Ľuľok baklažánový

	Ľuľok baklažánový
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Nadtrieda (superclassis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	astrové (Asteridae)
Rad (ordo)	krtičníkotvaré resp.; ľuľkotvaré (Scrophulariales resp. ; Solanales)
Čeľaď (familia)	ľuľkovité (Solanaceae)
Rod (genus)	ľuľok (Solanum)
Druh (species)	ľuľok baklažánový (S. melongena)
Vedecký názov
	Solanum melongena; Linnaeus, 1753
Synonymá
	Solanum ovigerum Dunal; Solanum trongum Poir.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Ľuľok baklažánový^[1] (iné názvy: ľuľok jedlý,^[2]^[3] ľuľok baklažán,^[4] ľuľok vajcoplodý,^[5]^[6] baklažán;^[4]^[7] lat. Solanum melongena) je rastlina z čeľade ľuľkovité. Jeho plod, nazývaný baklažán, sa často používa pri varení.

Je blízko príbuzný rajčine a zemiaku. Pochádza z Nepálu, Indie, Bangladéšu, Pakistanu, a Srí Lanky.

Je to jednoročná rastlina, pestuje sa celoročne. Rastie do výšky 40 – 150 cm s veľkými a hrubými listami, ktoré sú dlhé 10 – 20 cm a 5 – 10 cm široké. Divé odrody môžu narásť do výšky 225 cm s listami dlhými viac ako 30 cm a viac ako 15 cm širokými. Kvety majú bielu až fialovú farbu s päťkrídlovým okvetím a žltými tyčinkami. Plod je čierno až fialovej farby, mäsitý a kultivovaný má v priemere cca 10 – 15 cm.

Pestovanie

Plody sa konzumujú po tepelnej úprave. Za surova nie sú chutné a môžu byť aj jedovaté. Semená sa vysievajú začiatkom marca do misiek alebo kvetináčov v skleníku alebo parenisku. Semenáčiky sa prepichujú na vzdialenosť 10 cm alebo radšej do kvetináčov priemeru 10 cm. Počas pestovania sadeníc nemá klesnúť teplota po 18 °C. Rastliny sa vysádzajú na záhony koncom mája alebo začiatkom júna, do poloteplého alebo studeného pareniska koncom apríla, na vzdialenosť 40 × 40 cm. Pôdu treba vyhnojiť rovnako ako pre paradajky. Ak nastane po výsadbe chladné počasie, prikrývajú sa sadenice na záhonoch ochrannými fóliovými klobúkmi.

Na tvorbu veľkých plodov je potrebné ponechať na rastline len 4 najsilnejšie výhony a na nich 5 až 7 plodov. Ostatné výhony, poprípade aj malé plody sa včas vyštipujú. V čase tvorby plodov je baklažán náročný na vlahu. Plody sa zberajú pred plnou zrelosťou, tak majú pevnejšiu a chutnejšiu dužinu. Odrezávajú sa aj so stopkou.

Použitie v kuchyni

Bežnou úpravou je čerstvý marinovaný baklažán. Surový baklažán vložíme do marinády z octu, soli, roztlačeného cesnaku a korenia. Po 24 hodinách sa konzumuje surový. Olúpané a na tenké kolieska pokrájané baklažány možno v cestíčku smažiť na oleji, veľmi chutný je tiež baklažán zapečený (baba ganuš), baklažán možno tiež sterilovať.

Obsahové látky

Baklažán vajcoplodý je mimoriadne bohatý na minerálne soli fosforu, vápnika, draslíka, horčíka, železa a mangánu.


Zložka	Jednotka	Priemerný obsah	Prvok (mg/100 g)	Priemerný obsah	Prvok (mg/100 g)	Priemerný obsah
voda	g/100 g	92,9	Na	2	vitamin C	5
bielkoviny	g/100 g	0,9	K	210	vitamin B1	0,04
tuky	g/100 g	0,4	Ca	10	vitamin E	0,03
cukry	g/100 g	2,0	Mg	11	vitamin B6	0,07
celkový dusík	g/100 g	0,14	P	16	provitamin A	30-65
vláknina	g/100 g	2,0	Fe	0,3	karotén	0,070
mastné kyseliny	g/100 g	0,3	Cu	0.01	thiamín	0,02
cholesterol	g/100 g	0	Zn	0,2	riboflavín	0,01
energia	kJ/100 g	64	Mn	0,1	niacín	0,1

Referencie

↑ Zoznam vyšších a nižších rastlín Slovenska [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online.
↑ ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 143.
↑ baklažán. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 66.
↑ ^a ^b baklažán. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 58.
↑ Prehľad taxónov vyššie rastliny
↑ ČSN 46 3150
↑ baklažán. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 548.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľuľok baklažánový

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eggplant na anglickej Wikipédii.

[1] Zoznam vyšších a nižších rastlín Slovenska [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online.

[2] ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 143.

[3] žán. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 66.

[KSSJ-4] žán. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 58.

[5] Prehľad taxónov vyššie rastliny

[6] ČSN 46 3150

[7] žán. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 548.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]