Volovské vrchy

Volovské vrchy
pohorie
Rožňavská kotlina a vpravo v pozadí planiny Slovenského krasu z vrcholu Skalisko.
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Časť	Vnútorné Západné Karpaty
Najvyšší bod	Zlatý stôl
- výška	1 322,4 m n. m.
Poloha Volovských vrchov
Wikimedia Commons: Volovské vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria. Ležia v jeho východnej časti a najvyšší vrch Zlatý stôl dosahuje výšku 1 322,4 m n. m..

Zo severu hraničia s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko-gemerský kras.

Aj keď Volovské vrchy vystupujú ako jednotný celok paleoštruktúry Západných Karpát, morfologicky nie je jednotný.

Delenie na podcelky

Z geomorfologického hľadiska sa členia na nasledovné podcelky:

• Havranie vrchy (niektoré členenia tento celok neuvádzajú)
• Knola
• Zlatý stôl
• Hnilecké vrchy s časťami Galmus a Hnilecké podolie
• Pipitka
• Kojšovská hoľa s časťou Hámorská brázda
• Holička

Sedlá

Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú

• Grajnár
• Súľová
• Štóske sedlo
• Úhornianske sedlo

Vtáčie územie

Vtáčie územie v oblasti Volovských vrchov má rozlohu 12 014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volovské vrchy