Turíkov Žiar
| Turíkov Žiar | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obce | Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Pribiš |
| Pohorie | Oravská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 851,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′39″S 19°22′35″V / 49,2442°S 19,3765°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Medzibrodie nad Oravou |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turíkov Žiar[1] (851,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Oravskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[4] Leží nad obcou Medzibrodie nad Oravou, približne 6 km severovýchodne od Dolného Kubína.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Oravskej vrchoviny.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obce Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok a Pribiš.[1] Najbližšími sídlami sú západne situované Medzibrodie nad Oravou a Oravský Podzámok, severne sa nachádza Dolná Lehota, východne Horná Lehota a južne Pribiš a Pucov.[2][5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Turíkov Žiar leží v centrálnej časti vrchoviny, južne od údolia Oravy. Severne sa nachádza Búčie (894 m n. m.), Poľany (882 m n. m.), Skalica (863 m n. m.), Javorová (1 076 m n. m.) a Príslop (1 032 m n. m.), západne Mokradská hoľa (1 224 m n. m.), Kýčera (806 m n. m.), Čierny vrch (1 319 m n. m.), Sopúšky (776 m n. m.), Minčol (1 394 m n. m.) a Trniny (793 m n. m.), južne Predný Krnáč (801 m n. m.), Ostrá skala (814 m n. m.), Veľký Choč (1 611 m n. m.), Magura (1 171 m n. m.) a Pravnáč (1 206 m n. m.) a východne Diel (1 051 m n. m.), Súšava (1 077 m n. m.), Kopec (1 251 m n. m.), Blato (1 138 m n. m.), Jastrabie (824 m n. m.) a Ostrý vrch (809 m n. m.).[5][2] Masív patrí do povodia Oravy, kde vodu z východných a severných svahov odvádza potok Pribiš, z južných a západných potok Pucov.[5] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Oravskej vrchoviny a susednú Oravskú Maguru, no tiež Západné Tatry, Skorušinské a Chočské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolitých obcí.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 14.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.