[4] Z predmetov vytvára rôzne oltáre a pomníky.^[8]^[4]^[5] Na surrealizmus nadväzuje tak, že spája nespojiteľné – zdanlivo odlišné predmety vie spojiť do jedného celku podobne ako Vratislav Effenberger. Nepokračuje v tvorbe Josefa Sudka alebo Svobodu, ale skôr Evy Fukovej alebo Emily Medkovej. Najviac u ňho vidieť podobnosť s dielami Evy a Jana Švankmajerových.^[8]

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Samec z karlovarskej galérie o Rudovi Prokopovi povedal nasledovné:

„	Nepatří k experimentátorům, kteří mají v programu bourání bariér, ale můžeme ho vnímat jako inscenátora vizí, objevitele zapomenutých či odhozených věcí, originálního interpreta živé i neživé přírody, vykladače pomyslných snů, manipulátora světla a tmy, vypravěče náznaků i zámlk; můžeme ho pojmenovat fetišistickým surrealistou, aranžérem bizarních situací a kombinací, hledačem náhodných příběhů i nečekaných sdělení,...	“
– Jan Samec (po česky)

Cykly[upraviť | upraviť zdroj]

Nalezené snímky
Reálovky
Aranže
Inscenace
Zátiší
Trilogie
Pocty
- Pocta rostlinám
Pomníky
Květiny
Hrdinové

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ SNG. Rudo Prekop [online]. Bratislava: webumenia.sk, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
↑ ČÁP, Michal. ROZHOVOR: Rudo Prekop [online]. polagraph.cz, 2016-10-20, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (po česky)
↑ ^a ^b Česká televize. Vlna versus břeh – Rudo Prekop [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (po česky)
↑ ^a ^b ^c ^d NITKULINCOVÁ, Andrea. Rudo Prekop: Nechcem skončiť ako starí "páprdovia". SME (Bratislava: Petit Press), 2010-06-21. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b ^c OPOLDUSOVÁ, Jena. V banalite objavuje Rudo Prekop zázraky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-08-24. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1336-197X.
↑ Rádio Regina. Fotograf Rudo Prekop o neuveriteľných začiatkoch múzea [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-07-28, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Zbyněk Illek, katalog k výstavě Rudo Prekop, Zátiší 1989-2006.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Helena Musilová, katalog k výstavě Rudo Prekop, Zátiší 1989-2006.