Preskočiť na obsah

Sabellius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sabellius bol kresťanský kňaz a teológ pôvodom zrejme z Líbye alebo Egypta. Prišiel do Ríma a stal sa vodcom zástancov modalizmu, za čo ho pápež Kalixt I. roku 220 exkomunikoval.

Proti všeobecne prijímanej kresťanskej náuke o troch osobách v Bohu (Trojica) Sabellius učil, že Boh je nedeliteľný, ale možno mu priznať tri základné spôsoby alebo modi (stvoriteľ, vykupiteľ, darca milosti). Toto učenie býva označované ako sabelianizmus, ktoré bolo rímskou synodou roku 262 odsúdené ako heréza.