Vištuk

Vištuk
nemecky-Wischteich, maďarsky-Kárpáthalas
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Nadmorská výška	181 m n. m.
Súradnice	48°20′04″S 17°23′43″V
Rozloha	20,04 km² (2 004 ha)
Obyvateľstvo	1 382 (31. 12. 2023)
Hustota	68,96 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Starosta	Ľubomír Jelínek (KDH, SDKÚ-DS)
PSČ	900 85
ŠÚJ	508322
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Oú Vištuk Vištuk 353 900 85
E-mailová adresa	vistuk@vistuk.sk
Telefón	033/644 61 92
Fax	033/640 80 30
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vištuk
Webová stránka: vistuk.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vištuk je obec na Slovensku v okrese Pezinok.

Historický vývoj obce

Predhistória

Predhistória vištuckého chotára sa začala písať cca 5000 rokov pred. n. l. v mladšej dobe kamennej. Dokazujú to nálezy volutovej a moravskosliezskej maľovanej keramiky.

Najstaršími nálezmi z tejto doby boli najmenej dva ľudské kostrové pozostatky nájdené náhodne, pri kopaní pivnice v lete roku 2002. Kosti boli roztrieštené – výskum bol problematický. Pri nich sa našli predmety z doby tzv. kultúry s lineárnou keramikou, čo je mladšia doba kamenná (neolit). Jedným z nich bolo oblúkovité uško z fľaškovitej nádoby zhotovené z piesčitého materiálu s prímesou organického materiálu, povrch je okrový, lom čierny. Druhý z nálezov pochádza z tela nádoby bez výzdoby, je z rovnakého materiálu ako prvý objekt. Výskumy ukázali, že prvý z ľudských pozostatkov patril dieťaťu vo veku okolo 10 rokov a druhý juvenilnej (mladistvej) osobe pravdepodobne žene. Tiež sa zistilo, že jedinci boli obeťami stravovacieho stresu napr. anémie (nedostatku železa). Tomuto najnovšiemu výskumu sa venovalo Slovenské národné múzeum a vedúci výskumu PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD.

Medzi ďalší nález vo vištuckom chotári patrí napr. krčahy z neskorogotickej doby a spona z rímskej doby. Tieto nálezy sú dnes uložené v Archeologickom múzeu v Bratislave. V minulosti sa archeologickému výskumu vo Vištuku venoval slovenský archeológ Štefan Jančák, ktorý našiel náhodne predmety od doby kamennej, až po prvú písomnú zmienku o Vištuku.

Vištuk existoval pravdepodobne aj v dobe Samovej ríše (623-658) a Veľkej Moravy (833-906).

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o Vištuku pochádza z roku 1244 z kráľovskej listiny uhorského kráľa Bela IV. Zmyslom tejto listiny ktorej originál sa nedochoval bolo povolenie pre šľachticov Farkaša a Dávida postaviť kostol na počesť kráľovej sestry sv. Alžbety Durínskej. Tento kostol sa mal stavať v obci Kaplná a zároveň tak mala vzniknúť aj nová farnosť, do ktorej kráľ Bela IV. určil, že by mal patriť aj Vištuk. Toto privilégium malo byť ako výraz vďaky za služby oboch šľachticov, ktoré vykonávali pre jeho sestru, keď sa vydala do Durínska. Je však nevyhnutnosťou uviesť, že rok 1244 nepoukazuje na vznik obce. Je teda pravdepodobné, že pred vyhotovením listiny Vištuk existoval už veľmi dlhú dobu. V tejto listine sa Vištuk spomína ako Vyscham (Vyscha). Je to prvé známe pomenovanie tejto obce.

V listine sa taktiež uvádza, že Vištuk patril v tej dobe šľachticovi, zemepánovi – Tiburciovi. O tomto šľachticovi nemáme veľa poznatkov. Len to, že bol jobbagiónom na Bratislavskom hrade. Jobbagióni boli šľachtici-zemani, ktorí vykonávali strážnu vojenskú službu na Bratislavskom hrade. Ako odmenu za vernosť dal kráľ Tiburciovi územie Vištuka. Z neskorších listín sa dozvedáme, že dedinu vlastnil neskôr jeho syn a po ňom zasa jeho potomkovia. Listina tiež dosvedčuje, že Vištuk patril do obvodu Bratislavského hradného panstva. Z listiny sa dá vyvodiť, že dedina musela jestvovať dávno predtým, než bola darovaná Tiburciovi. Dediční vlastníci – Tiburciovci nedali dedine pomenovanie. Tá ho už mala skôr a obyvatelia ho mali tak zafixované, že pretrvalo stáročia.

Za takmer 770 rokov histórie Vištuka – nám známej, prešla obec mnohými zmenami názvu.

• 1244 - Vyscha (Vyša)
• 1287 - Villa Vista
• 1342 - Nogwysta
• 1390 - Vysthak, de Wysthak
• 1392 - Vistok
• 1533 - Wysthog
• 1540 - Vyschtuech
• 1562 - Vystok, Wystok, Bysthoc
• 1598 - Wisschtockh
• 1773 - Vistuk (Vištuk), Wisstuk, Wischtuch
• 1808 - Visztuk, Vystuk
• 1863 - Vistuk, nem. Wischteich
• 1910 - Kárpáthalas (Kárpataláš)
• 1920 - Vištuk

Okrem týchto názvov sa stretávame aj s názvami Kis Falu, Kis Vistok, Kusvista. Možno predpokladať, že názov bol odvodený od praslovanského slova vъsъ (Vieska).

