Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: la:Lingua Scythica |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov |
*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov |
||
{{Indoiránske jazyky}} |
|||
[[Kategória:Vymreté jazyky]] |
|||
[[Kategória:Iránske jazyky]] |
[[Kategória:Iránske jazyky]] |
||
Verzia z 02:28, 5. december 2009
Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.
Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.
Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.
Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
- skýtčina (cca. 800 - 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
- sarmatčina (cca. 300 pred Kr. - 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
- alančina (stará osetčina; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov