Veľký Korčín
| Veľký Korčín | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Zvolenská Slatina |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Lomnianska vrchovina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 862,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′31″S 19°16′41″V / 48,5085°S 19,278°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Vígľašskej Huty-Kalinky (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Korčín[1] (862,7 m n. m.[2]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Vígľašská Huta-Kalinka, približne 10 km (juho)západne od Detvy.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Masív sa nachádza v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lomnianska vrchovina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Zvolenská Slatina.[1] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiaca Vígľašská Huta-Kalinka a na východe situované Slatinské Lazy a Klokoč, severným smerom sa nachádza Vígľaš a Zvolenská Slatina a západným mestská časť Kráľová (Zvolen) a osada Zaježová (Pliešovce).[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký Korčín leží severne od najvyššej časti pohoria, v rázsoche, ktorá vedie od Kukučkovho kopca (927 m n. m.) severným smerom na Malý Korčín (664 m n. m.). Východným smerom sa nachádza Horné Chvojno (606 m n. m.) a Ostrôžka (877 m n. m.), južným Ďurovie vrch (934 m n. m.), Makytová (922 m n. m.), Kukučkov kopec i Veľký Lysec (886 m n. m.), západným Bučina (792 m n. m.) a Človekovo (844 m n. m.) a severným vrch Plzácke (682 m n. m.) a Malý Korčín.[5] Oblasť patrí do povodia rieky Slatina, kde zo západnej časti vodu odvádza potok Ľubica, z južných a východných Kocanský potok.[3] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, sčasti mladý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných miest na úbočí s redšou a nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy a Ostrôžky.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západným úbočím prechádza modrý chodník z Kalinky do Zvolenskej Slatiny.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.