Pamiatky

Najväčšou a najznámejšou pamiatkou vo Vištuku je bezpochyby kostol Najsv. Trojice.

Je postavený na mieste gotického kostola zo 14. storočia. O tomto kostole máme len veľmi skromné vedomosti. Vieme, že v 17. storočí dal Ján Izakovič uliať zvon lebo kostol mal len jeden – z roku 1668. V tom čase boli v kostole tri oltáre – jeden hlavný a dva bočné a tiež drevený chórus. Vizitácia z roku 1754 spomína, že kostol je zrekonštruovaný, v múre svätyne je pastofórium, a je aj zmienka o pozlátenej monštrancii. Batthyánovská vizitácia z roku 1771 uvádza:

„Jedna zlatom, striebrom a hodvábom vyšívaná kazula s dvoma zlatými stuhami, iná zlatom a striebrom zdobená kazula, ďalšia s modrými a žltými výšivkami, damašková so stuhami, jedna zamatová kazula s vyšitým obrazom Ježiša Krista, dve zachovalé strieborné tepané konvičky na víno a vodu, ktoré majú ozdobu gréckymi literami alfy a omegy.“

Pod kostolom bola krypta, ktorá tam je dodnes. Keď bola v 80. rokoch 20. stor. otvorená, našli sa v nej kostry pravdepodobne kňazov, keďže mali oblečené štóly, farárske čiapky a zlaté reťaze. Pri oprave sa našla aj piata krypta, no tá sa neotvorila.  Z inventára starého kostola sa nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine 32 cm vysoká soška Panny Márie na rukách s korunovaným Ježiškom, ktorý má v ruke jablko. Je z konca 18. storočia.

Na mieste pôvodného kostola bol v rokoch 1798-1800 postavený nový – súčasný kostol Najsv. Trojice aj nová fara na podnet farára Jána Mihályho.  V roku 1800 bol slávnostne konsekrovaný biskupom belgradským a samarienským, kapitulným vikárom ostrihomským – Jozefom Vitom. Kostol má svätyňu trojbokého záveru, na pravej strane je pristavená sakristia. Pôvodnú gotickú vežu má kostol štvorcového pôdorysu a v druhej etáži tri goticky lomené okná. Na začiatku dvoch výstupkov sú umiestnené dve pieskovcové barokové sochy apoštolov Petra a Pavla. Na vrchole veže je zlatá guľa z ktorej vychádza dvojkríž. V spodnej časti veže sa nachádza vchod do kostola. Veža je najstaršou stavbou obce. 

Futbal

História futbalového klubu TJ Slovan Vištuk

Futbalový klub vznikol v obci v roku 1931. Jeho zakladatelia boli: Michal Tešlár, Alexander Strmeň, Teodor radakovič (Červenák) a Anton Stojkovič. Prvé ihrisko bolo upravené za štátnou hradskou na Lindave. Futbalové lopty a kopačky priniesol z Francúzska Michal Tešlár. Súťažne sa futbal začal hrávať po 2. svetovej vojne v roku 1946. Ihrisko bolo upravené na Polianke - Rybník. Najaktívnejším a najobetavejším funkcionárom bol v tom čase Vincent Čaputa.

V roku 1955 sa začalo ihrisko budovať za kostolom na Dzíloch a v roku 1957 sa na ňom už súťažne hralo. K najlepším hráčom v obci v 50 - tych rokoch patrili: Michal Vavrinčík, Anton Ochaba, František Kubliha, Vendel Vavrinčík, Jozef Hábel, Róbert Vavrinčík, Jozef Suchánsky, Jozef Hrabovský, Alojz Čaputa, Alexander Radakovič, Ferdo Hrabovský, Anton Krajčovič, Róbert Kolek a Karol Ochaba.

Prvý vrchol zaznamenal futbal v obci začiatkom 60 - tych rokov, keď sa hrala krajská súťaž s mužstvami Trnavského okresu. Potom nasledoval veľký pokles.

Renesancia vištuckého futbalu začala v 70 - tych rokoch. Vymenil sa celý výbor, vytvorili sa dobré podmienky (ihrisko, kabína, výstroj a výzbroj) a výkonnosť začala stúpať. Mužstvo postupne vyhrávalo majstrovské súťaže (zo IV. triedy až do I.A triedy krajskej súťaže).

Veľa hráčov zohralo medzinárodné stretnutia s francúzskymi klubmi a mužstvom internacionálov s rakúskym klubom. V 70. rokoch hrali vištuckí žiaci pod vedením Antona Krajčoviča kvalifikačné zápasy s Lozornom o postup do I. žiackej ligy.

Odbor ZRTV pod vedením Agnesy Tomašovičovej a Alexandra Kulifaja pripravili cvičencov mužov i ženy, ktorí sa v rokoch 1975 a 1980 zúčastnili Spartakiády v Prahe.

Začiatkom 80. rokoch začal pokles výkonnosti vištuckého futbalu a trvá dodnes.

Referencie

Ďalšie zdroje

• Prevzaté z publikácie k 750. výročiu založenia obce Vištuk
• "Historický vývoj obce Vištuk" Daniel Krchňák, 2013