Granitoid

Granitoid vyvreté horniny
Čerstvý lom granitoidnej horniny.
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, živce, biotit, muskovit, amfiboly
Akcesórie	apatit, titanit, zirkón, magnetit,turmalín
Vlastnosti
Textúra	stredozrnná až hrubozrnná
Farba	svetlá, sivá
Portál vied o Zemi

Granitoid je súborné označenie pre kyslé vyvreté horniny od alkalických granitov cez granodiorit po tonality (predtým kremenný diorit). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez mikroskopickej analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie felzický charakter.

Termín granitoid zaviedol v roku 1925 ruský geológ Fjodor Levinson-Lessing.

Minerálne zloženie

V QAPF diagrame tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením kremeňa. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO₂ vyšší než 65 %. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, živce, biotit, menej muskovit, zriedkavo tiež amfibol alebo rombické pyroxény. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako charnokit. V žulách prevláda draselný živec nad plagioklasmi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.

Fyzikálne vlastnosti

Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2 600 kp/cm².

Vznik

Súbor:QAPF diagram plutonic.gif

Granitoidy v QAPF diagrame tvoria pás medzi 20 a 60 modálnymi percentami kremeňa

Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach kontinentálnej zemskej kôry. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná granitizácia, proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k metamorfóze až ultrametamorfóze, prípadne za dostatku fluíd i k metasomtóze. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších spodnokôrových alebo vrchnoplášťových tavenín parciálnou alebo frakčnou kryštalizáciou.

Všeobecne sa uvažuje o 4 základných spôsoboch vzniku granitoidov:

• S-typ (sedimentárny): Majú pôvod v pretavených sedimentárnych horninách ponorených do nižších častí kôry, k vzniku dochádza najčastejšie pri kontinentálenej kolízii. Sú bohaté na Al, redukované (pomer Fe³⁺/Fe²⁺ < ako 0,3), majú vysoký pomer K/Na. Sú to najčastejšie granit a monzogranit.
• I-typ (intruzívny): Majú magmatický pôvod. Vznikli v oblasti úniku fluíd ponárajúcej sa dosky nad subdukčnou zónou. Sú chudobné na Al, oxidované (pomer Fe³⁺/Fe²⁺ > ako 0,3). Patrí medzi ne granodiority, tonality, diority aj granity.
• A-typ (anorogénny): Vzniká tavením spodnej kôry za extrémne bezvodných podmienok. Častý v oblastiach riftových zón vo vnútri kontinentov. Zvykne byť bohatý na alkálie (Na, K, Ca). Sú to obvykle alkalické granity, granity až syenity.
• M-typ (mantle = plášť). Majú plášťový pôvod, vznikli oddelením od inej, bázickejšej magmy v oceánskych oblastiach. Sú to najčastejšie tonality, dávnejšie označované tiež ako plagiogranity.

Výlevnými ekvivalentami granitoidov je rad hornín od ryolitu po dacit.

Výskyt

Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých jadrových pohoriach, veporskom a gemerskom pásme. Vo veporiku tvoria Veporský granitoidný plutón.