STS-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-1
Znak misie
Sts-1-patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-1
Raketoplán: Columbia
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 12. apríl 1981, 12:00:03 UTC
Pristátie: 14. apríl 1981, 18:20:57 UTC, Letecká základňa Edwards, Kalifornia
Trvanie: 2 dni, 6 hodín, 20 minút, 53 sekúnd
Počet obehov: 37
Apogeum: 251 km
Perigeum: 240 km
Doba obehu: 89,4 minút
Inklinácia: 40,3°
Vzdialenosť: 1 728 000 km
Hmotnosť: 99 453 kg (pri štarte)
88 662 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Zľava doprava: John W. Young, Robert L. Crippen
Zľava doprava: John W. Young, Robert L. Crippen
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-2-patch.png STS-2

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-1 bola prvá misia raketoplánu Columbia a prvá misia raketoplánu vôbec. Cieľom letu bolo dokázať, že myšlienka viacnásobne použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Žiadna iná vesmírna loď dovtedy nebola schopná vzlietnuť do vesmíru viac než jedenkrát.

Raketoplán bol pilotovaný veteránom kozmických letov, päťdesiatročným Johnom Youngom. Vo funkcii druhého pilota letel štyridsaťtriročný námorný kapitán Robert Crippen.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka letu STS-2 bola zároveň záložná:

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa uskutočnil z odpaľovacej rampy 39-A na Kennedyho vesmírnom stredisku 12. apríla 1981. Štart bol pôvodne plánovaný na 10. apríla, avšak kvôli chybnej synchronizácii počítačov sa muselo odpočítavanie prerušiť, a štart bol odložený o dva dni. Je zaujímavé, že 12. apríl je dátumom ďalšieho slávneho výročia v histórii kozmonautiky. 12. apríla 1961, presne 20 rokov pred štartom Columbie, sa dostal do vesmíru prvý človek Jurij Gagarin. Tento deň bol tiež vyhlásený za svetový deň letectva a kozmonautiky.

Štart sa uskutočnil o 12:00:03 svetového času. Po dvoch minútach a dvanástich sekundách sa od štartovacej zostavy oddelili motory SRB a na padákoch dopadli do Atlantiku, asi 250 kilometrov od pobrežia. Hlavná palivová nádrž ET bola odhodená 8 minút 50 sekúnd po štarte. Jej zvyšky dopadli do Indického oceánu. 10 minút 32 sekúnd po štarte boli uskutočnené dva manévre, ktoré dostali raketoplán na kruhovú dráhu vo výške 240 km. Dalšie dva manévre presunuli Columbiu na eliptickú dráhu vo výške 273 – 276 km.

Hlavná náplň letu bola technická. Išlo o preverenie konštrukcie a systémov pri lete vo vesmíre. Dôležitou operáciou bolo otvorenie dverí nákladového priestoru. Otvorením dverí je totiž podmienená správna funkčnosť chladiaceho systému. Skúšal sa tiež systém gravitačnej stabilizácie (namierenie dlhšej osi raketoplánu k Zemi).

Prípravy na pristátie sa uskutočnili už 6 hodín pred začatím brzdiaceho manévru. K nemu došlo 14. apríla 1981 o 17:22 svetového času nad Indickým oceánom. Columbia vstúpila do atmosféry s pozdĺžnou osou zdvihnutou o 40° vzhľadom na horizont. Pri vstupe mala rýchlosť 24-krát vyššiu ako rýchlosť zvuku. Vo výške 43 km už len 6,5-krát vyššiu. 10 km nad povrchom znížil Young náklon na 35° a začal otáčanie o 210°, po ktorom sa dostal do kurzu pristávacej dráhy na dne vyschnutého soľného jazera na leteckej základni Edwards v Kalifornii. Columbia sa dotkla zeme presne 54 hodín, 20 minút a 52 sekúnd po štarte. Dojazd do úplneho zastavenia meral 2 734 metrov.

Priebeh letu v obrázkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Video[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]