Človekovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°31′06″S 19°13′06″V / 48,5183°S 19,2183°V / 48.5183; 19.2183
Človekovo
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Zvolen
Obce Zvolenská Slatina, Zvolen
Pohorie Javorie
Podcelok Lomnianska vrchovina
Povodie Hron
Nadmorská výška 843,6 m n. m.
Súradnice 48°31′06″S 19°13′06″V / 48,5183°S 19,2183°V / 48.5183; 19.2183
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg z Môťovej
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Človekovo (843,6 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad osadou Sekier, približne 8 km juhovýchodne od Zvolena.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lomnianska vrchovina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a zasahuje na katastrálne územie obce Zvolenská Slatina a mesta Zvolen.[4] Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiace usadlosti zvolenskej mestskej časti Môťová a Kráľová, juhovýchodne sa nachádza Vígľašská Huta-Kalinka, severovýchodným smerom Zvolenská Slatina a severozápadným mesto Zvolen.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Človekovo je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Malého Lysca (799 m n. m.) na Zálužnú (654 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Závoz (719 m n. m.) a Lomné (908 m n. m.), južným Kozí hrb (891 m n. m.) a Veľký Lysec (886 m n. m.), východným Bučina (792 m n. m.) a Makovisko (713 m n. m.) a severným Hrabovec (671 m n. m.).[1] Juhozápadné svahy odvodňuje potok Sekier, severovýchodné Drieňovský potok, oba smerujúce do rieky Slatina v povodí Hrona.[2] Vrcholom prechádza značená trasa z Môťovej do Kalinky.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Človekova pokrýva súvislý, no rôznorodý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s nižšou vegetáciou a malých odlesnených častí možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Poľanu.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-16]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-16]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-16]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]