STS-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:09, 15. máj 2009, ktorú vytvoril TXiKiBoT (diskusia | príspevky) (robot Pridal: fi:STS-2)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

STS-2
Znak misie
Sts-2-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: STS-2
Raketoplán:Columbia
Posádka:2
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 12. november 1981, 15:09:59 UTC
Pristátie: 14. november 1981, 21:23:11 UTC
Trvanie: 2 dni 6 hodín
13 minút 12 sekúnd
Počet obehov:36
Apogeum:231 km
Perigeum:222 km
Doba obehu:89,0 min
Inklinácia:38,03 stupňov
Vzdialenosť:1 729 654 km
Hmotnosť:104 647 kg (pri štarte)
92 650 kg (pri pristáti)
Fotografia posádky
(Ľ-P) Engle a Truly
(Ľ-P) Engle a Truly
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-1STS-3

Pozri aj Kozmonautický portál

Misia STS-2 raketoplánu Columbia, ktorá odštartovala 12. novembra 1981, bol druhá misia v rámci programu Space Shuttle americkej NASA. Bolo to vôbec po prvýkrát čo sa do vesmíru dostal pilotovaný dopravný prostriedok po druhý krát. Predtým to bola iba nepilotovaná loď Gemini 2, ktorej suborbitálna kapsula bola, po nevyhnutnej oprave, použitá v inom nepilotovanom lete pre program Manned Orbiting Laboratory.

Posádka

Záložná posádka

v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart

Prípravy na druhý let Columbie od jej prvého pristátia trvali približne pol roka. Začali sa tým, že orbiter Columbia bol prevezený z Edwardsovej leteckej základne, miesta svojho pristátia na chrbte lietadla Boeingu 747-SCA na Kennedyho vesmírne stredisko na Floride. Vlastné prípravy sa začali až v hangári OPF (Orbiter Processing Facility). Z raketoplánu mali byť podľa pôvodného plánu demontované a podrobne prehliadnuté všetky tri hlavné motory SSME, ale vzhľadom na vynikajúci stav to nebolo potrebné. Iba dve z 3240 chladiacich rúrok potrebovali opravu. Z motorovej sekcie bolo vymontované a vzápätí nahradené novým jedno čerpadlo hydrauliky APU (Auxilliary Power Unit) a vymenená bola tiež jedna z piatich plošín inerciálneho navigačného systému. Veľkú opravu si tiež vyžiadal tepelný štít raketoplánu, na ktorom vymenili alebo opravili takmer 10% dlaždíc tepelnej ochrany. Ďalšie opravy sa týkali elektroinštalácie. Do nákladového priestoru bolo inštalované tiež prvé užitočné zaťaženie - súbor prístrojov označovaných OSTA1 a diaľkový manipulátor RMS (Remote Manipulator System). Zároveň s úpravami družicového stupňa sa v raketovej montážnej hale VAB (Vehicle Assembly Building) skladali pomocné motory SRB a pripájali sa k hlavnej palivovej nádrži ET. Do montážnej haly VAB bola Columbia prevezená 10. augusta 1981 a po zmontovaní štartovacej zostavy bola 31. augusta spolu s mobilným vypúšťacím zariadenbím prevezená na štartovaciu rampu 39-A.

22. septembra pri tankovaní nastal únik oxidu dusičitého. Oxid dusičitý postriekal trup raketoplánu a spôsobil poškodenie celkove 379 dlaždíc tepelnej ochrany, ktoré museli byť vymenené. Okrem toho boli vymenené aj ďalšie poškodené časti orbitera, čo si vyžiadalo odloženie štartu o jeden mesiac. Nový termín štartu bol 4. november 1981 (oproti pôvodne plánovanému 9. septembru). Záverečné fázy odpočítavania prerušilo niekoľko problémov: nižší tlak v kyslíkovej nádrži ET, ktorý hlásili počítače v čase T -9 minút, a nižší tlak v palivových článkoch v čase T-31 sekundy. V dôsledku týchto a ďalších problémov muselo napokon vedenie letu odvolať štart.

Druhé odpočítavanie zo stavu T-35 hodín bolo opäť prerušené dvoma pomerne závažnými problémami, napriek tomu dalo vedenie súhlas so štartom. Columbia napokon šťastne odštartovala 12. novembra 1981 v 15.10 UT.

Druhý štart Columbie z Kennedyho vesmírneho strediska odfotografovaný z lietadla Johnom Youngom

Priebeh letu

Sedem sekúnd po štarte zahájil raketoplán rotačný manéver, 130 sekúnd po štarte boli odhodené motory SRB. V priebehu voľného pádu motorov sa však na obidvoch poškodila kábeláž a z mora boli teda vytiahnuté motory poškodené. Orbiter s hlavnou palivovou nádržou bez problémov pokračovali v lete. V čase V T+522 došlo k vypnutiu motorov SSME, nádrž bola odhodená a po dvoch manévroch sa Columbia dostala na obežnú dráhu vo výške 222 km.

Po piatich hodinách na obežnej dráhe došlo k vážnemu problému. Palivová batéria PRSD, ktorá začala prejavovať malé odchýlky už niekoľko minút po štarte prestala fungovať úplne. Okrem elektrickej energie vyrábala batéria aj vodu, veľmi potrebnú pre posádku. Hoci mal raketoplán v dispozícii ešte ďalšie dve batérie, vedenie letu sa rozhodlo skrátiť pôvodne 125 hodinový let na 54 hodín. Napriek problémom astronauti začali vykonávať plánované experimenty, zvládnuť sa ich podarilo až 90%. Pred plánovaným spánkom posádka podľa pokynov riadiaceho strediska v Houstone podnikla opatrenia na zníženie odberu elektrickej energie. Po druhom nočnom odpočinku sa posádka začala pripravovať na návrat na Zem. Experimenty na plošine OSTA-1 boli ukončené a dvere do nákladového priestoru uzavreté. O 20.19 UT sa po nasmerovaní raketoplánu do polohy motormi napred zažihli nad Indickým oceánom dva motory OMS. Columbia začala zostupovať do zemskej atmosféry. V priebehu pristávania skúšali piloti rôzne manévre s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu odchýlku v kurze letu. Pristávanie sčasti prebiehalo automaticky, riadené počítačmi a len vo výške 30 metrov nad dráhou prebral pilotáž veliteľ Engle. Raketoplán dosadol na pristávaciu dráhu Edwardsovej leteckej základne o 21.23 UT.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-2

Externé odkazy