Preskočiť na obsah

Vilém Kunzl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vilém Kunzl
český fyzik
Narodenie25. apríl 1906
Plzeň, Česko
Úmrtie24. september 1980 (74 rokov)
Praha, Česko

Prof. RNDr. Vilém Kunzl (* 25. apríl 1906, Plzeň – † 24. september 1980, Praha) bol český experimentálny fyzik.

Po maturite na I. českej reálke v Plzni v roku 1924 Vilém Kunzl odišiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity. Už v treťom ročníku štúdia začal pracovať u Václava Dolejška, ktorý v tom čase patril medzi popredných európskych spektroskopistov. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1930 obhajobou doktorskej dizertácie a získal titul RNDr.

V roku 1930 nastúpil ako nehonorovaný asistent spektroskopického oddelenia, ktoré viedol V. Dolejšek a ktoré bolo v tom čase súčasťou Chemického ústavu Karlovej univerzity, vedeného prof. Heyrovským. Obdobie, keď bol nehonorovaným asistentom, bolo pre Kunzla veľmi plodné, lebo len v roku 1932 uverejnil buď sám alebo so spoluautormi 5 pôvodných vedeckých prác a do roku 1934 ďalších 5. Ako nehonorovaný asistent pôsobil až do roku 1936, keď sa stal honorovaným asistentom Spektroskopického ústavu (osamostatnil sa v roku 1932).

Habilitácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri habilitačnom pokračovaní jeho vedeckú spôsobilosť posudzovali takí renomovaní odborníci ako Max von Laue, Friedrich Paschen a prof. Fajans z Nemecka, ako aj profesori Trillat a Dauviller z Francúzska. Všetci vysoko hodnotili predložené práce, v ktorých sa podľa nich dr. Kunzl osvedčil nielen ako vynikajúci experimentátor (napríklad spolu s Dolejškom upravili iónovú trubicu tak, aby bola zdrojom optických i röntgenových spektier a okrem toho Kunzl zaviedol novú klasifikáciu absorpčných čiar), ale i fyzik schopný teoreticky interpretovať získané výsledky.

Za najvýznamnejší úspech pokladali potvrdenie existencie spektrálnej N-série u uránu, tória a bizmutu. Pôvodne ich objavil už v roku 1922 V. Dolejšek, ale niektorí autori tieto výsledky spochybňovali. Vilém Kunzl nielen dokázal, že pravdu má jeho učiteľ, ale vysvetlil pramene rozporov medzi Dolejškom a jeho oponentmi. V sérii prác s J. Slavíkom sa V. Kunzl zasa predstavil ako technicky dôvtipný fyzik: navrhol metódu plynulého regulovateľného vpúšťania plynu do vákuového systému mikroskopickou trhlinou, ktorá priniesla viaceré netriviálne výsledky.

Vojnové roky

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1939 dr. Kunzl absolvoval polročný študijný pobyt vo Fyzikálnom ústave parížskej Sorbonny u prof. Aimé Cottona. Krátko po návrate z Paríža bol po uzavretí českých vysokých škôl nútený odísť z univerzity a väčšinu obdobia tzv. protektorátu pracoval v Letecko-technickom skúšobnom ústave v Prahe-Letňanoch. Po skončení druhej svetovej vojny sa doc. dr. Vilém Kunzl vrátil na svoju alma mater ako asistent. Prednášal tu atómovú fyziku, pre farmaceutov konal prednášku Úvod do experimentálnej fyziky a pre odborníkov Systematika spektier a stavba atómu, viedol praktikum z prednáškových pokusov, spektroskopické praktikum a praktikum z vákuovej techniky.

Pôsobenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže nebolo možné obnoviť činnosť Spektrálneho ústavu, lebo všetko zariadenie bolo po vojne zničené a navyše prof. Dolejšek zahynul v koncentračnom tábore, V. Kunzl si musel zvoliť nový odbor – vybral si fyziku vákua. Prof. Ilkovičovi podarilo sa získať doc. dr. Kunzla do Bratislavy. Vilém Kunzl nastúpil 3. februára 1948 na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako mimoriadny profesor experimentálnej fyziky a prednosta Fyzikálneho ústavu. PF SU mala konečne „svojho“ profesora fyziky, naslovovzatého odborníka európskeho formátu. V Bratislave prof. Kunzl konal prednášky Kinetická teória hmoty, Model atómu a systematika atómových spektier, Úvod do atómovej fyziky, Experimentálna fyzika a ďalšie, viedol špeciálne praktikum elektrotechnické, röntgenospektroskopické, praktikum z atómovej fyziky i vákuovej fyziky. Okrem toho viedol mladých asistentov ako školiteľ, zariaďoval nové budovy Fyzikálneho ústavu, budoval knižnicu atď.

Karlova univerzita v Prahe

[upraviť | upraviť zdroj]

Enormné fyzické i psychické zaťaženie vyústilo do zdravotných problémov. Navyše po celý čas prof. Kunzl do Bratislavy dochádzal. Narastajúce problémy napokon vyriešil odchodom z Bratislavy v roku 1953. Na pražskej univerzite v tom čase vznikla samostatná Matematicko-fyzikálna fakulta. Prof. Kunzl sa stal vedúcim Katedry vysokej frekvencie a vákuovej techniky. Prednášal hlavne Fyzikálne základy vákuovej techniky a výboje v plynoch. Maximálne sa zaslúžil o vybudovanie nového areálu Matematicko-fyzikálnej fakulty KU v Prahe-Tróji, hlavne v rokoch 1966 – 1971 vo funkcii prodekana MFF KU pre výstavbu. Pracoval tiež v ústrednej fyzikálnej komisii Jednoty československých matematikov a fyzikov (JČSMF), ktorú viedol do roku 1966 a z ktorej krátko nato vznikla Fyzikálna vedecká sekcia JČSMF. Hoci v roku 1971 prof. Kunzl odišiel do dôchodku, ešte do konca roku 1974 pracoval na „svojej“ katedre. Prof. Vilém Kunzl nepochybne patril medzi popredných československých experimentálnych fyzikov.

Napriek tomu, že vo vedeckej práci Vilém Kunzl patril skôr k pokračovateľom, v organizovaní vedeckého života a vysokoškolskej fyziky na Slovensku a neskôr i v Česku patril k pokoleniu priekopníkov. V Bratislave nadviazal na zakladateľské úsilie prof. Ilkoviča a zaslúžil sa o to, že Fyzikálny ústav Prírodovedeckej fakulty sa etabloval ako samostatné fyzikálne pracovisko. Okrem toho vychoval desiatky nových odborníkov v rôznych oblastiach fyziky. V Bratislave i v Prahe si tiež vychoval nástupcov, ktorí sa zaslúžili o ďalšie zveľadenie slovenskej i českej fyziky.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.