Elektromagnetické žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 194.160.28.54 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Xqbot |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa [[elektromagnetické spektrum]]: [[gama žiarenie]], [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[viditeľné žiarenie]], [[infračervené žiarenie]], [[mikrovlnné žiarenie]] a [[rádiové žiarenie]]. Šíri sa [[vákuum|vákuom]], priesvitnými a priehľadnými látkami. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež [[rýchlosť svetla]] je 299 792 458 m/s. Táto rýchlosť je podľa [[teória relativity|teórie relativity]] najväčšia možná rýchlosť vo [[vesmír]]e. |
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa [[elektromagnetické spektrum]]: [[gama žiarenie]], [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[viditeľné žiarenie]], [[infračervené žiarenie]], [[mikrovlnné žiarenie]] a [[rádiové žiarenie]]. Šíri sa [[vákuum|vákuom]], priesvitnými a priehľadnými látkami. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež [[rýchlosť svetla]] je 299 792 458 m/s. Táto rýchlosť je podľa [[teória relativity|teórie relativity]] najväčšia možná rýchlosť vo [[vesmír]]e. |
||
Avšak podľa [[Stephen Hawking|Hawkingovej]] teórie môže svetlo uniknúť z [[čierna diera|čiernej diery]] v podobe nízkoenergetických fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla. Taktiež sa predpokladá, že vesmir sa v prvých chvíľach [[Veľký tresk|Veľkého Tresku]] sa rozpínal rýchlosťou oveľa väčšou ako je rýchlosť svetla. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do |
Avšak podľa [[Stephen Hawking|Hawkingovej]] teórie môže svetlo uniknúť z [[čierna diera|čiernej diery]] v podobe nízkoenergetických fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla. Taktiež sa predpokladá, že vesmir sa v prvých chvíľach [[Veľký tresk|Veľkého Tresku]] sa rozpínal rýchlosťou oveľa väčšou ako je rýchlosť svetla. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré [[živočích]]y sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra. |
||
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú [[fotón]]y. |
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú [[fotón]]y. |
||
Verzia z 12:00, 30. január 2013
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia. Elektromagnetické vlnenie alebo elektromagnetická vlna je lokálne vzniknutá zmena elektromagnetického poľa, periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene vektora intenzity elektrického poľa a súčasne vektora magnetickej indukcie.
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa elektromagnetické spektrum: gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, viditeľné žiarenie, infračervené žiarenie, mikrovlnné žiarenie a rádiové žiarenie. Šíri sa vákuom, priesvitnými a priehľadnými látkami. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež rýchlosť svetla je 299 792 458 m/s. Táto rýchlosť je podľa teórie relativity najväčšia možná rýchlosť vo vesmíre. Avšak podľa Hawkingovej teórie môže svetlo uniknúť z čiernej diery v podobe nízkoenergetických fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla. Taktiež sa predpokladá, že vesmir sa v prvých chvíľach Veľkého Tresku sa rozpínal rýchlosťou oveľa väčšou ako je rýchlosť svetla. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré živočíchy sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra.
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú fotóny.
Elektromagnetickým žiarením sa zaoberá fyzikálny odbor elektrodynamika, čo je pododbor elektromagnetizmu. Infračerveným žiarením, viditeľným svetlom a ultrafialovým žiarením sa zaoberá optika.
Hraničná vlnová dĺžka medzi ionizujúcim a neionizujúcim elektromagnetickým žiarením je 100 nm, čo zodpovedá frekvencii 3.1015 Hz. Fotóny s nižšou vlnovou dĺžkou sú ionizujúce, s väčšou neionizujúce. Z hľadiska rozdelenia elektromagnetického spektra leží táto hranica v oblasti ultrafialového žiarenia. Časť ultrafialového žiarenia, celé röntgenové a gama spektrum teda patrí medzi ionizujúce žiarenie.
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |