Preskočiť na obsah

Veronika alpínska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Veronica alpina)
Veronika alpínska
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica alpina
L.[1], 1753[1]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika alpínska[2] (lat. Veronica alpina)[3] je trváca vysokohorská bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od severovýchodnej Kanady, cez Grónsko a Európu po Sibír a západné Himaláje.[3]

Veronika alpínska je trváca bylina s plazivým podzemkom a s priamymi, riedko chlpatými stonkami, dlhými 5 až 25 cm.[4][2]

Roztrúsene chlpaté listy sú sediace až krátko stopkaté, v obryse vajcovité až oválne, celistvookrajové a na báze zúžené.[4][5][2]

Štvorpočetné kvety s modrofialovými korunami, s priemerom 4 – 7 mm, sú zoskupené po 5 až 12 do skrátených koncových strapcov. Dve tyčinky sú kratšie ako korunné lupienky. Čnelka je dlhá do 2 mm. Štyri diely kalicha sú podlhovasto kopijovité, dlhé 3 – 4 mm. Kvetné stopky, dlhé do 5 mm, sú kratšie ako elipsovité listene.[4][5][2]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál veroniky alpínskej sa rozprestiera od severovýchodnej Kanady, cez Grónsko a Európu po Sibír a západné Himaláje.[3] Na Slovensku je hojná vo Vysokých Tatrách, početná v Západných a Belianskych Tatrách a sporadická v Malej Fatre, Chočských vrchoch a v strednej časti Nízkych Tatier. Najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške 2 632 m n. m. (Lomnický štít) a najnižší vo výške 1 010 m n. m. (Veľká Studená dolina).[4]

Veronika alpínska je vysokohorský druh vlhkých stanovíšť subalpínskeho a alpínskeho stupňa. Vyskytuje sa na horských nivách, holiach, okolo prameňov, v sutinách žľabov, na pôdach dlho pokrytých snehom, bohatých na dusík a s podložím, ktoré tvoria ruly, granity, kremence a menej často aj vápenec. Kvitne v júli až auguste a je to samoopelivý, zriedkavo tiež hmyzoopelivý druh. Značná variabilita druhu sa prejavuje v tvare a odení listovej čepele, súkvetia a farbe kvetov.[4][5][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b >Species Plantarum: 11 (1753)
  2. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298.
  3. a b c Veronica alpina [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d e Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 258-261.
  5. a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 965.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]