Werner Mölders

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Werner Mölders
Werner Mölders
Osobné informácie
ŠtátNacistické Nemecko
Narodenie18. marec 1913
Gelsenkirchen, Nemecké cisárstvo (dnešné Nemecko)
Úmrtie22. november 1941 (28 rokov)
Breslau (dnes Vroclav), Nacistické Nemecko (dnešné Poľsko)
Zostrely
Potvrdené zostrely115
Vyznamenania
Španielsky kríž v zlate s mečmi a briliantmi
Rytiersky kríž Železného kríža s dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi
PodpisWerner Mölders, podpis (z wikidata)
Odkazy
Spolupracuj na Commons Werner Mölders

Werner Mölders (* 18. marec 1913, Gelsenkirchen – † 22. november 1941, Breslau) bol nemecký stíhací pilot a letecké eso so 115 potvrdenými zostrelmi počas španielskej občianskej vojny a druhej svetovej vojny. Mölders sa stal prvým pilotom v histórii, ktorý prekonal hranicu 100 zostrelov. Za svoje bojové úspechy získal Španielsky kríž v zlate s mečmi a briliantmi a Rytiersky kríž Železného kríža s dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi. Veľmi sa angažoval vo vývoji nových bojových leteckých taktík. Stál, napríklad za vývojom štvorčlennej leteckej formácie Schwarm (roj), počas vzdušných súbojov s nepriateľom využíval jednoduchú taktiku, ktorú možno charakterizovať heslom „udri na protivníka tvrdo a z veľkej blízkosti“.

Mölders vstúpil do Luftwaffe v roku 1934 vo veku 21 rokov. V roku 1938 bol prevelený k Légii Kondor, ktorá podporovala Francisca Franca počas španielskej občianskej vojny, a dosiahol 14 potvrdených zostrelov, pričom jeden zostrel mu nebol potvrdený. Počas druhej svetovej vojny bol v bitke o Francúzsko a bitke o Britániu sám trikrát zostrelený, ale zároveň dosiahol 53 potvrdených zostrelov nepriateľských lietadiel. V roku 1941, kedy mal na svojom konte už 68 víťazstiev, bol so svojou jednotkou JG 51 (Jagdgeschwader 51 ~ Stíhacia eskadra 51) prevelený na východný front, aby sa zapojil do plánovaného útoku na Sovietsky zväz. Počas 22. júna 1941 pridal na svoje konto ďalšie štyri zostrely a o týždeň neskôr už prekonal rekord 80 víťazstiev Manfreda von Richthofena z roku 1918. V polovici júla toho istého roku sa celkový počet jeho vzdušných víťazstiev prehupol cez hranicu 100 uznaných zostrelov.

Nacistické velenie mu potom z obáv o jeho život neumožňovalo zúčastňovať sa rozsiahlejších bojových misií. Vo veku 28 rokov bol povýšený do hodnosti Oberst (plukovník) a menovaný inšpektorom stíhacieho letectva. Pôsobil na polostrove Krym, kde riadil leteckú podporu nemeckého postupu. Po samovražde Generalobersta (generálplukovníka) Ernsta Udeta, stíhacieho esa z prvej svetovej vojny, bol Mölders povolaný do Berlína, aby sa tu zúčastnil pohrebu. Počas cesty do hlavného mesta však lietadlo Heinkel He 111, v ktorom cestoval ako pasažier, zastihla silná búrka a zlyhal jeden z motorov. Pilot sa s lietadlom neúspešne pokúsil o núdzové pristátie na letisku v Breslau a Mölders po páde lietadla spolu s dvoma ďalšími osobami zahynul. Ako nacistická armáda Wehrmacht, tak spočiatku aj nemecká spolková armáda Bundeswehr uctievali jeho pamiatku; jeho meno niesla stíhacia eskadra, torpédoborec a kasárne. V roku 2005 Nemecký spolkový snem tieto posmrtné pocty na základe správy Úradu pre vojenskú históriu zrevidoval a Möldersovo meno bolo z názvu eskadry i kasární odstránené.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Werner Mölders sa narodil 18. marca 1913 v malom nemeckom meste Gelsenkirchen. Svoju vojenskú službu začal ako dobrovoľník. Najprv bol vycvičený ako príslušník delostreleckého vojska a slúžil u 2. pešieho regimentu v Olsztyne. Jeho záujem o letectvo prebudil náhodný výlet na palube dopravného lietadla. Vtedy vyjadril svoju túžbu učiť sa lietať. V ceste mu však stáli jeho zdravotné problémy, konkrétne žalúdočné problémy súvisiace s takzvanou morskou chorobou. Až keď tieto ťažkosti prekonal, mohol byť v roku 1934 prijatý k letectvu. Nasledujúce dva roky Mölders strávil, už v uniforme dôstojníka Luftwaffe, u jednotky nazvanej Fliegergruppe Schwerin a potom u JG 134. Lietal na lietadlách Heinkel He 51, Arado Ar 68 a čoskoro tento mladý poručík upútal pozornosť inštruktorov a nadriadených. Jeho mimoriadny talent zapríčinil skutočnosť, že tomuto služobne mladému dôstojníkovi bolo zverené velenie 334. stíhacej skupiny vo Wiesbadene. Aj tak v už dynamicky sa rozvíjajúcej Luftwaffe to bol veľmi nezvyčajný jav.

