František Jozef I.: Rozdiel medzi revíziami

	František Jozef I.
	Rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár, český a uhorský kráľ a prezident nemeckého spolku
Panovanie
Dynastia	habsbursko-lotrinská dynastia
Panovanie	1848 – 1916
Korunovácia	Za uhorského kráľa: 8. jún1867
Biografické údaje
Narodenie	18. august 1830; Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	21. november 1916 (86 rokov); Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Rodina
Manželka	Alžbeta Bavorská
Potomstvo	Žofia Habsburská; Gizela Lujza; Rudolf; Mária Valéria
Otec	František Karol Habsburský
Matka	Žofia Bavorská
Ďalšie tituly
Rakúsky arcivojvoda a rakúsky cisár
	1848 – 1916
Český a uhorský kráľ
	1848 – 1916
Prezident nemeckého spolku
	1849 – 1866 ;
Odkazy
	František Jozef I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:31, 6. apríl 2013

František Jozef I. (* 18. august 1830, Viedeň, † 21. november 1916, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár (od r. 1848), český a uhorský kráľ (od r. 1848; česká korunovácia sa nekonala; za uhorského kráľa korunovaný 8.6.1867) a prezident nemeckého spolku (v r. 1849 – 1866) z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej.

Mladosť

Od detstva bol vychovany ako velky kokot ale vsak aj magor neskvor utiekol zo psichyatrie. Vštepované mu bolo bud kokot,. Vedomie a presvedčenie o tom ze sa nema czdat nazoru ze je kokot ak ano cakal by ho trest smrti. Nenašiel si ani svoju opicu faklika bolo to pre neho strasne.

Ako trinásťročný nastúpil na sluzbu upratovania bytu otanie poli a podobne.

Nástup na cisársky trón

František Jozef sa pôvodne vôbec nemal stať cisárom. No 2. decembra 1848 v Olomouci pod tlakom vonkajších okolností jeho strýko, cisár Ferdinand I. abdikoval na trón. Nástupcom sa mal stať jeho mladší brat František Karol. Žofia Bavorská však presvedčila manžela aby sa vzdal následníctva v prospech svojho syna Františka Jozefa. Tým sa jej vlastne rozplynul sen, že sa stane cisárovnou po boku svojho muža.

Ľud do jeho vlády vkladal veľké nádeje. František Jozef zdedil monarchiu v období prebiehajúcej občianskej vojny a silnejúcich národnostných nepokojov. Celistvosť habsburského súštátia zachraňovala armáda potláčajúca akýkoľvek náznak odporu voči monarchii. Vďaka nej i oddanosti rakúskeho ministerského predsedu Félixa Schwarzenberga sa mu podarilo revolúciu potlačiť a obnoviť veľmocenské postavenie Rakúska v stredoeurópskej oblasti.

Politika Františka Jozefa

Miklós Barabás, Portrét mladého cisára Františka Jozefa I., 1853, olej na plátne, Maďarské národné múzeum, Budapešť

Odvetou za revolučné vystúpenie národov monarchie bolo zo strany Františka Jozefa rušenie dosiahnutých výhod z rokov 1848 – 1849. Odvolal tzv. Oktrojovanú ústavu z marca 1849, obnovil absolutistické zriadenie a sám sa postavil do čela vlády. V krajine prišlo k nastoleniu policajného režimu (neoabsolutizmus).

Nevyjasnený postoj zastával František Jozef v zahraničnej politike. Počas krymskej vojny (1853 – 1856) si Rakúsko kvôli lavírovaniu vo veci priateľstva k Rusku na jednej strane a Anglicka a Francúzska na strane druhej, znepriatelilo Rusko. Tento obojaký postoj ho priviedol do medzinárodnej izolácie a nesprávne zhodnotenie zahraničnopolitickej situácie i do vojny s Francúzskom a Sardíniou v r. 1859. Vtedy cisár osobne zasiahol do priebehu bojov, keď sa postavil do čela armády. Ako vojvodca však nemal nadanie a po niekoľkých porážkach bol nútený definitívne odstúpiť Lombardiu. Ďalšou ranou bola strata Benátska po prehratej rakúsko-pruskej vojne v r. 1866.

