Veľká bazilika (Plovdiv)
| Veľká bazilika Filipopolu | |
| ranokresťanský chrám | |
 celkový pohľad na areál baziliky
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| Súradnice | 42°08′39″S 24°45′10″V / 42,144118°S 24,752732°V |
| Dĺžka | 86,3 m |
| Šírka | 38,5 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Výstavba | 4. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Large basilica, Plovdiv | |
| Webová stránka: https://www.plovdivmosaics.org/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľká bazilika (bulh. Голяма базилика – Goľama bazilika),[1][2][3][4] je ranokresťanský chrám zo 4. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta oblasti Plovdiv v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[5][6][7] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][3] Je najväčšou ranokresťanskou stavbou na území Bulharska a jednou z najväčších na území Balkánskeho polostrova.[3][2] Budova je zapísaná v indikatívnom zozname UNESCO a je kandidátom na zapísanie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[6]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je známy aj ako Biskupská bazilika (bulh. Епископска базилика – Episkopska bazilika),[2][4] Biskupská bazilika Filipopolu (bulh. Епископска базилика на Филипопол – Episkopska bazilika na Filipopol),[1][7] Biskupská bazilika vo Filipopole (bulh. Епископска базилика във Филипопол – Episkopska bazilika văv Filipopol),[3] Biskupská bazilika antického Filipopolu (bulh. Епископска базилика на античния Филипопол – Episkopska bazilika na antičnija Filipopol),[5] Filipopolská biskupská bazilika (bulh. Филипополска епископска базилика – Filipopolska episkopska bazilika)[6] prípadne len Bazilika (bulh. Малка базилика на Филипопол – Malka bazilika na Filipopol)[5]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti rímskokatolíckej Katedrály svätého Ľudovíta.[7][5][2] Budova sa nachádzala východne od komplexu filipopolského fóra.[5]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Filipopolská biskupská bazilika bola postavená v 4. storočí.[3][7][2] Pri vykopávkach boli objavené mince z obdobia vlády cisára Licinia, ktorý vládol v rokoch 308 – 324. Na základe tejto skutočnosti sa predpokladá, že išlo o jeden z prvých kresťanských chrámov vôbec, postavených na území Rímskej ríše po legalizácii kresťanstva v roku 313.[7] Bazilika bola postavená na ruinách antickej budovy z 1. storočia,[3][7] pričom pôvodná budova bola s najväčšou pravdepodobnosťou pohanský chrám.[3] V priebehu 5. storočia prešla budova prestavbami.[3] Budova existovala do 6. storočia, kedy bola zničená, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia.[7][3][2]
V priebehu 10. – 12. storočia na mieste existovala kresťanská nekropola s s cintorínskym kostolom zdobeným freskami.[3][7]
Novodobé dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola objavená v priebehu 80. rokov 20. storočia. Výskum prebiehal v rokoch 1983 – 2019.[3] V roku 1995 bol stavbe pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]
V rokoch 2014 – 2021 sa uskutočnil reštaurátorský zásah, ktorého výsledkom nad bazilikou bola postavená moderná ochranná budova.[3] Celková cena reštaurátorských prác dosiahla hodnoty viac ako 16 miliónov bulharských levov, pričom polovicu sumy predstavovala dotácia fondu Amerika za Bălgarija a druhá polovica bola financovaná z rozpočtu mesta Plovdiv.[6]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s predsieňou a polkruhovou apsidou.[3][7][5] Bazilika bola postavená s lámaných kameňov. Ako spojivo bola použitá malta, ktorá bola zároveň použitá aj na omietnutie ako exteriéru, tak aj interiéru budovy.[3] V priestoroch centrálnej lode sa nachádzalo presbytérium zdobené mramorom.[7] Pred presbytériom bol ambón.[3] Bočné lode boli od centrálnej lode oddelené stĺporadím.[3] Oltárna časť bola obložená mramorom a od naosu bola oddelená mramorovou priehradou.[3]