Lietadlo Arado Ar 68

Mölders začal svoju skutočnú kariéru stíhacieho pilota v Španielsku. V apríli 1938 bol menovaný veliteľom jednej letky patriacej pod Légiu Kondor a absolvoval výcvik v prostredí skutočnej vojny. Ako je všeobecne známe, z tejto formácie sa stala vybraná jednotka Luftwaffe, v ktorej radoch si nemeckí piloti prešli skutočným bojom a vyskúšali si svoje zručnosti. Nemci bojujúci proti Španielskej republike lietali najprv na stíhacích dvojplošníkoch He 51. Tento stroj nebol dostatočne výkonný ani nemal dostatočnú výzbroj. Išlo o stroj, ktorý bol kvalitný skôr pre výcvik pilotov. Nemeckí piloti tak na tomto lietadle nezaznamenali žiadny významný úspech. Situácia sa zmenila v júli 1938 príchodom nových Messerschmittov Bf 109 do Španielska. Presne v tomto období, od júla do októbra 1938, zaznamenal Werner Mölders 14 vzdušných víťazstiev nad lietadlami republikánov (zostrelil jedenásť Polikarpovov I-15, dva I-16 a jeden Tupolev SB-2). Nárokoval si ešte zostrel jedného I-16 z 23. septembra 1938, ktorý ale nebol potvrdený. Takéto skóre z neho urobilo najúspešnejšieho z pilotov, ktorí sa zúčastnili španielskych bojov. Mölders sa vrátil domov ako nespochybniteľný kráľ bojov vedených nad Pyrenejským polostrovom.

Formácia Schwarm a následné „prekríženie zákruty“

Po ukončení bojového turnusu v Španielsku sa Werner Mölders zameral na výcvik a taktiku stíhacieho letectva (Jagdwaffe). Vypracovanie a zavedenie nových letových formácií bolo rovnako významné a dôležité ako jeho zásluhy v boji a úzko súviselo so vzdušnou bojovou taktikou. Nemecké letectvo používalo do tej doby trojný systém (tri lietadlá v jednej V-formácii). Mölders prišiel namiesto toho s návrhom systému dvoch párov stíhačiek, kde každý pár bol tvorený vedúcim a jeho takzvaným číslom. V momente začiatku boja jedno lietadlo zaútočilo a druhé ho muselo kryť. Skúsenosti z prvých bojov nad Poľskom a Francúzskom ukázali, že ide o veľmi účinný systém.

