Závadka (okres Gelnica)

Závadka
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Nadmorská výška	823 m n. m.
Súradnice	48°52′01″S 20°37′05″V
Rozloha	22,43 km² (2 243 ha)
Obyvateľstvo	616 (31. 12. 2023)
Hustota	27,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1352
Starosta	Matej Drab (KDH)
PSČ	053 33 (pošta Nálepkovo)
ŠÚJ	526631
EČV (do r. 2022)	GL
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Závadka, č. 192, 053 33
E-mailová adresa	zavadkaobec@gmail.com
Telefón	+421 534 494 210
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Závadka District Gelnica
Webová stránka: zavadkanaspisi.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Závadka je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Leží v nadmorskej výške 823 m n. m. Patrí do administratívneho celku okresu Gelnica - tzv. Hnilecká dolina a nachádza sa v severozápadnej časti Košického samosprávneho kraja.

Územie sa nachádza na ľavom brehu Hornádu a pravom brehu Hnilca.

Z geomorfologického hľadiska územie patrí do geomorfologickej provincie Západné Karpaty, do subprovincie vnútorné Západné Karpaty, do oblastí Slovenské rudohorie, celku Volovské vrchy, podcelku severovýchodná časť Knoly a Západná časť skrasovatenej plošiny Galmus v Hnileckých vrchoch.

História obce

Prvé zmienky o obci sú z roku 1352.

14. storočie

Založili ju Mariašovci na svojom majetku začiatkom 14. storočia, alebo už koncom 13. storočia ako haviarsku osadu. Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne medeno-rudné a železorudné baníctvo. V 14. – 15. storočí pôvodné obyvateľstvo obce bolo rímskokatolického vierovyznania, slovanského a pravdepodobne určitá časť aj nemeckého pôvodu.

16. storočie

V 1. polovici 16. storočia došlo k výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu vyľudnenie obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci boli osídlení na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni bačovia, ktorý vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj stráženie obchodnej cesty z Budapešti do Krakova. Mali zaručiť bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste.

18. storočie

18. storočí sa časť obyvateľstva venovala aj baníctvu. Ťažila sa tu meď, zlato a striebro.

19. storočie

V 19. storočí tu fungovala pražiareň železnej rudy zriadená arcikniežaťom Albrechtom.

1880

Roku 1880 až 1890 obec postihla vlna vysťahovalectva, najmä z radov baníkov. Okolo roku 1880 bol v obci zriadený notariát. Podliehali mu okolité obce: Teplička, Hnilčík, Bindt. Za prvej Československej republiky popri poľnohospodárstve Závadčania pracovali v lesoch. Počas II. svetovej vojny v okolí operovali partizáni za podpora miestnych obyvateľov.

1947

V septembri roku 1947 sa začala budovať z obce nová cesta, ktorá dodnes spája Závadku s Nálepkovom.

1950

Roku 1950 bolo založené JRD, ktoré sa už v roku 1953 pre malú členskú základňu rozpadlo.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

• 2011: 606 obyvateľov = Slováci - 71.45%, Rusíni - 20.46%, nezistení - 5.78%, Ukrajinci - 1.49%, ostatní - 0,82%.
• 2001: 600 obyvateľov = Slováci - 66.66%, Rómovia - 22.33%, Rusíni - 10.16%, ostatní - 0,85%.
• 1991: 572 obyvateľov = Slováci - 82.69%, Rómovia - 10.31%, Rusíni - 6.81%, ostatní - 0.19%
• 1930: 868 obyvateľov = Rusíni - 85.83%, ostatní - 9.33%, Čechoslováci - 4.84%
• 1910: 810 obyvateľov = Rusíni - 91.98%, Rómovia - 5.13% , Slováci - 1.60%, Maďari - 1.11%, ostatní - 0,18%
• 1900: 997 obyvateľov = Rusíni - 71.41%, Slováci - 26.78%, Maďari - 1.00%, ostatní - 0,81%.
• 1890: 1,079 obyvateľov = Rusíni - 96.57%, ostatní - 3.43%.
• 1880: 1,229 obyvateľov = Rusíni - 92.51%, ostatní - 7.49%.

Pamiatky

Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi  je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol bol postavený v roku 1775 – 1978. Pôvodne bol v dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925 rozhodli Závadčania zbúrať a zväčšiť. Z kostola postaveného v roku 1775 – 1778 sa zachovala veža a kripta (umiestnená pod kostolom). V kostole sú umiestnené tri zvony. Názvy zvonov sú: Archaniel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon (1908) (pozri prílohu 12). Dnes je potrebné na kostole vykonať rekonštrukciu strechy, nakoľko krytina (eternit) je deravá. Obyvatelia obce Závadka postavili aj dve kaplnky. Jedna stojí na začiatku dediny je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky.

Druhá stojí za dedinou, pochádza z roku 1834 a je zasvätená Jánovi Krstiteľovi. V dedine sa stretneme so zvyškami  ľudovej architektúry. Zo začiatku  20. storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové a štvorpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované alebo podpivničené domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami. Ešte dnes sa v starých domoch stretneme s pôvodným nábytkom: kastou (dnes ju nazývame komoda), kredencom (kuchynská skriňa). Za obytnou časťou stoja hospodárske stavby.

Kronikár spomína, že roku 1925 stred dediny vyhorel. Ľudia si namiesto vyhorených domov postavili murované.