Zo západnej strany sa pred samotnou budovou baziliky nachádzalo átrium ohradené kolonádou[3][5][7] s portikmi.[5][3] Podlaha átria bola vystlaná kamennými doskami. Pri severnej a južnej strane átria sa nachádzali miestnosti a v centrálnej časti sa nachádzala veľká kamenná fontána štvorcového pôdorysu.[3]
Dĺžka komplexu aj s átriom dosahovala 86,3 metra a šírka 38,5 metra, pričom samotná bazilika bola dlhá 56,7 metra. Centrálna loď bola široká 21 metrov, bočné lode dosahovali šírky 8 metrov.[3]
Interiér chrámu zdobili stĺpy s hlavicami s kresťanskými symbolmi, fresky a honosné mozaikové podlahy.[7]
Mozaiky[upraviť | upraviť zdroj]
Mozaiky boli zhotovené technikou opus tessellatum. V rámci tejto techniky sú do maltového podkladu vkladané drobné kamienky rôznych farieb. Na mozaiky biskupskej baziliky boli použité kamienky bielej, čiernej, žltej, okrovej, červenej, niekoľkých odtieňov modrej a zelenej farby. Niektoré z nich, napríklad zelené, sú polodrahokamy ťažené z pohoria Rodopy.[8] Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách.[7] Sú najzachovalejšou časťou stavby.[7] Celková plocha mozaík dosahovala viac ako 2000 m².[7][3]
Mozaiky z prvej etapy výstavby baziliky (4. storočie) sú geometrické. Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách. Prvú etapu pokladania mozaík predstavujú tie z centrálnej lode, sú monochromatické a zobrazujú geometrické motívy a rozety. Druhú etapu predstavujú mozaiky severnej a južnej lode, pričom tieto už sú mnohofarebné a tvarovo zložitejšie. Ich zložité ornamenty vytvárajú optickú ilúziu trojrozmernosti. Ide predovšetkým o rozety prepletené girlandami, kríže a kruhy vyplnené rôznymi farbami.[3][8] Mozaiky z tretej etapy boli vytvorené v 5. storočí. Spájajú geometrické ornamenty s charakteristickou črtou filipopolskej biskupskej baziliky, teda zobrazením vtákov.[3][8] Len na centrálnom paneli v centrálnej lodi je viac ako sto zobrazení vtákov rôznych druhov.[7][3] Celkovo je v rámci baziliky na mozaikách zobrazených až 70 rôznych druhov vtákov.[5] V centrálnom paneli dvoch bočných lodí je taktiež zobrazená scéna „Fontána života“.[8] Tieto mozaiky predstavovali druhú podlahovú vrstvu a boli položené na mozaikách z prvej etapy a druhej etapy.[7][3]
Mozaiky z prvej vrstvy sú exponované na pôvodnom mieste, mozaiky z druhej vrstvy sa nachádzajú na druhom poschodí modernej budovy postavenej nad pôvodnou bazilikou.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][3]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1995[1]
Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na modernú ochrannú konštrukciu postavenú nad bazilikou -
celkový pohľad na baziliku zvrchu pred zastrešením -
schéma filipopolskej biskupskej baziliky -
schéma filipopolskej biskupskej baziliky -
schéma filipopolskej biskupskej baziliky -
pohľad na priestor átria bývalej baziliky -
pohľad na priestor átria bývalej baziliky -
priestor apsidy -
priestor apsidy -
z interiéru baziliky, severná loď -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
z interiéru baziliky -
mozaiky v bazilike -
mozaiky v bazilike -
mozaiky v bazilike -
mozaiky v bazilike -
mozaiky v bazilike
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 123. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 241 – 243. (po bulharsky)
- ↑ a b Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Голямата базилика [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 32 – 33. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51 – 52. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ [online]. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ [online]. plovdivmosaics.org, 2017-11-21, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká bazilika (Plovdiv)
