Preskočiť na obsah

Saľut 7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Saľut 7 (DOS-6)
Údaje o stanici
Volací znak:Saľut 7
Posádka:3
Štart:19. apríl 1982,
19:45:00 UTC
Štartovacia rampa:Bajkonur, Kazachstan (LC-200)
Návrat:7. február 1991
Hmotnosť:19 824 kg
Dĺžka:16 m
Priemer:4,15 m
Obytný priestor:90 m³
Perigeum:219 km
Apogeum:278 km
Sklon:51,6°
Doba obehu:89,2 minút
Počet dní na orbite:3 216 dní
Počet dní s posádkou:816 dní
Počet obletov:51 917
Prejdená vzdialenosť:2 106 297 129 km
Zostava
Nákres Saľutu 7 s pripojenou kozmickou loďou TKS-4
Nákres Saľutu 7 s pripojenou kozmickou loďou TKS-4
Saľut 7 (DOS-6)

Saľut 7 (DOS-6 alebo DOS-5-2; rus. Салют-7Saljut-7) bola sovietska orbitálna stanica vypustená na obežnú dráhu v apríli 1982. Išlo o poslednú stanicu programu Saľut.

Stanica bola vypustená na dráhu s priemernou výškou 280 km 19. apríla 1982 z kozmodrómu Bajkonur nosnou raketou Proton-K. Saľut 7 mala podobné vybavenia a parametre ako jej predchodkyňa Saľut 6, prešla však zároveň viacerými modifikáciami, ktoré jej umožnili napr. predĺžiť dĺžku jej využívania vo vesmírnom priestore či rozšíriť obytné priestory vďaka možnosti pripájania ťažkých zásobovacích lodí typu TKS (technológia, ktorá poslúžila ako príprava pred neskorším budovaním stanice Mir).

Na stanici slúžilo medzi májom 1982 a júnom 1986 celkovo 6 základných a 5 návštevníckych posádok s celkovo 21 kozmonautmi (z toho traja ju navštívili dvakrát, Vladimir Džanibekov dokonca trikrát). V návštevníckych posádkach boli aj prví kozmonauti Francúzska (Jean-Loup Chrétien) a Indie (Rákeš Šarma). S výnimkou niekoľkých krátkych období bola stanica nepretržite obývaná celkovo 816 dní.

So stanicou sa spojilo celkovo 11 pilotovaných lodí Sojuz T, 12 nepilotovaných zásobovacích lodí typu Progress a 2 typu TKS (Kosmos-1443 a Kosmos-1686).

Zo Saľutu 7 sa uskutočnilo 13 výstupov do otvoreného vesmíru s celkovou dĺžkou trvania 48 hodín a 33 minút.

Po tom, ako stanicu opustila posledná posádka, pripojená nepilotovaná loď TKS-4 (Kosmos-1686) v auguste 1986 zdvihla jej dráhu na výšku až 495 km a mala ju tak zakonzervovať do budúcnosti, pretože v tom čase sa uvažovali viaceré možnosti o jej ďalšom využití, vrátane jej návratu na Zem pomocou raketoplánu Buran (ktorého program bol nakoniec po jednom lete úplne zrušený). Vplyvom zvýšenej slnečnej činnosti v roku 1990 však stanica začala klesať do hustejších vrstiev atmosféry rýchlejšie ako sa predpokladalo a 7. februára 1991 sa v nej rozpadla, pričom jej trosky dopadli na územie Argentíny.

Základné posádky

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saľut 7

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]