Vojsko v meste Prešov

Budova vojenského veliteľstva

Stručné dejiny

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, lebo sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. A až tu niekde siahajú počiatky vojenstva v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, kedy dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15 ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604 kedy vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov až do roku 1710, kedy mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bolo mesto Prešov mnohokrát obliehané rôznymi vojskami povstalcov ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojska generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad: cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900 kedy zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov.

Priestor popravy

Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti, odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom. V noci z 31.10. na 1.11.1918 ozbrojení vojaci a civilisti rabovali vojenské sklady a obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil účastníkov vzbury štatariálny súd na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatiek (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých etáp vojenstva v meste Prešov. Udalosť pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená na severnom múre konkatedrály svätého Mikuláša a je na nej napísaný tento text: "Pri tomto kostolnom múre zastrelili 1. novembra 1918 34 vojakov a občanov odsúdených na smrť podľa stanného práva za účasť na vzbure 31.októbra 1918, ktorá vznikla pod vplyvom VOSR." Poznámka: zrejme pre chyby v texte bola v roku 1990 pamätná tabuľa sňatá a uložená do depozitu farského úradu v Prešove. Podľa "Evidencia národných kultúrnych pamiatok na Slovensku" je "Pamätný priestor" pri severnej strane konkatedrály vedený ako NKP číslo 707-1443/0 a "Pamätná tabuľa" na vzburu vojakov je vedená ako NKP číslo 707-3301/2

V medzivojnovom období 1918 – 1939 sídlili v Prešove tieto vojenské útvary : posádkové veliteľstvo, posádková nemocnica, 67. peší pluk – náhradný prápor, delostrelecký pluk č.111 – náhradná batéria, horský delostrelecký pluk č.202 – náhradná batéria a doplňovacie okresné veliteľstvo. Začiatky vojenského letectva v Prešove siahajú do roku 1939. Do vzdušných zbraní vtedy zaradili rotu VGPL 3, ktorej vyššie veliteľstvo bolo v Spišskej Novej Vsi. 9. septembra už existovalo aj poľné letisko Išľa pri Prešove. Od 1.1.1940 bolo zriadené Veliteľstvo divíznej oblasti 3 (VDO 3) Prešov, ktorému bola podriadená letecká Peruť II zo Spišskej Novej Vsi.

Dôležité vojenské útvary a zväzky sídliace v Prešove

Od 4. júla 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva:

• veliteľstvo pešieho pluku
• veliteľstvo streleckej divízie
• veliteľstvo tankovej divízie
• veliteľstvo motostreleckej divízie
• veliteľstvo mechanizovanej divízie
• veliteľstvo armádneho zboru
• veliteľstvo mechanizovanej brigády

Velitelia vojenskej posádky Prešov

Od roku 1960 kedy sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie vojenskej posádke v meste Prešov velili:

• plukovník Ing. Pavol Papač – 1960 – 1964
• neobsadená  – 1964 – 1967 podplukovník Zoltán Jakuš z funkcie zástupcu veliteľa divízie
• generálmajor Ing. Zoltán Jakuš – 1967 – 1972
• generálmajor PhDr. Stanislav Weinlich – 1972 – 1974
• generálmajor Ing. Josef Einšpigl – 1974 – 1978
• plukovník gšt. Ing. Imrich Andrejčák – 1978 – 1982
• generálmajor Ing. František Radimský – 1982 – 1985
• plukovník gšt.Ing. Jan Ščudlík – 1985 – 1987
• plukovník gšt. Ing. Marián Horský – 1987 – 1990
• plukovník gšt. Ing. Emil Vestenický – 1990 – 1991
• generálmajor Ing. Ján Čmilanský – 1991 – 1997
• generálmajor Ing. František Butko – 1997 – 2000
• brigádny generál Ing. Jaroslav Vývlek- 2000 – 2002
• brigádny generál Ing. Miroslav Kováč- 2002 – 2005
• plukovník gšt. Ing. Ján Salaganič – 2005 – 2006
• brigádny generál Ing. Štefan Mečár – 2006 – 2007
• brigádny generál Ing. Ondřej Novosad – 2007 – 2010
• plukovník gšt. Ing. Karol Navrátil – 2010 – 2012
• plukovník Ing. Martin Michalko – 2012 - 2015
• brigádny generál Ing. Martin Stoklasa - 2015 - 2018
• brigádny generál Ing. Vladimír Kubáň - 2019 - 2019
• brigádny generál Ing. Slavomír Verčimák - 2019 - 2022
• plukovník Ing. Róbert Kecső - 2022 - doteraz

Generáli – prešovskí rodáci

Od roku 1918 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v meste Prešov

• brigádny generál doc. Ing. František Bartko,CSc.
• generálmajor Vojtech Gejza Danielovič
• generálporučík Ing. Alexander Mucha
• brigádny generál Ing. Karol Navrátil
• brigádny generál Ing. Ivan Pach
• generálmajor Emil Perko
• generálmajor Jozef Zadžora

Zdroje

• 2. armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2. armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 20
• Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.
• Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009,
• [1] Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine Velitelia prešovskej posádky - foto

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojsko v meste Prešov