Kukučkov kopec
| Kukučkov kopec | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Zvolen, Detva |
| Obce | Pliešovce, Vígľašská Huta-Kalinka |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Javorianska hornatina |
| Povodia | Ipeľ, Hron |
| Nadmorská výška | 927,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′19″S 19°16′11″V / 48,4719°S 19,2696°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kukučkov kopec[1] (927,2 m n. m.[2]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Vígľašská Huta-Kalinka[3], približne 13 km juhozápadne od Detvy.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[5] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Zvolen a Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a Vígľašská Huta-Kalinka.[1] V okolí vrchu je laznícke osídlenie a na severnom úpätí sa nachádza obec Vígľašská Huta-Kalinka.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kukučkov kopec leží severne od najvyššej časti pohoria, v rázsoche, ktorá vedie od Homôľky (1 013 m n. m.). Východným smerom susedí Makytová (922 m n. m.) a Ďurovie vrch (934 m n. m.), južným Javorie (1 044 m n. m.), Homôľka a Priečne bralo (1 023 m n. m.), západným Králikov vrch (918 m n. m.), Sekier (887 m n. m.) a Veľký Lysec (886 m n. m.) a severným Veľký Korčín (863 m n. m.) a Bučina (792 m n. m.).[6] Severné svahy odvodňujú prítoky Slatiny do Hrona, juhovýchodné potok Tisovník a južné Rimánsky jarok do rieky Krupinica v povodí Ipľa.[4] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý, sčasti mladý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Ostrôžky.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no východným úbočím prechádza
modrý chodník z Vígľašskej Huty na rázc. Polomy, kde sa pripája na
Rudnú magistrálu, smerujúcu od Zaježovej na Makytovú.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ TM 145 – Javorie – Ostrôžky [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-11-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.