Sokolovo bralo
| Sokolovo bralo | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Lešť |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Javorianska hornatina |
| Povodie | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 869,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′43″S 19°19′15″V / 48,4286°S 19,3207°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sokolovo bralo (869,4 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad Oremovým lazom, približne 14 km juhozápadne od Detvy.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a patrí do vojenského obvodu Lešť.[4] Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiaca obec Horný Tisovník, severovýchodne sa nachádza Stará Huta, západne osada Podjavorie (Pliešovce) a juhozápadne Oremov laz.[2] Celý masív je na území vojenského priestoru, kde je voľný vstup osôb zakázaný.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Sokolovo bralo leží vo východnej časti hrebeňa, ktorý vedie z dominantného Javoria (1 044 m n. m.) juhovýchodným smerom na Bralo (723 m n. m.) a Rechtorov vrch (675 m n. m.). Východným smerom leží vrch Páleniská (769 m n. m.), Kobylí vrch (782 m n. m.) a Vlčia skala (727 m n. m.), južným Bralo (723 m n. m.), Šamilova skala (689 m n. m.) a Mavercová (709 m n. m.), západným Dlhý diel (818 m n. m.), Vysoká (908 m n. m.) a Homôľka (1 013 m n. m.) a Javorie a severným Dedinský vrch (811 m n. m.) a Makytová (922 m n. m.).[5] Západnú a južnú časť masívu odvodňuje Koprovnica, severovýchodné svahy potok Tisovník, oba patriace do povodia rieky Ipeľ.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Nízke Tatry, Poľanu, Veporské vrchy, Ostrôžky a viaceré pohoria na území Maďarska.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha vrchu na území vojenského výcvikového priestoru neumožňuje voľný pohyb civilistov. Na vrchol preto nevedie ani žiadny značený chodník.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 102.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.