Drienovec (prítok Bodvy)
| Drienovec | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Debraď, Drienovec, Moldava nad Bodvou, Turnianska Nová Ves, Turňa nad Bodvou |
| Prameň | Medzevská pahorkatina |
| - poloha | Debraď |
| - výška | 268 m |
| - súradnice | 48°39′14″S 20°58′29″V / 48,6539°S 20,9746°V |
| Ústie | Bodva |
| - poloha | Košická rovina, Turňa nad Bodvou |
| - výška | 172 m |
| - súradnice | 48°35′39″S 20°54′24″V / 48,5941°S 20,9068°V |
| Dĺžka | 13,8 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-33-01-119 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drienovec[1] je potok v Košickom regióne na území obcí Debraď, Drienovec, Moldava nad Bodvou , Turnianska Nová Ves a Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Je to pravostranný prítok Bodvy v povodí Slanej; má dĺžku 13,8 km. Je to vodný tok V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-33-01-119. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Medzevská pahorkatina, geomorfologický podcelok Košická rovina[2].
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v hornej časti intravilánu obce Debraď v nadmorskej výške 268 m n. m. v okrese Košice-okolie v geomorfologickom podcelku Medzevská pahorkatina v Košickom regióne.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie južným smerom v strede intravilánu obce Debraď, pokračuje južným smerom cez poľnohospodársky extravilán, kde je lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, pravým brehom obteká pole Dlhučké, ľavým brehom pole Moldavský záhon, pravým brehom pole Krížne a pole Konopniská; v nadmorskej výške 234 m n. m. od trojchotárnika obcí Debraď, Drienovec a Moldava nad Bodvou bez zmeny smeru sleduje obecnú hranicu medzi Drienovcom a Moldavou nad Bodvou, pravým brehom obmýva les a vrch Koncový košiar, ľavým brehom obmýva les Ceriny; opúšťa obecnú hranicu juhozápadným smerom a tečie cez územie Drienovca, oblúkom obteká vrch Dajdomb (265 m n . m.) a pri vodárenskom zariadení mení smer na západ; poniže vodárne sa rozteká, tvorí ostrov, vstupuje do intravilánu Drienovca, po ráztoke tvorí ďalší ostrov, v nadmorskej výške 188 m n. m. priberá pravostranný prítok Miglinc, opúšťa intravilán Drienovca a v poľnohospodárskom extraviláne oblúkom mení postupne smer až na južný, stretáva sa s obecnou hranicou medzi obcami Drienovec a Turňa nad Bodvou, kde v nadmorskej výške 177 m n. m. priberá pravostranný prítok Skalný potok; sleduje obecnú hranicu, podteká cestu I. triedy 16 Zvolen – Košice i železničnú trať Zvolen - Košice, pri trojchotárniku obcí Drienovec, Turňa nad Bodvou a Turnianska Nová Ves mení smer na západný, sleduje na krátkom úseku obecnú hranicu medzi obcami Turňa nad Bodvou a Turnianska Nová Ves až po nadmorskú výšku 174 m n. m., kde opúšťa obecnú hranicu; posledných napriamených 150 m svojho toku tečie územím Turne nad Bodvou a v nadmorskej výške 172 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Bodvy.[3][4][5]
Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Košická kotlina, pramení a hornou časťou preteká v geomorfologickom podcelku Medzevská pahorkatina a dolnou časťou preteká a ústi v geomorfologickom podcelku Košická rovina[6].
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Drienovec má pôvod v názve obce Drienovec, v priestore ktorej značnú časť svojho toku preteká. Názov obce konzervujúci nespisovný prvok s tvrdým n, bol bez zmeny prenesený na potok v protiklade so spisovnou podobou Drieňovec.
Názov obce Drienovec súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore sídla, osady, dnešnej obce Drienovec, z ktorého slovného základu po doplnení formantom -ov-ec bol utvorený názov Drienovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie[7]; porovnaj názvy vodných tokov napr. Bzovec, Bukovec, Hrabovec, Javorovec, Jelšovec. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1976 v podobe Drienovec, ktorá v zmysle zásady - regulatívu hierarchickej postupnosti rešpektovala nespisovnú podobu názvu obce[8]. Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
História názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Potok so súčasným názvom Drienovec tečúci od obce Debraď cez obec Drienovec a ústiaci do rieky Bodva v priestore obce Turňa nad Bodvou sa uvádza v roku 1439 pri opise hraníc medzi Turňou nad Bodvou a obcou Drienovec pod svojim pôvodným názvom Debraď (fluvium Debred pathaka)[9]. Názov potoka sa preniesol na dedinu Debraď ležiacu pri prameni potoka. Dedina Debraď (populi sepe dicti monasteri ..., de Debragh) sa pripomína už v listine z roka 1255 (Rádový archív prepoštstva v Jasove, extra fasc., No 1). Názov Debraď (maďarsky Debrőd) má pôvod v apelatíve dъbrь → debra s významom rokľa, dolina, zrázne údolie, výmoľ, príkry úval[10]. Na východnom Slovensku sa slovo debra a od neho odvodené toponymá zachovali v slovnej zásobe slovenčiny až do súčasnosti. Keďže dolina potoka Debraď sa už v posledných storočiach stredoveku pomaďarčila, jednotlivé úseky dolného toku potoka dostali nové maďarské názvy Sor patak a Somodi patak; v poradí druhý názov podľa charakteristického výskytu dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (maďarsky som = slovensky drieň); po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov potoka (i obce) Somodi patak späťprevzatý do slovenčiny v podobe Drienovec.[11]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-27).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-29].
- ↑ Priebeh vodného toku Drienovec v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-29].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 27, 59, 80, 114. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresov Košice – mesto a Košice - vidiek A13. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-98/1990 z 8.2.1990. ISBN 80-85164-99-X. 133 s. S. 29 – 31, 56, 90, 105, 106, 111, 112, 114, 122.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 130, 132, 141, 143.
- ↑ Iveta Valentová. Lexika slovenských terénnych názvov (Koncepcia lexikografického spracovania). 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2018. 220 s. ISBN 978-80-89607-69-3. S. 107.
- ↑ Opis hraníc je v listine Jasovského konventu z roka 1439. Regnikolárny archív Spišskej kapituly, protokol z r. 1744-1757, fol. 253.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka I. A-J. 1. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 6 zv. (535 s.) ISBN 80-224-0228-1. S. 237.
- ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 117, 118.
|