V momente vypuknutia druhej svetovej vojny bol Mölders veliteľom jednotky JG 53, ktorá v znaku mala pikové eso, okopírované z hracích kariet. Od svojich spolubojovníkov dostal nežnú prezývku „Vati“ (Ocino). Túto prezývku dostal vďaka jeho otvorenosti a vrelému prístupu k mladým pilotom a podriadeným. Letka JG 53 sa nepodieľala na septembrových bojoch nad poľským územím. Bolo jej zverené stráženie západných hraníc Ríše, a preto bola presunutá do sárskej oblasti. Skutočné otvorené boje sa tam prakticky neuskutočnili. Skutočná vojna prebiehala kdesi ďaleko v Poľsku, ale na Západe, napriek formálnemu vyhláseniu vojny zo strany spojencov, zotrvali súperi v pasívnom postoji na hraniciach za opevnenou Maginotovou líniou. Keďže vojna oficiálne prebiehala, podnikali nemeckí piloti, ktorí nemohli premôcť svoju túžbu bojovať, osamotené výpady na francúzske územie. Za tejto situácie začal Mölders a jeho kolegovia organizovať hony na nepriateľské lietadlá. Dokonca aj tieto sporadicky organizované výpady priniesli určité výsledky. Na konci roku 1939 Mölders týmto spôsobom zostrelil štyri nepriateľské lietadlá.

Narodeninová oslava Thea Osterkampa (úplne vpravo); Adolf Galland (uprostred) práve znázorňuje vzdušný súboj, Werner Mölders sedí po jeho ľavici, apríl 1941

Potom, čo nemecká armáda začala ofenzívne operácie proti Francúzsku, sa Mölders ukázal ako najúspešnejší nemecký pilot na západnej bojovej línii. Dňa 27. mája 1940 po ďalšom víťazstve nad dvoma lietadlami Hawk 75 bol ako prvý pilot vyznamenaný Rytierskym krížom, čo bolo v tom čase najvyššie ríšske bojové vyznamenanie.

Dňa 5. júna 1940 bol Mölders zostrelený v oblasti Compiègne francúzskym pilotom René Pommier-Layrarguom letiacom na stroji Dewoitine D.520 a patriacom jednotke Groupe de Chasse II/7. O niekoľko sekúnd neskôr pilot sprevádzajúci Möldersa francúzske lietadlo zostrelil. Mölders sa musel zachrániť zoskokom na padáku. Nakoniec bol zajatý, ale o tri týždne neskôr, po kapitulácii Francúzska, bol prepustený a vrátil sa ku svojej jednotke.

Urputný súboj nemeckých a britských stíhačov zanechal na oblohe spletitú sieť kondenzačných stôp, 18. september 1940

V júli 1940 Mölders, povýšený do hodnosti major, prevzal velenie stíhacej jednotky JG 51 v Pas-de-Calais. Dňa 28. júla 1940 zaznamenal svoj prvý úspech a tiež prvú porážku v bitke o Britániu. Zostrelil vtedy britský Spitfire, ale jeho vlastné lietadlo bolo ťažko poškodené ďalším nepriateľským strojom. Toto poškodenie Möldersovho lietadla je pripisované juhoafrickému pilotovi Adolphovi Malanovi zo 74. perute RAF. Dňa 1. septembra 1940 Mölders dosiahol ďalšie dva zostrely Hurricanov. Za to získal ku svojmu Rytierskemu krížu dubovú ratolesť. V tom čase mal na svojom konte už 40 zostrelov.

Möldersov Messerschmitt Bf 109F-2 jednotky JG 51 v podobe z júna 1941

Keď 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, bol Werner Mölders so svojou jednotkou umiestnený do hlavnej línie centrálneho útoku. V tom čase už mal na svojom konte 68 vzdušných víťazstiev. Za neuveriteľne krátky čas, iba tri týždne, potom ohlásil už svoje sto prvé vzdušné víťazstvo, medzi ktoré sa nepočítajú zostrely zaznamenané v Španielsku. Bol povýšený do hodnosti plukovník a nacistické velenie mu okamžite zakázalo bojové lietanie. Od tej doby sa mal stať živým symbolom sily Luftwaffe. Pri návšteve leteckých jednotiek na Kryme sa dozvedel o smrti elitného nemeckého stíhača z prvej svetovej vojny, generálplukovníka Ernsta Udeta. Werner Mölders tak dňa 22. novembra 1941 odcestoval z Krymu do Nemecka na pohreb a do ďalších bojov už nezasiahol. Mölders cestoval ako pasažier na palube lietadla Heinkel He 111. Lietadlo sa však v silnej búrke zrútilo pri márnom pokuse o núdzové pristátie na letisku v Breslau. Mölders, pilot lietadla Oberleutnant Kolbe a palubný mechanik Hobbie po páde lietadla zahynuli. Major Dr. Wenzel a radista Tenz pád prežili. Dr. Wenzel utrpel otras mozgu, zlomeninu ruky a nohy a Tenz zlomeninu členku. Werner Mölders utrpel zlomeninu chrbtice a mal rozdrvený hrudný kôš, teda zranenia nezlučiteľné so životom. Podľa neskorších špekulácií by mal Mölders šancu na prežitie, pokiaľ by bol pripútaný bezpečnostným pásom.

