Suchoj Su-33
Suchoj Su-33 | |
Suchoj Su-33 na palube ťažkého lietadlového krížnika Admirál Kuznecov | |
Typ | viacúčelové stíhacie lietadlo |
---|---|
Výrobca | Suchoj |
Prvý let | 17. august 1987 |
Zavedený | 1991 |
Charakter | aktívny |
Hlavný používateľ | Rusko |
Vyrobených | sériových: 24 |
Varianty | Su-33UB |
Suchoj Su-33 (kód NATO: Flanker-D) je ruské palubné dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4 generácie. Ide o ďalší vývojový variant typu Su-27 s cieľom umožniť operovanie z paluby lietadlovej lode.[1]
Vývoj
Vývoj lietadla začal v roku 1977 v súlade s plánom Sovietskeho zväzu na stavbu flotily lietadlových lodí, ktoré sú v ruskej terminológii, z politických dôvodov, známe ako ťažké lietadlové krížniky. Skúšky palubných lietadiel prebiehali na krymskom letisku Novofjodorovka na Ukrajine. V roku 1980 tu bol vybudovaný špeciálny výcvikový komplex, známy pod skratkou NITKA, kde sa nacvičoval vzlet a pristávanie pomocou záchytného systému s brzdiacimi lanami. Technika vzletu sa vykonávala pomocou tzv. skokanského mostíka. Overovali sa tu tiež metódy navádzania lietadla na pristátie, vrátane automatického priblíženia.
Suchoj Su-33 má veľmi podobné parametre a letové charakteristiky ako Su-27. Od tohto stroja sa odlišuje predovšetkým kačacími krídlami pre zvýšenie vztlaku pred ťažiskom stroja, čo umožňuje vyšší uhol nábehu pri pristávaní a použitím väčších kompletne prepracovaných krídel s príslušnou mechanizáciou, ktorá umožňuje ich sklápanie (čím sa šetrí miesto na palube lietadlovej lode). Tieto úpravy prispeli k viditeľnému zníženiu pádovej rýchlosti, čo je pri štarte z paluby lietadlovej lode viac než potrebné. Ďalšie úpravy zasiahli podvozok. Podvozkové nohy boli zosilnené a vpredu je na rozdiel od štandardného Su-27 použitý dvojkolesový podvozok. Samozrejmosťou je inštalácia záchytného háku a ďalšieho vybavenia, ktoré je nevyhnutné pre palubné lietadlo. Pridaný bol tiež nástavec umožňujúci tankovanie paliva za letu. Prototyp lietadla, pilotovaný Viktorom Pugačevom letel prvýkrát 17. augusta 1987. V porovnaní s americkým F-14 Tomcat má Su-33 väčší ťah pri štarte, väčší pomer ťahu k hmotnosti a väčší generovaný vztlak, čo v roku roku 1996 ocenili aj americký piloti na návšteve lode Admirál Kuznecov a vyzdvihli schopnosť Su-33 stúpať hneď po štarte, na rozdiel od amerických strojov, ktoré musia byť z paluby lietadlovej lodi katapultované.[2]
Zaujímavosťou je, že Suchoj Su-33 bol vybraný ako hlavné palubné lietadlo pre sovietske ťažké lietadlové krížniky napriek tomu, že konkurenčný MiG-29K, bol pre svoje kompaktnejšie rozmery a najmä výrazne nižšiu hmotnosť podstatne vhodnejšie lietadlo. Podarilo sa to najmä vďaka silnému lobingu hraničiaceho s nátlakom, vynikajúceho leteckého konštruktéra kancelárie Suchoj Michaila Simonova, ktorý presadil Suchoj pred konkurenčným MiG-om aj vďaka svojim konexiám vo vysokej politike, keďže v rokoch 1979 až 1983 bol námestníkom ministra leteckého priemyslu vtedajšieho Sovietskeho zväzu.[3]
Motory
O pohon lietadla sa starajú dva motory Saturn-Ljulka AL-31F (Izdelije 99), aké poháňajú aj Su-27. AL-31F je dvojprúdový, dvojhriadeľový motor s modulárnou konštrukciou a so spoločnou komorou prídavného spaľovania pre oba prúdy. Každý motor dokáže vyvinúť maximálny ťah 75,22 kN a pri plnej forsáži až 122,6 kN. Hmotnosť motora je 1 540 kg. AL-31F je spoľahlivý v širokom rozsahu rýchlostí a výšok letu.[4]
Výzbroj
Výzbroj tohto lietadla je vzhľadom na rozdielne bojové podmienky, v ktorých býva nasadené, rozšírená o protilodné strely P-270 Moskit a protizemné strely Kh-31. Ďalším rozdielom, oproti základnej verzii Su-27, je možnosť použitia modernej protilietadlovej rakety stredného doletu R-77 RVV-AE (AA-12 Adder) s aktívnou radarovou navádzacou sústavou.
