Zoznam ministerstiev Dočasného štátneho zriadenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Organizovanie ministerstiev Dočasného štátneho zriadenia začalo bezprostredne po ustanovení Dočasného štátneho zriadenia československého na území Spojeného kráľovstva 9. júla 1940. V priebehu júla 1940 až novembra 1942 bolo ustanovených celkom deväť ministerstiev (zahraničných veci, vnútra, národnej obrany, financií, sociálnej starostlivosti, hospodárskej obnovy, priemyslu, obchodu a živností, spravodlivosti, pôdohospodárstva), na ktorých čele stáli zástupcovia exilového politického spektra tvoreného bývalými agrárnikmi, národnými socialistami, sociálnymi demokratmi (vrátane krajne ľavicových, komunistom naklonených sociálnych demokratov) a Benešovi naklonených nestraníkov (napr. Jan Masaryk).

Exilové ministerstvá ukončili svoju činnosť po ustanovení prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov 5. apríla 1945 v Košiciach, hoci postupné sťahovanie agendy ministerstiev na oslobodené územie Československej republiky (ČSR) prebiehalo už od februára 1945.

Historický kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Československý exil pred vznikom Dočasného štátneho zriadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Československý národný výbor (1939 – 1940)

Londýnske obdobie Dočasného štátneho zriadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dočasné štátne zriadenie

9. júla 1940 Edvard Beneš listom oznámil britskému ministrovi zahraničných vecí Lordovi Halifaxovi inštitucionálne základy a personálne zloženie vytvoreného Dočasného štátneho zriadenia. Na čele štátneho zriadenia stál E. Beneš ako prezident republiky, ustanovená bola tiež vláda a Štátna rada československá, poradný a kontrolný orgán, slovami E. Beneša „istý druh dočasného parlamentu“, avšak s menším rozsahom kompetencií než parlament. Beneš za predsedu vlády vymenoval Jana Šrámeka, následne spolu so Šrámkom kontrasignáciou vymenoval ďalších členov vlády, ktorými sa stali Ján Bečko, Ladislav Karel Feierabend, generál (gen.) Sergej Ingr, Jan Masaryk, Jaromír Nečas, František Němec, Štefan Osuský, Eduard Outrata, Ján Lichner (pôvodne sa uvažovalo medzi Jánom Paulínym-Tóthom a J. Lichnerom), Hubert Ripka, Juraj Slávik a gen. Rudolf Viest. Štruktúra a osobné zloženie vlády zodpovedalo pomerom v Československom národnom výbore.

Britská vláda takto utvorenú exilovú vládu oficiálne uznala 21. júla 1940. Hoci mala výhrady voči niektorým bodom československej politiky (napr. odmietala garantovať akékoľvek povojnové usporiadanie hraníc v strednej Európe, čím neuznávala Benešovu teóriu štátnej a právnej kontinuity) a E. Beneša prijímala v prezidentskej funkcii len de facto, v zásade neodmietala predložené personálne zloženie vlády.

Ako prvé boli zriadené Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo národnej obrany, Ministerstvo financií a Ministerstvo sociálnej starostlivosti – ministri týchto rezortov boli členmi vlády vymenovanej prezidentom Edvardom Benešom 9. júla 1940. 27. októbra 1941 došlo k reorganizácii vlády, pri ktorej vznikli Ministerstvo hospodárskej obnovy, Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností a Ministerstvo spravodlivosti. V novembri 1942 bolo ešte zriadené Ministerstvo pôdohospodárstva, do ktorého kompetencie spadala aj agenda verejných prác (baníctvo, hutníctvo, civilné letectvo, strojárstvo).

Ministerstvá v obmedzených exilových podmienkach nadväzovali na činnosť svojich prvorepublikových predchodcov. Predstavovali výkonné orgány vlády, ktorých prvoradou úlohou bolo zabezpečovať riadny chod Dočasného štátneho zriadenia. Na tento účel slúžili najmä Ministerstvo financií (financovanie chodu štátneho zriadenia), Ministerstvo zahraničných vecí (diplomatický styk s ostatnými štátmi), Ministerstvo národnej obrany (zabezpečovanie československého vojska v zahraničí, chodu vojenských poľných súdov a pod.), Ministerstvo spravodlivosti (dohľad nad právnym poriadkom) a Ministerstvo sociálnej starostlivosti (sociálna podpora československých exulantov). Vzhľadom na okupáciu územia Československa[pozn 1] sa ostatné rezorty zameriavali na mapovanie situácie na okupovanom území, prípravu podkladov k usporiadaniu povojnových pomerov, rokovania o poskytnutí povojnovej pomoci a možnej povojnovej spolupráci a pod.