Dňa 28. novembra 1941 bol Möldersovi v Berlíne vypravený pohreb a jeho rakva bola dočasne uložená na čestný dvor Ríšskeho ministerstva letectva. Čestnú stráž pri jeho rakve v deň pohrebu stáli Johann Schalk, Günther Lützow, Walter Oesau, Joachim Müncheberg, Adolf Galland, Wolfgang Falck, Herbert Kaminski a Karl-Gottfried Nordmann. Mölders bol pochovaný na berlínskom cintoríne Invalidenfriedhof vedľa hrobov Ernsta Udeta a Manfreda von Richthofena. V berlínskom Tiergartene bola na jeho počesť vypálená salva z 88 mm flaku, smútočnú reč predniesol ríšsky maršal Hermann Göring.

Osobný život a charakter[upraviť | upraviť zdroj]

„Podplukovník Mölders je jedným z našich najúspešnejších pilotov.“ – propagandistický plagát z roku 1941

Werner Mölders bol známy pre svoju silu charakteru. Spolubojovníci ho prezývali „Vati“ (Ocino), čo symbolizovalo jeho otcovský prístup k svojim podriadeným a snahu o vytvorenie čo najlepších podmienok v kolektíve.

„Bol to obdivuhodný taktik. Môj obdiv k nemu bol nekonečný. Bol to veselý človek a obrovská osobnosť. Bol tým najzásadovejším mužom, akého som kedy stretol.“Günther Rall, stíhacie eso

Bol veľmi nábožensky založeným človekom, ktorý požadoval, aby bolo s nepriateľskými vojakmi zajatými pod jeho velením zaobchádzané ľudsky, pričom zajatým pilotom veľakrát umožnil, aby s ním večerali.

Mölders bol ženatý s Luisou Baldaufovou, rodenou Thurnerovou, vdovou po jeho zosnulom kamarátovi, ktorý bol zabitý v boji 13. septembra 1941. Kaplán Erich Klawitter, ktorý si Möldersa pamätal ako malého chlapca, pre neho viedol vo Falkensteine ​​svadobný obrad. Za svedkov si vzal svojich kolegov, poručíka Erwina Fleiga a Oberleutnanta Hartmanna Grassera. Z manželstva vzišla dcéra Verena, ktorá sa však narodila už ako pohrobok.

Autoritám Tretej ríše sa Klawitterova aktivita vo vedení cirkevných sobášov nepozdávala. Klawitter bol preto vylúčený z Komory pre Ríšsku kultúru (Reichskulturkammer) a v roku 1936 bol po zavedení tzv. Kazateľnicového paragrafu označený za politicky nespoľahlivého. Kazateľnicový paragraf bol pozostatkom tzv. Kultúrneho boja (Kulturkampf) z druhej polovice 19. storočia, ktorý cirkvi zakazoval kritizovať štát z kazateľnice.

Odkaz Möldersovej smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalá Möldersova eskadra Jagdgeschwader 51, bola 22. novembra 1941 na jeho počesť pomenovaná „Mölders“, iba pár hodín po jeho smrti. Členovia eskadry si potom na svoje uniformy mohli nechať našiť rukávovú pásku s týmto názvom. Jeho smrť však bola využitá aj iným spôsobom. Zakrátko totiž nechala britská rozviedka nad celým Nemeckom z lietadiel rozsypať letáky s tzv. Möldersovým listom (Möldersbrief). Išlo o kópie listu, ktorý pravdepodobne vlastnoručne napísal a odoslal prepoštovi zo Schwerinu. Dotyčný list mal byť po nehode nájdený pri ohliadke Möldersovho tela. Mölders v ňom vyznáva svoju silnú vieru v katolicizmus a konštatuje, že aj mnoho presvedčených národných socialistov nachádza vo viere oporu, predovšetkým vo chvíľach, kedy stojí tvárou v tvár smrti.