Samozrejmosťou je použitie štandardnej výzbroje lietadla Su-27. Hlavňovú výzbroj tvorí automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm, s palebným priemerom 150 ks streliva. Lietadlo má 12 závesných bodov (Su-27 má 10), z toho 8 podkrídlových, 2 podtrupové a 2 podgondolové, na ktoré je možné podvesiť celkovú výzbroj o hmotnosti 6 500 kg.
Varianty
- Su-33 – základná verzia (pôvodne označovaná ako Su-27K)
- Su-33UB – cvične-bojová dvojmiestna verzia (pôvodne označovaná ako Su-27KUB)
- Su-33M – plánovaná modernizovaná verzia s novým rádiolokátorom a motormi s meniteľným vektorom ťahu
- Su-33MK – exportná verzia Su-33M
- J-15 – čínska bezlicenčná kópia Su-33 vyrábaná firmou Shenyang
Užívatelia
Incidenty a nehody
- 17. júl 2001: Suchoj Su-33 ruského námorníctva havaroval počas airshow v Pskovskej oblasti. Pilot zahynul.[5]
- 5. september 2005: Su-33 ruského námorníctva havaroval po tom, čo zlyhalo záchytné zariadenie na palube lode Admirál Kuznecov. Lietadlo padlo do vody a následne bolo zničené hlbinnými bombami, aby sa predišlo vyloveniu utajovaného vybavenia. Pilot sa stihol katapultovať a následne bol vytiahnutý na palubu lietadlovej lode.[6]
Špecifikácie (Su-33)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 21,94 m
- Rozpätie: 14,70 m
- Výška: 5,94 m
- Plocha krídel: 62,04 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 18 400 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 33 000 kg
- Motor: 2x Saturn-Ljulka AL-31F,
- maximálny ťah: 75,22 kN každý
- ťah s prídavným spaľovaním: 122,6 kN každý
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 2 300 km/h (2,17 M)
- Dolet: 3 000 km
- Dostup: 17 000 m
- Maximálne preťaženie: +8,0 g
Výzbroj
- Hlavňová: automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm (zásoba streliva: 150 ks)
- Rakety vzduch-vzduch: R-60 (AA-8 Aphid), R-27 (AA-10 Alamo), R-73 (AA-11 Archer), R-77 RVV-AE (AA-12 Adder)
- Rakety vzduch-zem: P-270 Moskit, Kh-31
Pozri aj
Referencie
- ↑ Su-33 sukhoi.org
- ↑ Su-33 Flanker-D (Su-27K) military.cz
- ↑ Suchoj T10K/Su-27K/Su-33 hitechweb.genezis.eu 2010-02-02
- ↑ AL-31 leteckemotory.cz 2008-11-10
- ↑ News in Brief. The Moscow Times, 18. júl 2001. Dostupné online [cit. 2011-07-26].
- ↑ World's best naval flanker Su-33 crashed in Northern Atlantic. Pravda.ru, 6. september 2005. Dostupné online [cit. 2011-07-26].