Dočasné štátne zriadenie na oslobodenom území Československa („prechodná doba“)[upraviť | upraviť zdroj]

Londýnske obdobie Dočasného štátneho zriadenia fakticky skončilo 9. marca 1945, kedy z Londýna odcestoval prezident E. Beneš a delegácia reprezentantov jednotlivých politických strán. 17. marca dorazili do Moskvy, kde 22. – 29. marca rokovali so zástupcami Zahraničného byra Komunistickej strany Československa v Moskve a Slovenskej národnej rady o vytvorení novej vlády, jej programovom vyhlásení a personálnom resp. politickom zložení. Výsledkom bolo prijatie Programu novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorý bol oficiálne vyhlásený na prvej plenárnej schôdzi vlády Národného frontu Čechov a Slovákov 5. apríla 1945 v Košiciach, podľa čoho získal neoficiálne pomenovanie Košický vládny program. Prezident E. Beneš do Košíc dorazil 3. apríla, pričom už od februára prebiehalo urýchlené sťahovanie agendy exilových ministerstiev na územie oslobodeného východného Slovenska.

V tom čase bol v obnovenej Zbierke zákonov a nariadení československého štátu ako prvý právny akt vydaný ústavný dekrétom prezidenta republiky č. 1/1945 Zb. zo dňa 2. apríla 1945 o novej organizácii vlády a ministerstiev v dobe prechodnej s účinnosťou od 2. apríla 1945, na základe ktorého došlo k výraznej reorganizácii dovtedajších rezortov. Popri Ministerstve zahraničných vecí, Ministerstve národnej obrany, Ministerstve vnútra, Ministerstve financií, Ministerstve spravodlivosti, Ministerstve pôdohospodárstva došlo k ustanoveniu Ministerstva zahraničného obchodu, Ministerstva školstva a osvety, Ministerstva informácií, Ministerstva priemyslu, Ministerstva pôšt, Ministerstva vnútorného obchodu, Ministerstva dopravy, Ministerstva pôšt, Ministerstva ochrany práce a sociálnej starostlivosti, Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva výživy. Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí, národnej obrany a zahraničného obchodu sa stali členmi vlády, pričom v zmysle nového usporiadania pomerov medzi Čechmi a Slovákmi v tretej republike platila zásada, že „ak je minister Čech, bude štátny tajomník Slovák a naopak“.

Ministerstvo sociálnej starostlivosti sa zmenilo na Ministerstvo ochrany práce a sociálnej starostlivosti, agenda Ministerstva priemyslu, obchodu a živností sa rozdelila medzi novoustanovené Ministerstvo priemyslu a Ministerstvo vnútorného obchodu. Z rezortu Ministerstva pôdohospodárstva bola vyčlenená agenda verejných prác, baníctva, hutníctva, civilného letectva a strojárstva, ktorá sa dostala do kompetencie Ministerstva dopravy a už spomínaného Ministerstva priemyslu.

Zoznam ministerstiev[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvá počas londýnskeho obdobia (9. júl 1940 – de iure 2. apríl 1945)[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvo Vznik Minister
Ministerstvo zahraničných vecí 9. júl 1940 Jan Masaryk
Ministerstvo vnútra 9. júl 1940
Ministerstvo národnej obrany 9. júl 1940
Ministerstvo financií 9. júl 1940
Ministerstvo sociálnej starostlivosti 9. júl 1940
Ministerstvo hospodárskej obnovy 27. október 1941
Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností 27. október 1941
Ministerstvo spravodlivosti 27. október 1941
Ministerstvo pôdohospodárstva 12. november 1942 Ján Lichner

Ministerstvá počas „prechodnej doby“ (2. apríl 1945 – 28. október 1945)[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Územie českých krajín bolo okupované Nemeckom čiastočne priamou správou (Ríšska župa Sudety ustanovená na území odstúpenom Nemecku na základe mníchovskej dohody) a čiastočne prostredníctvom Protektorátu Čechy a Morava. Na území Slovenska bol 14. marca 1939 vyhlásený Slovenský štát, ktorého vláda bola v klientskom postavení voči Nemecku a ktorý nezískal de iure uznanie spojeneckých štátov, pričom južnú časť Slovenska okupovalo Maďarsko na základe prvej viedenskej arbitráže. Územie Podkarpatskej Rusi, ktorá sa po získaní autonómie premenovala na Karpatskú Ukrajinu, okupovalo Maďarsko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty... I, II.
  • KAPLAN, Karel – JECH, Karel. Dekrety... 2. vyd.
  • Průvodce po archivních fondech a sbírkách. Díl II, Svazek 1.
  • archívne fondy príslušných ministerstiev, vybrané dokumenty z archívnych fondov