Ľuľkovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Solanaceae)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľuľkovité
Atropa belladonna - Köhler–s Medizinal-Pflanzen-018.jpg
Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladona), typický zástupca
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Solanaceae
Juss.
Solanaceae map.svg
Rozšírenie vo svete
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľuľkovité (lat. Solanaceae) je čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Typický je obsah alkaloidov, ktorý spôsobuje jedovatosť takmer všetkých druhov.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Do tejto čeľade patria byliny, kry i stromy s prevažne jednoduchými listami, a kvetmi päťpočetnými, jednotlivými, alebo zostavenými do rôznych okolíkatých súkvetí, so zrastenými korunnými lupienkami a najčastejším kvetným vzorcom ☿ * K(5) C(5) A5 G(2).[1] Plodom je bobuľa, alebo tobolka.[2]

Zástupcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Divorastúce na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskej prírode sú najvýznamnejšími druhmi čeľade ľuľok čierny (Solanum nigrum), ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), blen čierny (Hyoscyamus niger), durman obyčajný, (Datura stramonium), ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) a skopólia kranská (Scopolia carniolica). Inváznym druhom je kustovnica cudzia.[3] Všetky tieto druhy sú viac alebo menej jedovaté, patria sem dokonca niektoré z najjedovatejších rastlín u nás (ľuľkovec).

Hospodársky významné[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ľuľkovité patrí mnoho hospodársky významných rastlín, predovšetkým pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Alkaloidy ľuľkovitých (atropín, hyoscyamín, skopolamín...)[4] sa používajú ako súčasť viacerých významných liečiv. V potravinárstve majú význam predovšetkým paprika ročná, rajčiak jedlý, ľuľok zemiakový, tabak virgínsky, machovka čerešňová a ľuľok baklažánový. Pre okrasu sa pestuje petúnia hybridná.[3]

Prehľad rodov[5][upraviť | upraviť zdroj]

Alkekengi, Anisodus, Anthocercis, Anthotroche, Athenaea, Atrichodendron, Atropa, Atropanthe, Benthamiella, Bouchetia, Brachistus, Browallia, Brugmansia, Brunfelsia, Calibrachoa, Calliphysalis, Capsicophysalis, Capsicum, Cestrum, Chamaesaracha, Coeloneurum, Combera, Crenidium, Cuatresia, Cyphanthera, Darcyanthus, Datura, Deprea, Discopodium, Duboisia, Duckeodendron, Dunalia, Dyssochroma, Eriolarynx, Espadaea, Exodeconus, Fabiana, Goetzea, Grammosolen, Hawkesiophyton, Henoonia, Heteranthia, Hunzikeria, Hyoscyamus, Iochroma, Jaborosa, Jaltomata, Juanulloa, Latua, Leptoglossis, Leucophysalis, Lycianthes, Lycium, Mandragora, Markea, Melananthus, Merinthopodium, Metternichia, Nectouxia, Nicandra, Nicotiana, Nierembergia, Nolana, Nothocestrum, Oryctes, Pantacantha, Pauia, Petunia, Physalis, Physochlaina, Plowmania, Poortmannia, Protoschwenkia, Przewalskia, Quincula, Reyesia, Salpichroa, Salpiglossis, Saracha, Schizanthus, Schraderanthus, Schultesianthus, Schwenckia, Sclerophylax, Scopolia, Sessea, Solandra, Solanum (vrátane Cyphomandra a Lycopersicum), Streptosolen, Symonanthus, Trianaea, Trompettia, Trozelia, Tsoala, Tubocapsicum, Tzeltalia, Vassobia, Vestia, Withania, Witheringia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VANČUROVÁ, Růžena; KÜHN, Frant. Poľnohospodárska botanika : systematika rastlín. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1967. Kapitola Krtičníkokveté, s. 340.
  2. KYZLÍK, Ladislav; MICHÁLEK, Jiří. Lesnícka botanika. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1966. Kapitola Solanaceae, s. 236.
  3. a b MARTINOVSKÝ, Jan. Kľúč na určovanie rastlín. 4.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. Kapitola Solanaceae, s. 490.
  4. KRESÁNEK, Jiří; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 3.. vyd. Martin : OSVETA, 1988. Kapitola Ľuľkovec zlomocný, s. 173.
  5. Plants of the world online [online]. Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2021-03-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]