Logaritmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Logaritmic_function.svg|200px|thumb|right|Graf prirodzeného logaritmu ''y=log<sub>e</sub> x'', inak zapísané ''y'' = ln ''x'']]
[[Súbor:Logaritmic_function.svg|thumb|Graf prirodzeného logaritmu ''y=log<sub>e</sub> x'', inak zapísané ''y'' = ln ''x'']]


'''Logaritmus''' alebo '''logaritmická funkcia''' (pri základe ''a'') je [[inverzná funkcia|inverznou funkciou]] k [[exponenciálna funkcia|exponenciálnej funkcii]] (s tým istým základom).
'''Logaritmus''' alebo '''logaritmická funkcia''' (pri základe ''a'') je [[inverzná funkcia|inverznou funkciou]] k [[exponenciálna funkcia|exponenciálnej funkcii]] (s tým istým základom).


'''Logaritmom''' čísla ''x'' pri základe ''a'' teda nazývame v matematike také číslo ''y'', pre ktoré platí:
Logaritmom čísla ''x'' pri základe ''a'' teda nazývame v matematike také číslo ''y'', pre ktoré platí:


: <math>x = a^y \,</math>
: <math>x = a^y \,</math>
Riadok 15: Riadok 15:
: <math>y = \log _a x\,</math>
: <math>y = \log _a x\,</math>


kde ''x'' > 0, potom nazývame '''logaritmickou funkciou so základom ''a'''''. [[Definičný obor]] funkcie je [[Interval (matematika)|interval]] <math>\left(0; \infty\right)</math>, [[obor hodnôt]] tvoria všetky [[reálne číslo|reálne čísla]].
kde ''x'' > 0, potom nazývame logaritmickou funkciou so základom ''a''. [[Definičný obor]] funkcie je [[Interval (matematika)|interval]] <math>\left(0; \infty\right)</math>, [[obor hodnôt]] tvoria všetky [[reálne číslo|reálne čísla]].


Funkcia je:
Funkcia je:
Riadok 22: Riadok 22:
* rastúca, ak <math>a \in \left(1,\infty\right)</math>
* rastúca, ak <math>a \in \left(1,\infty\right)</math>


[[Graf]] logaritmickej funkcie nazývame '''logaritmická krivka'''; prechádza [[bod]]mi <math>\left[ 1; 0 \right]</math> a <math>\left[ a; 1\right]</math>.
[[Graf]] logaritmickej funkcie nazývame logaritmická krivka; prechádza [[bod]]mi <math>\left[ 1; 0 \right]</math> a <math>\left[ a; 1\right]</math>.


Konštanta ''a'' sa nazýva '''základ logaritmu'''. Logaritmus o základe 10 sa nazýva '''dekadický logaritmus''' (prípadne '''desiatkový''', alebo '''Briggsov''' podľa matematika [[Henry Briggs|Henryho Briggsa]]). V prípade dekadického logaritmu sa v zápise vynecháva základ a zapisuje sa ako
Konštanta ''a'' sa nazýva základ logaritmu. Logaritmus o základe 10 sa nazýva dekadický logaritmus' (prípadne desiatkový, alebo Briggsov podľa matematika [[Henry Briggs|Henryho Briggsa]]). V prípade dekadického logaritmu sa v zápise vynecháva základ a zapisuje sa ako


: <math>y = \log x</math>
: <math>y = \log x</math>


Ďalším (v [[matematika|matematike]] pravdepodobne najpoužívanejším) prípadom je logaritmus o základe [[Eulerovo číslo|''e'']] (''Eulerovo číslo''). Tento sa nazýva '''prirodzený logaritmus''' (niekedy tiež '''Napierov''' podľa matematika [[John Napier|Johna Napiera]]) a používa sa skrátený zápis
Ďalším (v [[matematika|matematike]] pravdepodobne najpoužívanejším) prípadom je logaritmus o základe [[Eulerovo číslo|''e'']] (''Eulerovo číslo''). Tento sa nazýva prirodzený logaritmus' (niekedy tiež Napierov podľa matematika [[John Napier|Johna Napiera]]) a používa sa skrátený zápis


: <math>y = \ln x</math>
: <math>y = \ln x</math>


Hlavne v [[informatika|informatike]] sa objavuje logaritmus o základe 2, nazývaný '''binárny logaritmus''', ktorý sa skrátene zapisuje:
Hlavne v [[informatika|informatike]] sa objavuje logaritmus o základe 2, nazývaný binárny logaritmus, ktorý sa skrátene zapisuje:


: <math>y = \lg x</math>
: <math>y = \lg x</math>

Verzia z 07:44, 19. marec 2015

Graf prirodzeného logaritmu y=loge x, inak zapísané y = ln x

Logaritmus alebo logaritmická funkcia (pri základe a) je inverznou funkciou k exponenciálnej funkcii (s tým istým základom).

Logaritmom čísla x pri základe a teda nazývame v matematike také číslo y, pre ktoré platí:

a označujeme ho symbolicky

,

kde a > 0, a ≠ 1, x > 0. Funkciu

kde x > 0, potom nazývame logaritmickou funkciou so základom a. Definičný obor funkcie je interval , obor hodnôt tvoria všetky reálne čísla.

Funkcia je:

  • klesajúca, ak
  • rastúca, ak

Graf logaritmickej funkcie nazývame logaritmická krivka; prechádza bodmi a .

Konštanta a sa nazýva základ logaritmu. Logaritmus o základe 10 sa nazýva dekadický logaritmus' (prípadne desiatkový, alebo Briggsov podľa matematika Henryho Briggsa). V prípade dekadického logaritmu sa v zápise vynecháva základ a zapisuje sa ako

Ďalším (v matematike pravdepodobne najpoužívanejším) prípadom je logaritmus o základe e (Eulerovo číslo). Tento sa nazýva prirodzený logaritmus' (niekedy tiež Napierov podľa matematika Johna Napiera) a používa sa skrátený zápis

Hlavne v informatike sa objavuje logaritmus o základe 2, nazývaný binárny logaritmus, ktorý sa skrátene zapisuje:

Vlastnosti

Pre platí:

  • , kde