Po týchto, pre krajinu citeľných stratách, prišlo v Rakúsku k liberalizácii politického systému a jeho vyvrcholením bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie v r. 1867. Monarchia sa rozdelila na dve časti, mala dve hlavné mestá, dva oddelené parlamenty a pomerne neprehľadný systém spoločných a samostatných ministerstiev. Rakúsko-Uhorsko odteraz malo spoločného iba panovníka, armádu, zahraničnú politiku a menu. Vytvorenie duálneho štátu monarchiu však neposilnilo, skôr naopak. Dalo voľný priechod vlne nacionalizmu a vo svojej podstate priviedlo krajinu k zániku. Liberálne vlády v r. 1867 – 1879 zaviedli pokrokový školský, tlačový a volebný zákon.

V roku 1878 došlo zo strany Rakúska k obsadeniu Bosny a Herzegoviny. Tu však cisár narazil na mocenské záujmy Ruska. To spôsobilo, že sa cisár odvrátil od svojho niekdajšieho spojenca a spojil sa naopak so svojimi nepriateľmi, Talianskom a Nemeckom. Výsledkom bol vznik aliancie nazvanej Trojspolok.

Ústup z politiky

Zlatý dukát s podobizňou Františka Jozefa I.

Postavenie Františka Jozefa na medzinárodnej scéne sa postupne oslabovalo. Jeho niekdajšia snaha o zviditeľnenie krajiny i seba samého upadala a postupne sa sťahoval do úzadia na medzinárodnej scéne i v domácej politike. Františkova úloha cisára začala byť viac-menej reprezentatívna. Po r. 1893 vlády čelili vlne nacionalizmu a nadstranícky cisár v nej plnil dôležitú integrujúcu úlohu. Do záveru jeho života zasiahlo vypuknutie prvej svetovej vojny, v priebehu ktorej zomrel. Po smrti bol pochovaný do kapucínskej krypty vo Viedni.

František Jozef stál na čele rakúsko-uhorského mocnárstva šesťdesiatosem rokov, ako jeden z najdlhšie panujúcich monarchov v dejinách. Bol medzi ľudom obľúbený, stal sa symbolom starej habsburskej tradície a zárukou spravodlivosti.

František Jozef I. a Bratislava

V Bratislave na pamiatku cisára Františka Jozefa I. bol postavený most, ktorý niesol jeho meno (terajší Starý most). Stavba trvala na vtedajšiu dobu neuveriteľných 16 mesiacov (1889 – 1890) a František Jozef sa osobne zúčastnil na jeho otvorení. V súčasnosti ostali z pôvodného mosta iba nájazdové rampy.

Rodokmeň Františka Jozefa I.

**Rodokmeň Františka Jozefa I. do tretieho pokolenia**
František Jozef I.	Otec: František Karol Habsburský	Starý otec: František I. Habsburský	Prastarý otec: Leopold II. Habsburský
			Prastará mama: Mária Ludovika Španielska
		Stará mama: Mária Terézia Neapolsko-Sicílska	Prastarý otec: Ferdinand I. Sicílsky
			Prastará mama: Mária Karolína
	Matka: Žofia Bavorská	Starý otec: Maximilián Jozef I.	Prastarý otec: Fridrich Michael Wittelsbachský
			Prastará mama: Mária Františka Sulzbachská
		Stará mama: Karolína Frederika Badenská	Prastarý otec: Karol Ľudovít Badenský
			Prastará mama: Amália Hesensko-darmstadtská

Tituly Františka Jozefa I.

Jeho cisárske a kráľovské Apoštolské veličenstvo z Božej vôle rakúsky cisár, český, uhorský, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, haličský, vladimirský a ilýrsky kráľ jeruzalemský kráľ, rakúsky arcivojvoda, toskánsky a krakovský veľkovojvoda, lotrinský, salzburský, štajerský, korutánsky, kranský a bukovinský vojvoda, sedmohradské veľkoknieža, moravský markgróf, hornosliezsky, dolnosliezsky, modenský, parmský, piacenzský, tešínsky, dubrovnícky a zadarský vojvoda, habsburský, tirolský, kyburský a goricijský kniežací gróf, tridentské a brixenské knieža, hornolužiský, dolnolužický a istrijský markgróf, srbský veľkovojvoda, atď.