Möldersovu predčasnú smrť, ktorá navyše prišla tesne po samovražde Ernsta Udeta, nemohol Sefton Delmer, šéf britskej antipropagandy ignorovať a nevyužiť. Plánoval využiť jeho veľkej popularity v Nemecku a vytvoriť prostredníctvom katolíckej viery dojem, že Mölders bol vlastne odporcom nacizmu. List však bol napísaný značne dômyselne, pretože neobsahoval jedinú zmienku o odpore proti štátu, nie je v ňom spomenutý ani národný socializmus a využíva iba metafory typu „neznabohovia“ a pod. Väčšina Nemcov, ktorí list čítali, však vedela, čo mal metaforami na mysli.

Obnovený hrob Wernera Möldersa na cintoríne Invalidenfriedhof v Berlíne

List vyvolal vo vysokých nacistických kruhoch značný rozruch, najmä potom, čo bol prečítaný aj v kostoloch z kazateľníc. Šéf nacistickej propagandy, Joseph Goebbels, si do svojho denníka poznamenal presvedčenie, že list musel umelo vyrobiť a distribuovať niekto z katolíckych kruhov. Ani odmena 100 000 ríšskych mariek, vyhlásená Goebbelsom, nepomohla pôvodcu listu odhaliť. Pátraním po pôvode a pravosti listu bolo poverené gestapo, ktoré okrem iného donútilo Möldersovu matku, aby vydala oficiálne vyjadrenie, podľa ktorého nebol list písaný Möldersovým štýlom a nemohol teda pochádzať z jeho pera. Gestapo sa síce snažilo vytvoriť dojem, že je celý list obyčajným podvrhom, k tomuto cieľu mu však nepomohli ani represálie a tvrdé metódy pri výsluchoch.

Povojnové pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Cintorín Invalidenfriedhof, na ktorom bol Mölders pochovaný, sa nachádza v oblasti niekdajšieho Východného Berlína. V roku 1975 komunistické vedenie rozhodlo o zahádzaní celého cintorína zeminou, cintorín sa totiž nachádzal v tzv. pásme smrti pred Berlínskym múrom. Po znovuzjednotení Nemecka bol dňa 11. októbra 1991 Möldersov hrob obnovený vďaka úsiliu jeho kamaráta zo školských čias, Heriberta Rosala. Znovuposväteniu hrobu boli prítomní hostia zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Rakúska, Španielska a Maďarska.

Na jeho počesť bol 13. apríla 1968 pomenovaný nový torpédoborec nemeckého námorníctva Mölders (D186), ktorý bol v aktívnej službe medzi rokmi 19692003. Od 24. júna 2005 je ústredným exponátom Námorného múzea vo Wilhelmshavene. Dňa 9. novembra 1972 získala základňa 34. signálneho pluku v dolnosaskom Visselhövede priezvisko „Mölders“. V roku 1973 bola Jagdgeschwader 74 (~ Stíhacia eskadra 74) so ​​základňou v Neuburg an der Donau tiež pomenovaná „Mölders“. Rukávové nášivky eskadry predstavil Günther Rall, bývalé letecké eso a Möldersov priateľ.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aders, G. 1996. Stíhací eskadra JG 51. Plzeň: Mustang, 1996. 211 s. ISBN 80-7191-123-2.
  • Gotowała, J., Przedpełski, A. 2003. 100 osobností světového letectví. 1. vyd. Dobřejovice: Rebo Productions CZ, 2006. 199 s. ISBN 80-7234-426-9.
  • Kaplan, P. 2008. Stíhací esa Luftwaffe za druhé světové války. Praha: BB art, 2008. 288 s. ISBN 978-80-7381-441-0.