Suchoj Su-33

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:04, 15. február 2012, ktorú vytvoril Jurincobain (diskusia | príspevky) (→‎Výzbroj: Doplnený odkaz.)
Suchoj Su-33

Suchoj Su-33 na palube ťažkého lietadlového krížnika Admirál Kuznecov
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaSuchoj
Prvý let17. august 1987
Zavedený1991
Charakteraktívny
Hlavný používateľRusko
Vyrobenýchsériových: 24
VariantySu-33UB
Su-33 na palube lode Admirál Kuznecov
Su-33 sa pripravuje na vzlet

Suchoj Su-33 (kód NATO: Flanker-D) je ruské palubné dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4 generácie. Ide o ďalší vývojový variant typu Su-27 s cieľom umožniť operovanie z paluby lietadlovej lode.[1]

Vývoj

Su-33 so sklopenými krídlami na airshow MAKS 2007

Vývoj lietadla začal v roku 1977 v súlade s plánom Sovietskeho zväzu na stavbu flotily lietadlových lodí, ktoré sú v ruskej terminológii, z politických dôvodov, známe ako ťažké lietadlové krížniky. Skúšky palubných lietadiel prebiehali na krymskom letisku Novofjodorovka na Ukrajine. V roku 1980 tu bol vybudovaný špeciálny výcvikový komplex, známy pod skratkou NITKA, kde sa nacvičoval vzlet a pristávanie pomocou záchytného systému s brzdiacimi lanami. Technika vzletu sa vykonávala pomocou tzv. skokanského mostíka. Overovali sa tu tiež metódy navádzania lietadla na pristátie, vrátane automatického priblíženia.

Suchoj Su-33 má veľmi podobné parametre a letové charakteristiky ako Su-27. Od tohto stroja sa odlišuje predovšetkým kačacími krídlami pre zvýšenie vztlaku pred ťažiskom stroja, čo umožňuje vyšší uhol nábehu pri pristávaní a použitím väčších kompletne prepracovaných krídel s príslušnou mechanizáciou, ktorá umožňuje ich sklápanie (čím sa šetrí miesto na palube lietadlovej lode). Tieto úpravy prispeli k viditeľnému zníženiu pádovej rýchlosti, čo je pri štarte z paluby lietadlovej lode viac než potrebné. Ďalšie úpravy zasiahli podvozok. Podvozkové nohy boli zosilnené a vpredu je na rozdiel od štandardného Su-27 použitý dvojkolesový podvozok. Samozrejmosťou je inštalácia záchytného háku a ďalšieho vybavenia, ktoré je nevyhnutné pre palubné lietadlo. Pridaný bol tiež nástavec umožňujúci tankovanie paliva za letu. Prototyp lietadla, pilotovaný Viktorom Pugačevom letel prvýkrát 17. augusta 1987. V porovnaní s americkým F-14 Tomcat má Su-33 väčší ťah pri štarte, väčší pomer ťahu k hmotnosti a väčší generovaný vztlak, čo v roku roku 1996 ocenili aj americký piloti na návšteve lode Admirál Kuznecov a vyzdvihli schopnosť Su-33 stúpať hneď po štarte, na rozdiel od amerických strojov, ktoré musia byť z paluby lietadlovej lodi katapultované.[2]

Zaujímavosťou je, že Suchoj Su-33 bol vybraný ako hlavné palubné lietadlo pre sovietske ťažké lietadlové krížniky napriek tomu, že konkurenčný MiG-29K, bol pre svoje kompaktnejšie rozmery a najmä výrazne nižšiu hmotnosť podstatne vhodnejšie lietadlo. Podarilo sa to najmä vďaka silnému lobingu hraničiaceho s nátlakom, vynikajúceho leteckého konštruktéra kancelárie Suchoj Michaila Simonova, ktorý presadil Suchoj pred konkurenčným MiG-om aj vďaka svojim konexiám vo vysokej politike, keďže v rokoch 1979 až 1983 bol námestníkom ministra leteckého priemyslu vtedajšieho Sovietskeho zväzu.[3]

