Preskočiť na obsah

Sedlická brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sedlická brázda
geomorfologická časť
Šarišskej vrchoviny
Okolie Žipova
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Časť Šarišská vrchovina
Hranice Spišsko-šarišské medzihorie, Širocká brázda, Roháčka, Sopotnické vrchy, Toryská pahorkatina, Chminianska brázda
Mestá Chminianske Jakubovany, Radatice, Lažany, Rokycany
Rieky Svinka, Jakubovianka, Malá Svinka
Súradnice 48°59′02″S 21°08′46″V / 48,984°S 21,146°V / 48.984; 21.146
Najvyšší bod Za horou
 - výška 717 m n. m.
Najnižší bod údolie Torysy
 - poloha juhovýchodný okraj územia
 - výška cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sedlická brázda[1] je geomorfologickou časťou Šarišskej vrchoviny.[2] Leží na území okresu Prešov a najvyšší vrch Za horou dosahuje 717 m n. m.[3][4]

Brázda sa nachádza v strednej časti vrchoviny a zaberá široký pás od juhovýchodu cez centrálnu oblasť na severovýchod. Dominantným vodným tokom je rieka Svinka, ktorá odvodňuje celú oblasť. Významnými sú jej prítoky Malá Svinka, Kvačiansky potok i Krížovianka.[3] Na území tejto časti vrchoviny sa nachádza množstvo obcí, medzi inými Chminianske Jakubovany, Radatice, Lažany či Rokycany. Prístup do sídiel zabezpečuje sieť ciest nižšej triedy, napojené v južnej časti na cestu II/546 a v strednej a severnej časti na cesta I/18.[5] V jej blízkosti vedie i diaľnica D1, tvoriaca významnú spojnicu Prešova a Popradu.[4]

Sedlická brázda je v rámci Šarišskej vrchoviny na severe, západe a juhu lemovaná Širockou brázdou a od východu k jej centru zasahuje klin Chminianskej brázdy. Východne sa zvyšok územia zvažuje do Toryskej pahorkatiny (podcelok Košickej kotliny), severovýchodne susedí Spišsko-šarišské medzihorie, na juhozápade Roháčka a juhu Sopotnické vrchy (oba podcelky Čiernej hory).[2]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Šarišskej vrchoviny nie je súčasťou žiadnej veľkoplošnej chránenej oblasti[3] a nenachádza sa tu ani žiadne osobitne chránené územie.[4]

Územie Sedlickej brázdy slúži viacmenej na nenáročnú pešiu a cykloturistiku. Značené turistické chodníky sú len vo východnej časti v blízkosti mesta Prešov a vedú zaujímavou krajinou s viacerými minerálnymi prameňmi.[3] Severojužným smerom touto časťou vedie červeno značená Cesta hrdinov SNP.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
  3. a b c d Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 43.