Preskočiť na obsah

Ľuľok baklažánový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľuľok baklažánový
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Solanum melongena
Linnaeus, 1753
Synonymá
Solanum ovigerum Dunal
Solanum trongum Poir.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľuľok baklažánový[1] (iné názvy: ľuľok jedlý,[2][3] ľuľok baklažán,[4] ľuľok vajcoplodý,[5][6] baklažán;[4][7] lat. Solanum melongena) je rastlina z čeľade ľuľkovité. Jeho plod, nazývaný baklažán, sa často používa pri varení.

Je blízko príbuzný rajčine a zemiaku. Pochádza z Nepálu, Indie, Bangladéšu, Pakistanu, a Srí Lanky.

Je to jednoročná rastlina, pestuje sa celoročne. Rastie do výšky 40 – 150 cm s veľkými a hrubými listami, ktoré sú dlhé 10 – 20 cm a 5 – 10 cm široké. Divé odrody môžu narásť do výšky 225 cm s listami dlhými viac ako 30 cm a viac ako 15 cm širokými. Kvety majú bielu až fialovú farbu s päťkrídlovým okvetím a žltými tyčinkami. Plod je čierno až fialovej farby, mäsitý a kultivovaný má v priemere cca 10 – 15 cm.

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Plody sa konzumujú po tepelnej úprave. Za surova nie sú chutné a môžu byť aj jedovaté. Semená sa vysievajú začiatkom marca do misiek alebo kvetináčov v skleníku alebo parenisku. Semenáčiky sa prepichujú na vzdialenosť 10 cm alebo radšej do kvetináčov priemeru 10 cm. Počas pestovania sadeníc nemá klesnúť teplota po 18 °C. Rastliny sa vysádzajú na záhony koncom mája alebo začiatkom júna, do poloteplého alebo studeného pareniska koncom apríla, na vzdialenosť 40 × 40 cm. Pôdu treba vyhnojiť rovnako ako pre paradajky. Ak nastane po výsadbe chladné počasie, prikrývajú sa sadenice na záhonoch ochrannými fóliovými klobúkmi.

Na tvorbu veľkých plodov je potrebné ponechať na rastline len 4 najsilnejšie výhony a na nich 5 až 7 plodov. Ostatné výhony, poprípade aj malé plody sa včas vyštipujú. V čase tvorby plodov je baklažán náročný na vlahu. Plody sa zberajú pred plnou zrelosťou, tak majú pevnejšiu a chutnejšiu dužinu. Odrezávajú sa aj so stopkou.

Použitie v kuchyni

[upraviť | upraviť zdroj]

Bežnou úpravou je čerstvý marinovaný baklažán. Surový baklažán vložíme do marinády z octu, soli, roztlačeného cesnaku a korenia. Po 24 hodinách sa konzumuje surový. Olúpané a na tenké kolieska pokrájané baklažány možno v cestíčku smažiť na oleji, veľmi chutný je tiež baklažán zapečený (baba ganuš), baklažán možno tiež sterilovať.

Obsahové látky

[upraviť | upraviť zdroj]

Baklažán vajcoplodý je mimoriadne bohatý na minerálne soli fosforu, vápnika, draslíka, horčíka, železa a mangánu.

Zložka Jednotka Priemerný obsah Prvok (mg/100 g) Priemerný obsah Prvok (mg/100 g) Priemerný obsah
voda g/100 g 92,9 Na 2 vitamin C 5
bielkoviny g/100 g 0,9 K 210 vitamin B1 0,04
tuky g/100 g 0,4 Ca 10 vitamin E 0,03
cukry g/100 g 2,0 Mg 11 vitamin B6 0,07
celkový dusík g/100 g 0,14 P 16 provitamin A 30-65
vláknina g/100 g 2,0 Fe 0,3 karotén 0,070
mastné kyseliny g/100 g 0,3 Cu 0.01 thiamín 0,02
cholesterol g/100 g 0 Zn 0,2 riboflavín 0,01
energia kJ/100 g 64 Mn 0,1 niacín 0,1

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam vyšších a nižších rastlín Slovenska [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online.
  2. ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 143.
  3. baklažán. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 66.
  4. a b baklažán. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 58.
  5. Prehľad taxónov vyššie rastliny
  6. ČSN 46 3150
  7. baklažán. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 548.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eggplant na anglickej Wikipédii.