Motory

O pohon lietadla sa starajú dva motory Saturn-Ljulka AL-31F (Izdelije 99), aké poháňajú aj Su-27. AL-31F je dvojprúdový, dvojhriadeľový motor s modulárnou konštrukciou a so spoločnou komorou prídavného spaľovania pre oba prúdy. Každý motor dokáže vyvinúť maximálny ťah 75,22 kN a pri plnej forsáži až 122,6 kN. Hmotnosť motora je 1 540 kg. AL-31F je spoľahlivý v širokom rozsahu rýchlostí a výšok letu.[4]

Výzbroj

Výzbroj tohto lietadla je vzhľadom na rozdielne bojové podmienky, v ktorých býva nasadené, rozšírená o protilodné strely P-270 Moskit a protizemné strely Kh-31. Ďalším rozdielom, oproti základnej verzii Su-27, je možnosť použitia modernej protilietadlovej rakety stredného doletu R-77 RVV-AE (AA-12 Adder) s aktívnou radarovou navádzacou sústavou.

Samozrejmosťou je použitie štandardnej výzbroje lietadla Su-27. Hlavňovú výzbroj tvorí automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm, s palebným priemerom 150 ks streliva. Lietadlo má 12 závesných bodov (Su-27 má 10), z toho 8 podkrídlových, 2 podtrupové a 2 podgondolové, na ktoré je možné podvesiť celkovú výzbroj o hmotnosti 6 500 kg.

Varianty

  • Su-33 – základná verzia (pôvodne označovaná ako Su-27K)
  • Su-33UB – cvične-bojová dvojmiestna verzia (pôvodne označovaná ako Su-27KUB)
  • Su-33M – plánovaná modernizovaná verzia s novým rádiolokátorom a motormi s meniteľným vektorom ťahu
  • Su-33MK – exportná verzia Su-33M
  • J-15 – čínska bezlicenčná kópia Su-33 vyrábaná firmou Shenyang

Užívatelia

Incidenty a nehody

  • 17. júl 2001: Suchoj Su-33 ruského námorníctva havaroval počas airshow v Pskovskej oblasti. Pilot zahynul.[5]
  • 5. september 2005: Su-33 ruského námorníctva havaroval po tom, čo zlyhalo záchytné zariadenie na palube lode Admirál Kuznecov. Lietadlo padlo do vody a následne bolo zničené hlbinnými bombami, aby sa predišlo vyloveniu utajovaného vybavenia. Pilot sa stihol katapultovať a následne bol vytiahnutý na palubu lietadlovej lode.[6]

Špecifikácie (Su-33)

Technické údaje

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 21,94 m
  • Rozpätie: 14,70 m
  • Výška: 5,94 m
  • Plocha krídel: 62,04 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 18 400 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 33 000 kg
  • Motor: 2x Saturn-Ljulka AL-31F,
    • maximálny ťah: 75,22 kN každý
    • ťah s prídavným spaľovaním: 122,6 kN každý

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 2 300 km/h (2,17 M)
  • Dolet: 3 000 km
  • Dostup: 17 000 m
  • Maximálne preťaženie: +8,0 g

Výzbroj

Pozri aj

Referencie

  1. Su-33 sukhoi.org
  2. Su-33 Flanker-D (Su-27K) military.cz
  3. Suchoj T10K/Su-27K/Su-33 hitechweb.genezis.eu 2010-02-02
  4. AL-31 leteckemotory.cz 2008-11-10
  5. News in Brief. The Moscow Times, 18. júl 2001. Dostupné online [cit. 2011-07-26].
  6. World's best naval flanker Su-33 crashed in Northern Atlantic. Pravda.ru, 6. september 2005. Dostupné online [cit. 2011-07-26].