Drieňovský potok (prítok Slatiny)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′01″S 19°12′27″V / 48,5502°S 19,2075°V / 48.5502; 19.2075
Drieňovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Obec Zvolenská Slatina
Prameň Javorie, Lomnianska vrchovina
 - poloha Lomnianska vrchovina, Drieň, Zvolenská Slatina
 - výška 644 m
 - súradnice 48°31′13″S 19°13′41″V / 48,5204°S 19,2281°V / 48.5204; 19.2281
Ústie Slatina (rieka)
 - poloha Javorie, Lomnianska vrchovina, Zvolenská Slatina
 - výška 314 m
 - súradnice 48°33′01″S 19°12′27″V / 48,5502°S 19,2075°V / 48.5502; 19.2075
Dĺžka 5,0 km
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 4-23-03-1781
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Drieňovský potok[1] (v stredoveku Hadinec) je potok v Podpoľaní v juhozápadnej časti územia obce Zvolenská Slatina v okrese Zvolen. Je to ľavostranný prítok Slatiny v povodí Hrona; má dĺžku 5,0 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-23-03-1781. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Javorie, geomorfologický podcelok Lomnianska vrchovina[2].

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný tok pramení v nadmorskej výške 644 m n. m., v spodnej časti kotliny tvorenej východným úbočím vrchu Človekovo (845 m n. m.), severným úbočím hrebeňa Drieň (864 m n. m.) a západným úbočím vrchu Makovisko (713 m n. m.) v katastrálnom území obce Zvolenská Slatina v okrese Zvolen.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Drieňovský potok (prítok Slatiny) z prameňa tečie severovýchodným smerom 0,3 km, kde sa stáča do severného smeru. V nadmorskej výške 475 m n. m. mení smer svojho toku na severozápad, po krátkom úseku priberá bezmenný prítok, tečie pod západným svahom vrchu Geberanica a posledných 200 m pred ústím mení smer na západ. [3]. Vodný tok Drieňovský potok (prítok Slatiny) má v svojej hornej časti jeden bezmenný ľavostranný prítok so zaústením v nadmorskej výške 472 m n. m.; pramení, preteká a ústi v lesnom extraviláne obce Zvolenská Slatina. Drieňovský potok (prítok Slatiny) pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Javorie, v geomorfologickom podcelku Lomnianska vrchovina [4].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka Drieňovský potok (prítok Slatiny) súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, v ktorom tento vodný tok pramení a preteká. Vodný tok Drieňovský potok pramení na severnom úbočí hrebeňa Drieň (Lomnianska vrchovina, 864 m n. m.) [5]. Je zrejmé, že tieto obidve toponymá vzájomne súvisia. Z toponyma Drieň rozšíreného o príponu menného adjektíva -ov systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. [6]. V pomenovacom procese toponým bol primárne pomenovaný hrebeň Drieň (Lomnianska vrchovina, 864 m n. m.) a vodný tok Drieňovský potok bol týmto procesom dotknutý až sekundárne[7]. Názov hrebeňa Drieň (Lomnianska vrchovina, 864 m n. m.) bol štandardizovaný v roku 1993. Názov vodného toku Drieňovský potok bol štandardizovaný v roku 2008 [8].

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný tok Drieňovský potok (prítok Slatiny) niesol v stredoveku názov Hadinec. Z roka 1563 je záznam Hadinecz [9]. Motivácia stredovekého toponyma Hadinec reflektuje kľukatý, krivoľaký, hadovitý priebeh pomenúvaného vodného toku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-04).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-07].
  3. Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Slatiny) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-10].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 86. 079-902-87 NVA.
  5. Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S 73,78. ISBN 80-85672-03-0.
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
  7. Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. S. 54, 318.
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 5. Dostupné na http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodaj1-2008.pdf (2021-10-08).
  9. Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici, fond Hlavný komorskogrófsky úrad, fasc. 6034, fol. 152. ).