Granitoid: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dokončenie
Peko (diskusia | príspevky)
d wikilinky, kozmetika
Riadok 4: Riadok 4:
Hornina_Popis= Čerstvý lom granitoidnej horniny.|
Hornina_Popis= Čerstvý lom granitoidnej horniny.|
Hornina_Zaradenie= [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]]|
Hornina_Zaradenie= [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]]|
Hornina_Zlozenie= [[kremeň]], [[živce]], [[biotit]], [[muskovit]], [[amfibol]] |
Hornina_Zlozenie= [[kremeň]], [[Skupina živca|živce]], [[biotit]], [[muskovit]], [[Skupina amfibolu|amfiboly]]|
Hornina_Akcesorie= [[apatit]], [[titanit]], [[zirkón]], [[magnetit]],[[ turmalín]] |
Hornina_Akcesorie= [[apatit]], [[titanit]], [[zirkón]], [[magnetit]],[[ turmalín]]|
Hornina_Textura= stredozrnná až hrubozrnná|
Hornina_Textura= stredozrnná až hrubozrnná|
Hornina_Farba= svetlá, sivá |
Hornina_Farba= svetlá, sivá|
Hornina_Hustota= |
Hornina_Hustota= |
}}
}}
'''Granitoid''' je súborné označenie pre kyslé [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým kremenný [[diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie [[felzický]] charakter.
'''Granitoid''' je súborné označenie pre kyslé [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým kremenný [[diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie [[felzický]] charakter.


== Minerálne zloženie ==
== Minerálne zloženie ==
V [[Diagram QAPF|QAPF diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65%. [[Kremeň]] je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[amfibol]] alebo rombické [[pyroxén]]y. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[žula|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[polagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.
V [[Diagram QAPF|QAPF diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65&nbsp;%. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[Skupina živca|živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[đkupina amfibolu|amfibol]] alebo rombické [[Skupina pyroxénu|pyroxény]]. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[Granit|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[plagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.


== Fyzikálne vlastnosti ==
== Fyzikálne vlastnosti ==
Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2600 kp/cm<sup>2</sup><ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>.
Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2&nbsp;600&nbsp;kp/cm<sup>2</sup><ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>.


== Vznik ==
== Vznik ==

Verzia z 00:34, 15. jún 2008

Granitoid
Čerstvý lom granitoidnej horniny.
Čerstvý lom granitoidnej horniny.
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, živce, biotit, muskovit, amfiboly
Akcesórieapatit, titanit, zirkón, magnetit,turmalín
Vlastnosti
Textúrastredozrnná až hrubozrnná
Farbasvetlá, sivá

Granitoid je súborné označenie pre kyslé vyvreté horniny od alkalických granitov cez granodiorit po tonality (predtým kremenný diorit). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez mikroskopickej analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie felzický charakter.

Minerálne zloženie

V QAPF diagrame tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením kremeňa. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO2 vyšší než 65 %. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, živce, biotit, menej muskovit, zriedkavo tiež amfibol alebo rombické pyroxény. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako charnokit. V žulách prevláda draselný živec nad plagioklasmi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.

Fyzikálne vlastnosti

Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2 600 kp/cm2[1].

Vznik

Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach kontinentálnej zemskej kôry. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná granitizácia, proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k metamorfózeultrametamorfóze, prípadne za dostatku fluíd i k metasomtóze. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších spodnokôrových alebo vrchnoplášťových tavenín parciálnou alebo frakčnou kryštalizáciou.

Ich výlevnými ekvivalentami je rad hornín od ryolitu po dacit.

Výskyt

Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých jadrových pohoriach, veporskom a gemerskom pásme. Vo veporiku tvoria Veporský granitoidný plutón.

Referencie

  1. Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J. Veda, Bratislava, 531 s.