Komárňanská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Addbot (diskusia | príspevky)
108 055 editací
d Bot: Odstránenie 9 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q177466)
Kristo~skwiki (diskusia | príspevky)
2 689 editací
→‎Národnosti: národnosti podľa okresov, cenzus 1880
Riadok 43: Riadok 43:


=== Národnosti ===
=== Národnosti ===
V Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.
V Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. Nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.

Podľa sčítania obyvateľov v [[Uhorsko|Uhorsku]] v rokoch [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref>, [[1900]] a [[1910]] bolo národnostné zloženie Komárňanskej stolice nasledovné:

{| class=wikitable
! width="80" | Okres
! width="80" | Počet obyvateľov
! width="80" | Slováci
! width="80" | Maďari
! width="80" | Nemci
! width="80" | Iní
|- align ="center"
| Tata
| 34375
| 13,91%
| 53,36%
| 28,18%
| 4,55%
|- align ="center"
| Gesztes
| 37251
| 0,46%
| 94,10%
| 1,46%
| 3,98%
|- align ="center"
| Csallóköz/Žitný ostrov
| 29036
| 0,28%
| 95,36%
| 0,54%
| 3,82%
|- align ="center"
| Udvard/Dvory nad Žitavou
| 37929
| 13,13%
| 81,03%
| 1,48%
| 4,36%
|- align ="center"
| Komárno [[Slobodné kráľovské mesto|s.k.m.]]
| 13108
| 1,92%
| 88,00%
| 5,66%
| 4,42%
|}


=== Okresy ===
=== Okresy ===

Verzia z 10:30, 23. august 2013

Komárňanská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Komárno
Rozloha 2 843 km²
Obyvateľstvo 201 850 (1910) [1]
 -   151 699 (1880) [2]
Hustota 71 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3] 		Slováci 4 %
Maďari 88,4 %
Nemci 6 %
Národnostné
zloženie (1880)[2] 		Maďari 81,31 %
Nemci 7,71 %
Slováci 6,77 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,5 %
Náboženské
zloženie (1910)[4] 		Rímskokatolícke 67,6 %
Reformovaná k. c. 25,3 %
Židovské 3,5 %
Evanjelické a. v. 2,6 %
Wikimedia Commons: Komárom County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Komárňanská župa/stolica, Komárňanský komitát (lat. comitatus Comaromiensis, maď. Komárom (vár)megye, nem. Komorner Gespanschaft/Komitat Komorn) bola jednou z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva, počas druhej svetovej vojny v Maďarsku a po druhej svetovej vojne v inom rozsahu v Maďarsku.

Komárňanská župa na južnom Slovensku

Uhorský komitát/župa/stolica

Komárňanská župa susedila s Belehradskou, Bratislavskou, Nitrianskou, Ostrihomskou, Rábskou, Tekovskou a Vesprémskou župou.

Župou pretekali rieky Dunaj, Váh a Nitra. Rozloha župy v roku 1910 bola 2 843 km².

Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Komárňanský hrad, neskôr sa centrom stolice stalo Komárno.

Rody vládnucich županov

Do polovice 18. storočia úrad hlavného župana zastávali členovia rôznych šľachtických rodov, od polovice 18. storočia tento post dedične zastávali členovia rodu Nádašdy.

Dejiny

Komárňanský komitát je jeden z najstarších v Uhorsku, vznikol pravdepodobne na konci 10. alebo na prelome 10. a 11. storočia. Komitát sa vytvoril okolo Komárňanského hradu po oboch stranách Dunaja. Do konca 13. storočia sa zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.

Počas tureckých výbojov (1526 porážka pri Mohači, 1541 pád Budína) bolo územie Komárňanskej stolice trvalo ohrozované Osmanmi. Tí roku 1543 dobyli hrad Tata, roku 1549 drancovali okolie Komárna, ktoré sa roku 1551 neúspešne pokúsili dobyť. Komárno však nikdy nedobili, hrad Tata bol od roku 1566 až do pätnásťročnej vojny v uhorských rukách. Komárno sa stalo centrom protitureckej obrany. Na rozdiel od susednej Ostrihomskej stolice sa Komárňanská stolica nestala trvalejšou súčasťou tureckých dŕžav, dokonca ani časť na juh od Dunaja. Trvalejší vplyv Turci získali len v obciach na východ od Váhu, z ktorých niektoré boli súčasťou Ostrihomského sandžaku. Hrad Tata Turci dobyli v rokoch 1594, 1597 a 1602 no cisársko-uhorské vojská ho vždy oslobodili. Turci prestali ohrozovať stolicu až po ich vypudení z Nových Zámkov (1685) a Budína (1686).

V rokoch 1786 – 1790 bola Komárňanská stolica spojená s Ostrihomskou do Komárňansko-ostrihomskej stolice.

Komárňanská stolica bola rozdelená do štyroch slúžnovských okresov:

  • Dvorský (Processus Udvardiensis)
  • Ostrovný (Processus insulanus)
  • Tatský (Processus Tatensis)
  • Gesztesiovský (Processus Gesztessiensis)

Prvé dva boli na sever od Dunaja, ďalšie dva na juh. Komárno ako jediné v stolici malo štatút slobodného kráľovského mesta. V roku 1785 bolo tretím najväčším mestom na Slovensku (po Bratislave a Banskej Štiavnici), žilo v ňom 11,970 obyvateľov.

Národnosti

V Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. Nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.

Podľa sčítania obyvateľov v Uhorsku v rokoch 1880[5], 1900 a 1910 bolo národnostné zloženie Komárňanskej stolice nasledovné:

Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Iní
Tata 34375 13,91% 53,36% 28,18% 4,55%
Gesztes 37251 0,46% 94,10% 1,46% 3,98%
Csallóköz/Žitný ostrov 29036 0,28% 95,36% 0,54% 3,82%
Udvard/Dvory nad Žitavou 37929 13,13% 81,03% 1,48% 4,36%
Komárno s.k.m. 13108 1,92% 88,00% 5,66% 4,42%

Okresy

V roku 1910 sa Komárňaská župa delila na tieto okresy:

Maďarská časť bývalej župy

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-ostrihomskej župy (Komárom-Esztergom, 1923).

Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené.

V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1990. V súčasnosti je teda územie župy v Maďarsku súčasťou Komárňansko-ostrihomskej župy.

Slovenská časť bývalej župy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Komárňanská župa (Česko-Slovensko)

Pozri aj


  1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ↑ http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Komárňanská_župa_(Uhorsko)&oldid=5585879“