Rodinné pomery

František Jozef bol ženatý s bavorskou princeznou Alžbetou (* 1837 – † 1898), sobáš 24. apríla 1854 vo Viedni, dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa Bavorského a vojvodkyne Ludoviky Wilhelminy Bavorskej. Spolu sa im narodili štyri deti:

Sophia (* 5. máj 1855 – † 25. máj 1857)
Gizela Lujza Mária Habsburská (* 12. júl 1856 – † 27. júl 1932) ∞ princ Leopold Bavorský (* 1846 – † 1930)
Rudolf (* 28. január 1858 – † 30. január 1889), korunný princ a následník trónu ∞ princezná Štefánia Belgická (* 1864 – † 1945)
Mária Valéria Habsbursko-lotrinská (* 22. apríl 1868 – † 6. september 1924) ∞ František Salvator Rakúsko-toskánsky (* 1866 – † 1939)

Ich spočiatku láskyplné a šťastné manželstvo kvôli jeho citovej chladnosti, Alžbetinej extravagantnosti a zásahom svojej matky čoskoro stroskotalo. V osobnom živote ho stíhala jedna tragédia za druhou. Brata Maximiliána popravili v roku 1867 v Mexiku, jediný syn Rudolf spáchal v roku 1889 samovraždu a cisárovná, tráviaca mnoho času mimo Rakúsko-Uhorska na cestách po svete, sa v roku 1898 pri jednej nich v Ženeve stala obeťou atentátu.

Súkromný život Františka Jozefa prebiehal vo vyslovene sparťanských podmienkach. Spával na železnej poľnej posteli a takmer celý deň pracoval a prijímal audiencie. Vzhľadom na panovníkov odpor k novotám zaviedli v Hofburgu a Schönbrunnu elektrinu, telefón a splachovacie záchody až koncom 19. storočia. Dovtedy cisárov nočník vyprázdňovalo služobníctvo.

Panovnícke pomery

Počas svojej vlády mal piatich následníkov trónu: brata Maximiliána, syna Rudolfa, brata Karola Ľudovíta, synovca Františka Ferdinanda d´Este a prasynovca Karola I.

Vladárske tituly
František Jozef I. Habsburgovci
Predchodca Ferdinand I. Habsburský	Rakúsky cisár 1848 – 1916	Nástupca Karol I. Habsburský

Vladárske tituly
František Jozef I. Habsburgovci
Predchodca Ferdinand V. Habsburský	Český kráľ 1848 – 1916	Nástupca Karol III. Habsburský

Vladárske tituly
František Jozef I. Habsburgovci
Predchodca Ferdinand V. Habsburský	Uhorský kráľ 1848 – 1916	Nástupca Karol IV. Habsburský

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Jozef I.

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 55: / Riadok 55: @@
 == Mladosť ==
-Od detstva bol svojou ctižiadostivou matkou vychovávaný k úlohe budúceho cisára. Vštepované mu boli religiozita, usilovnosť, cieľavedomosť a zodpovednosť. Vedomie a presvedčenie o božskej vyvolenosti habsburskej dynastie ho priviedli k izolovanosti a autokratickej nedôvere. Nenašiel si ani bližší vzťah so svojimi mladšími súrodencami.
+Od detstva bol vychovany ako velky kokot ale vsak aj magor neskvor utiekol zo psichyatrie. Vštepované mu bolo bud kokot,. Vedomie a presvedčenie o tom ze sa nema czdat nazoru ze je kokot ak ano cakal by ho trest smrti. Nenašiel si ani svoju opicu faklika bolo to pre neho strasne.
-Ako trinásťročný nastúpil službu v armáde (ako plukovník) a všetko vojenské ho sprevádzalo po celý zvyšok života (napr. nosil takmer výlučne uniformu).
+Ako trinásťročný nastúpil na sluzbu upratovania bytu otanie poli a podobne.
 == Nástup na cisársky trón ==