Strihovce
Strihovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 435 m n. m. |
Súradnice | 48°54′00″S 22°17′00″V / 48,900000°S 22,283333°V |
Rozloha | 13,22 km² (1 322 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 123 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 9,3 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1323 |
Starosta | Iveta Ihnatková[3] (SMER-SD) |
PSČ | 067 73 (pošta Ubľa) |
ŠÚJ | 520845 |
EČV (do r. 2022) | SV |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Strihovce | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Strihovce sú obec na Slovensku v okrese Snina. Je to posledná obec na východnom úpätí pohoria Vihorlat. Je východiskom na turistické túry po Vihorlate. Leží v nadmorskej výške 435 m n. m.
Dejiny
Prvý písomný doklad o nej je z roku 1635. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V rokoch 1939 až 1944 bola pripojená k Maďarsku.
Obec Strihovce je v regióne výnimočná. Grécko-katolíci majú nádherne udržiavaný chrám Sv. Eliáša z roku 1932.
Leží v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 400 m. Sídlisko založil šoltýs okolo roku 1600. Vzniknutá šoltýska samota bola najmladším sídliskom v okolí. Prvý doklad o nej je z roku 1635. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V rokoch 1715 až 1720 žilo v dedine 8 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 48 domov a 364 obyvateľov. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn. Gréckokatolícky chrám (cerkev) pochádza z konca 18. storočia.
Zaujímavosti obce Strihovce
- výroba metiel z brezového prútia
- hubárska lokalita
- nad obcou na úpätí vrchu Rovná sa v koryte Strihovského potoka nachádza pozoruhodný prírodný útvar „Murovaná voda“. Viaže sa k nemu miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc. V skutočnosti ide o val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z Vihorlatskej sopky.
- kamenné more balvanov s priemerom i 3 metre pod Nežiabcom s rozlohou cca 0,5 km²
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.