Alexander Rudnay: Rozdiel medzi revíziami
zmena mesiaca pôsobenia v Častej, aktualizácia |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Nitra|Nitre]], na Emerikáne v [[Bratislava|Bratislave]], [[filozofia|filozofiu]] v [[Trnava|Trnave]], [[teológia|teológiu]] v [[Budín]]e a v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. |
Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny, rod. Döryovej. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Nitra|Nitre]], na Emerikáne v [[Bratislava|Bratislave]], [[filozofia|filozofiu]] v [[Trnava|Trnave]], [[teológia|teológiu]] v [[Budín]]e a v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. |
||
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra [[1783]] v Trnave, a začiatkom apríla [[1784]] bol promovaný za [[doktor]]a teológie. V novembri [[1785]] nastúpil za [[kaplán]]a do [[Častá|Častej]]. Neskôr pôsobil v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]], v Trnave a v [[Krušovce|Krušovciach]]. V roku [[1805]] sa stal ostrihomským kanonikom. V r.[[1806]] rektorom kňazského seminára v Trnave a [[profesor]]om teológie, r. [[1808]] titulárny [[biskup]], ostrihomský [[generálny vikár]], miestodržiteľský radca, V roku [[1816]] bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku [[1819]] dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za [[ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a primasa. Na žiadosť samého panovníka ([[1820]]) sa presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Bol členom Panskej tabule, tajomník [[kráľ]]ovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom [[Viedeň|viedenského]] dvora a podporoval rozvoj kultúry [[Slováci|Slovákov]]. V roku [[1828]] ho [[pápež]] [[Lev XII]]. vymenoval za [[kardinál]]a (z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“). |
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra [[1783]] v Trnave, a začiatkom apríla [[1784]] bol promovaný za [[doktor]]a teológie. V novembri [[1785]] nastúpil za [[kaplán]]a do [[Častá|Častej]]. Neskôr pôsobil v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]], v Trnave a v [[Krušovce|Krušovciach]]. V roku [[1805]] sa stal ostrihomským kanonikom. V r.[[1806]] rektorom kňazského seminára v Trnave a [[profesor]]om teológie, r. [[1808]] titulárny [[biskup]], ostrihomský [[generálny vikár]], miestodržiteľský radca, V roku [[1816]] bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku [[1819]] dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za [[ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a primasa. Na žiadosť samého panovníka ([[1820]]) sa presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Bol členom Panskej tabule, tajomník [[kráľ]]ovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom [[Viedeň|viedenského]] dvora a podporoval rozvoj kultúry [[Slováci|Slovákov]]. V roku [[1828]] ho [[pápež]] [[Lev XII]]. vymenoval za [[kardinál]]a (z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“). |
||
Verzia z 19:22, 18. október 2009
Alexander Rudnay (* 4. október 1760, Kríž nad Váhom (dnes Považany) – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský katolícky kňaz, biskup a kardinál.
Život
Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny, rod. Döryovej. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca, V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a primasa. Na žiadosť samého panovníka (1820) sa presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov. V roku 1828 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála (z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“).
Dielo
Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.
Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.
V roku 1822 ako arcibiskup, knieža primas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.
V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, ai iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.