Priečne bralo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°26′23″S 19°15′09″V / 48,4398°S 19,2526°V / 48.4398; 19.2526
Priečne bralo
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Zvolen
Obce Pliešovce, Lešť
Pohorie Javorie
Podcelok Javorianska hornatina
Povodie Ipeľ
Nadmorská výška 1 023,4 m n. m.
Súradnice 48°26′23″S 19°15′09″V / 48,4398°S 19,2526°V / 48.4398; 19.2526
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený zo Zaježovej
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Priečne bralo, staršie Priečne[1] (1 023,4 m n. m.[2]) je vrch v Javorí. Leží nad osadou Zaježová, približne 15 km juhozápadne od Detvy.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a vojenského obvodu Lešť.[1] Najbližšími sídlami sú na juhozápadnom úpätí ležiaca osada Podjavorie a severozápadnom osada Zaježová, západným smerom sa nachádzajú Pliešovce a severovýchodným Stará Huta.[3] Vrcholovou časťou prechádza hranica vojenského obvodu Lešť, kde patrí celá južná časť masívu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Priečne bralo leží v najvyššej časti pohoria, v hrebeni, ktorý vedie od osady Podjavorie východným smerom na Sokolovo bralo (869 m n. m.) nad Horným Tisovníkom. Južným smerom sa nachádza Ježov vrch (770 m n. m.) a Jaseňový vrch (724 m n. m.), západným Ježová (781 m n. m.), severným Rimáň (918 m n. m.) a Kukučkov kopec (927 m n. m.) a východným Makytová (922 m n. m.), Homôľka (1 013 m n. m.), Javorie (1 044 m n. m.) a Vysoká (908 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia rieky Ipeľ; severné svahy odvodňuje Rimánsky jarok a juhozápadné potok Klinkovica, oba smerujúce do rieky Krupinica, juhovýchodné svahy sú pramennou oblasťou Starej rieky.[3] Na vrchol nevedie značená trasa.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť masívu pokrýva lesný porast, ktorý umožňuje veľmi obmedzený rozhľad. Z lokalít s riedkou a nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach z vhodných miest tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Ostrôžky.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha vrchu na hranici vojenského územia obmedzuje voľný pohyb na celej južnej časti. Nevedie naň ani značený chodník a preto najľahší prístup vedie lesnými chodníkmi z osád Podjavorie a Zaježová. Cez Zaježovú prechádza TouristicMarkingStripe-RAL red.svg Rudná magistrála.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 102.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  5. Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]