Dňa 24. januára 1945 bola obec oslobodená Červenou armádou. Túto udalosť si Závadka pripomína pamätnou tabuľou umiestnenou na budove bývalého obecného úradu.

Prírodné pomery

Vodstvo

Územie patrí do povodia Hornádu, ale územie odvodňuje predovšetkým rieka Hnilec (52,5 km v okrese), ktorá sa pri Margecanoch vlieva do Hornádu. Významnejšie prítoky Hnilca sú Smolník, Stará Voda, Kojšovský potok. Menej významným prítokom je aj Železný potok, ktorý preteká susednou obcou Nálepkovo. Ľavostrannými prítokmi Železného potoka sú potoky tečúci od obce Závadka a to Úbočský potok a Strážnický potok (pozri prílohu 3). Na rieke Hnilec je vybudovaná priehrada Palcmanská Maša. Priehrada ma význam z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného využitia. Hnilec je nad vodnou nádržou Palcmanská Maša čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza i do povodia Slanej a aj na Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka. Vody tohto potoka sú silne znečistené železom, ortuťou a zinkom a ďalšími kovmi. Nadregionálny význam ma priehrada Ružín, ležiaca vo východnej časti Hnileckej doliny s prítokmi Hornád a Ružín. Menšie umelé nádrže sa nachádzajú v katastroch obcí Jaklovce, Smolník a Gelnica.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Kataster obce je prevažne zalesnený, staršie lúky a pasienky sú terasovité so sklonom 25º až 35º, pričom mnohé pôvodné plochy, keďže nie sú hospodársky využívané, sa postupne prirodzeným náletom semien z okolitých lesov zalesňujú. Územie sa využíva na lesohospodársku činnosť, na kosenie lúk a pasenie hospodárskych zvierat. Nachádzajú sa tu lesné porasty v kategóriách ochranných (128, 88 ha) a osobitného určenia (771, 12 ha). Lesy v ochranných kategóriách sú na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Lesy osobitného určenia sú pod vplyvom imisií zavalené do pásiem ohrozenia. Tunajšie lesy tvoria dreviny ihličnaté, až 86% (to je 165 224 m3). Listnaté dreviny pokrývajú 14% lesov ( 26 292 m3). Prevládajú smrekové monokultúry. Pôvodné drevinové zloženie bolo buk a jedľa. To bolo od 17. storočia nahrádzané smrekovými monokultúrami zväčša sadenicami dovezenými z Nemecka. Smrek veľmi rýchlo rástol a bol vhodný na banskú činnosť, ktorá tu bola kedysi veľmi rozvinutá. Dnes tieto smrekové porasty vplyvom imisií z blízkych i ďalekých zdrojov žltnú, chradnú a odumierajú. Snaha subjektov hospodáriacich v týchto lesoch je prinavrátiť do porastov pôvodné dreviny ako sú jedľa, buk, javor, smrekovec.

Okrem imisií lesy napádajú aj biologické činitele – hmyz. Na smreku lykožrút smrekový, lykožrút vrcholcový, lykožrút lesklý. Larvy týchto lykožrútov požierajú lyko stromu, strom potom hynie. Ďalej smrek napadá fúzač smrekový a drevokaz čiarkovaný (sú to technický škodcovia dreva). Jedľu poškodzujú lykokaz jedľový a lykokaz jedlinový. Z krovín v tunajších lesoch majú svoje miesto lieska, rakyta, trnka. Z rastlín je to ostružina malinová, ostružina černicová, ostrica.

Živočíšstvo je zastúpené týmito vtákmi: sýkorka, čížik, oriešok, pinka, drozdy, sojka, straka, sluka, jariabok, krkavec a cicavcami: plech lieskový, veverica, zajac, syseľ, srnčia zver, diviačia zver, jelenia zver, líška, vlk, rys, kuna, jazvec.

Závadke skalky

Na južnom okraji obce sa nachádza prírodná pamiatka Závadske skalky. Za prírodnú pamiatku sú vyhlásené od roku 1987, ich výmera je 3, 8851 ha. Predmetom ochrany je erudovaný skalný útvar výrazne sa morfologicky (týkajúci sa tvarov zemského povrchu) uplatňujúci v okolitom reliéfe so svojráznou flórou a faunou. Skalky majú význam estetický, krajinotvorný a flóristicko – historický. Platí tu 4.stupeň ochrany. Katastrálne územie obce patrí do navrhnutého Chráneného vtáčieho územia pre hniezdenie druhov bocian čierny, ďateľ bielochrbtý, muchárik červenohrdlý, muchárik bielokrký, včelár lesný, rybárik riečny, žlna sivá, strakoš červenochrbtý. Je tiež významné pre zachovanie populácií typických karpatských lesných vtáčích druhov. Hniezdia tu viaceré lesné druhy dravcov (orol krikľavý, jastrab, sokol),sov (sova dlhochvostá, kuvik vrabčí) a ďatľov (ďateľ čierny, ďateľ trojprstý). Hlavnými príčinami ohrozenia vtáctva sú intenzívne lesné hospodárstvo, odlesňovanie a u niektorých druhov nadmerné vyrušovanie. K ohrozeniam stredného významu patria nadmerné poľovné využívanie územia, vplyvy spojené s budovaním infraštruktúry a ťažobným priemyslom v území.

Externé odkazy

• Obec Závadka - oficiálna stránka obce

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závadka (okres Gelnica)