Indoeurópske jazyky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:12, 10. október 2011

Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.

O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.

Delia sa na nasledujúce skupiny:

Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:

balkánsky areál:
- tráčtina
- dáčtina
- frýgičtina
- gréčtina - pozri hore
- pelasgičtina
- ilýrčina

apeninský areál:
- na Sicílii:
- v Itálii:
  - sikánčina
  - paleosardínčina
  - severná a južná pikénčina
  - sikulčina
  - faliština
  - venetčina
  - mesapčina
  - lepončina
  - rétčina
  - keltské jazyky - pozri hore

keltiberský areál:
- jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi

Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):

niektoré skýtske jazyky od Čierneho mora

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:IE countries.svg|right|thumb|upright=2|Rozšírenie indoeurópskych jazykov]]
-[[Súbor:IndoEuropeanTreeB.svg|thumb|Indoeurópske jazyky]]
 '''Indoeurópske jazyky''' (zastarano ''indogermánske jazyky'') tvoria najrozšírenejšiu [[jazyková rodina|jazykovú rodinu]] na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v&nbsp;rozsiahlych oblastiach [[Eurázia|Eurázie]] z predpokladaného [[indoeurópsky prajazyk|indoeurópskeho prajazyka]]. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v&nbsp;dnešnom [[juhozápad]]nom [[Rusko|Rusku]] a [[Ukrajina|Ukrajine]]. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci [[indoeuropeistika|indoeuropeistiky]].