Vilém Kunzl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vilém Kunzl
český fyzik
Narodenie25. apríl 1906
Plzeň, Česko
Úmrtie24. september 1980 (74 rokov)
Praha, Česko

Prof. RNDr. Vilém Kunzl (* 25. apríl 1906, Plzeň – † 24. september 1980, Praha) bol český experimentálny fyzik.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Po maturite na I. českej reálke v Plzni v roku 1924 Vilém Kunzl odišiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity. Už v treťom ročníku štúdia začal pracovať u Václava Dolejška, ktorý v tom čase patril medzi popredných európskych spektroskopistov. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1930 obhajobou doktorskej dizertácie a získal titul RNDr.

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

Asistent[upraviť | upraviť kód]

V roku 1930 nastúpil ako nehonorovaný asistent spektroskopického oddelenia, ktoré viedol V. Dolejšek a ktoré bolo v tom čase súčasťou Chemického ústavu Karlovej univerzity, vedeného prof. Heyrovským. Obdobie, keď bol nehonorovaným asistentom, bolo pre Kunzla veľmi plodné, lebo len v roku 1932 uverejnil buď sám alebo so spoluautormi 5 pôvodných vedeckých prác a do roku 1934 ďalších 5. Ako nehonorovaný asistent pôsobil až do roku 1936, keď sa stal honorovaným asistentom Spektroskopického ústavu (osamostatnil sa v roku 1932).

Habilitácia[upraviť | upraviť kód]

Pri habilitačnom pokračovaní jeho vedeckú spôsobilosť posudzovali takí renomovaní odborníci ako Max von Laue, Friedrich Paschen a prof. Fajans z Nemecka, ako aj profesori Trillat a Dauviller z Francúzska. Všetci vysoko hodnotili predložené práce, v ktorých sa podľa nich dr. Kunzl osvedčil nielen ako vynikajúci experimentátor (napríklad spolu s Dolejškom upravili iónovú trubicu tak, aby bola zdrojom optických i röntgenových spektier a okrem toho Kunzl zaviedol novú klasifikáciu absorpčných čiar), ale i fyzik schopný teoreticky interpretovať získané výsledky.

Za najvýznamnejší úspech pokladali potvrdenie existencie spektrálnej N-série u uránu, tória a bizmutu. Pôvodne ich objavil už v roku 1922 V. Dolejšek, ale niektorí autori tieto výsledky spochybňovali. Vilém Kunzl nielen dokázal, že pravdu má jeho učiteľ, ale vysvetlil pramene rozporov medzi Dolejškom a jeho oponentmi. V sérii prác s J. Slavíkom sa V. Kunzl zasa predstavil ako technicky dôvtipný fyzik: navrhol metódu plynulého regulovateľného vpúšťania plynu do vákuového systému mikroskopickou trhlinou, ktorá priniesla viaceré netriviálne výsledky.

Vojnové roky[upraviť | upraviť kód]

V roku 1939 dr. Kunzl absolvoval polročný študijný pobyt vo Fyzikálnom ústave parížskej Sorbonny u prof. Aimé Cottona. Krátko po návrate z Paríža bol po uzavretí českých vysokých škôl nútený odísť z univerzity a väčšinu obdobia tzv. protektorátu pracoval v Letecko-technickom skúšobnom ústave v Prahe-Letňanoch. Po skončení druhej svetovej vojny sa doc. dr. Vilém Kunzl vrátil na svoju alma mater ako asistent. Prednášal tu atómovú fyziku, pre farmaceutov konal prednášku Úvod do experimentálnej fyziky a pre odborníkov Systematika spektier a stavba atómu, viedol praktikum z prednáškových pokusov, spektroskopické praktikum a praktikum z vákuovej techniky.

Pôsobenie na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Keďže nebolo možné obnoviť činnosť Spektrálneho ústavu, lebo všetko zariadenie bolo po vojne zničené a navyše prof. Dolejšek zahynul v koncentračnom tábore, V. Kunzl si musel zvoliť nový odbor – vybral si fyziku vákua. Prof. Ilkovičovi podarilo sa získať doc. dr. Kunzla do Bratislavy. Vilém Kunzl nastúpil 3. februára 1948 na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako mimoriadny profesor experimentálnej fyziky a prednosta Fyzikálneho ústavu. PF SU mala konečne „svojho“ profesora fyziky, naslovovzatého odborníka európskeho formátu. V Bratislave prof. Kunzl konal prednášky Kinetická teória hmoty, Model atómu a systematika atómových spektier, Úvod do atómovej fyziky, Experimentálna fyzika a ďalšie, viedol špeciálne praktikum elektrotechnické, röntgenospektroskopické, praktikum z atómovej fyziky i vákuovej fyziky. Okrem toho viedol mladých asistentov ako školiteľ, zariaďoval nové budovy Fyzikálneho ústavu, budoval knižnicu atď.

Karlova univerzita v Prahe[upraviť | upraviť kód]

Enormné fyzické i psychické zaťaženie vyústilo do zdravotných problémov. Navyše po celý čas prof. Kunzl do Bratislavy dochádzal. Narastajúce problémy napokon vyriešil odchodom z Bratislavy v roku 1953. Na pražskej univerzite v tom čase vznikla samostatná Matematicko-fyzikálna fakulta. Prof. Kunzl sa stal vedúcim Katedry vysokej frekvencie a vákuovej techniky. Prednášal hlavne Fyzikálne základy vákuovej techniky a výboje v plynoch. Maximálne sa zaslúžil o vybudovanie nového areálu Matematicko-fyzikálnej fakulty KU v Prahe-Tróji, hlavne v rokoch 1966 – 1971 vo funkcii prodekana MFF KU pre výstavbu. Pracoval tiež v ústrednej fyzikálnej komisii Jednoty československých matematikov a fyzikov (JČSMF), ktorú viedol do roku 1966 a z ktorej krátko nato vznikla Fyzikálna vedecká sekcia JČSMF. Hoci v roku 1971 prof. Kunzl odišiel do dôchodku, ešte do konca roku 1974 pracoval na „svojej“ katedre. Prof. Vilém Kunzl nepochybne patril medzi popredných československých experimentálnych fyzikov.

Prínos[upraviť | upraviť kód]

Napriek tomu, že vo vedeckej práci Vilém Kunzl patril skôr k pokračovateľom, v organizovaní vedeckého života a vysokoškolskej fyziky na Slovensku a neskôr i v Česku patril k pokoleniu priekopníkov. V Bratislave nadviazal na zakladateľské úsilie prof. Ilkoviča a zaslúžil sa o to, že Fyzikálny ústav Prírodovedeckej fakulty sa etabloval ako samostatné fyzikálne pracovisko. Okrem toho vychoval desiatky nových odborníkov v rôznych oblastiach fyziky. V Bratislave i v Prahe si tiež vychoval nástupcov, ktorí sa zaslúžili o ďalšie zveľadenie slovenskej i českej fyziky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.