Katarína Lazarová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 156 editací
d úvod: norm.; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); +kat. Osobnosti z Výčap-Opatoviec; kat. norm; IB norm.; typog.; drob.
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 538 editací
doplnenie
Riadok 12: Riadok 12:


== Životopis ==
== Životopis ==
Pochádzala z roľníckej rodiny a vzdelanie získavala vo [[Výčapy-Opatovce|Výčapoch-Opatovciach]], v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch [[1930]]{{--}}[[1932]] bola praktikantkou v [[Janová Nová Ves|Janovej Novej Vsi]], v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]] pracovala iba príležitostne, v roku [[1938]] bola pisárkou v redakcii časopisu [[Slovenský hlas]] v [[Žilina|Žiline]]. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola členkou 1. československej partizánskej brigády a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracovala v [[Zväz protifašistických bojovníkov|Zväze protifašistických bojovníkov]], v [[Zväz slovenských žien|Zväze slovenských žien]], [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a ďalších organizáciách. V roku [[1955]] jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.
Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo [[Výčapy-Opatovce|Výčapoch-Opatovciach]]. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], 1928 – 30 na obchodnej škole v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch [[1930]]{{--}}[[1932]] absolvovala prax na veľkostatku v [[Janová Nová Ves|Janovej Novej Vsi]], v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]] pracovala iba príležitostne, 1937 – [[1938]] bola pisárkou v redakcii časopisu [[Slovenský hlas]] v [[Žilina|Žiline]]. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.<ref>Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/katarina-lazarova online]
</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola členkou [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika]] a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracovala v [[Zväz protifašistických bojovníkov|Zväze protifašistických bojovníkov]], v [[Zväz slovenských žien|Zväze slovenských žien]], [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a ďalších organizáciách. V roku [[1955]] jej bola udelená [[štátna cena Klementa Gottwalda]].

Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvý krát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.<ref name=":0">Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, [http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/slovenska-politika-1956-1960.pdf Online]</ref> Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.<ref name=":0" /> 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (napr. [[Gustáv Husák|Husák]]) a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa schádzali práve v byte u Lazarovej.<ref name=":0" /> Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]] sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv<ref>1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), [http://www.upn.gov.sk/utvary-stb-a-ps-na-slovensku/sprava-stb-bratislava/BA/16.pdf Online]
</ref> a tak ju [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 15.1.1974 v registračných zväzkoch<ref>KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, [http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=64&strana=70&zaznam=58568 Online]
</ref> napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s [[Kornel Földvári|Kornelom Földvárim]]).

Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. <ref>Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, [http://www.vycapy-opatovce.sk/download_file_f.php?id=466596 Online]
</ref>


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania.
Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania.
Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a vzniku nových vzťahov v [[Slovensko|slovenskej]] spoločnosti.
Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a vzniku nových vzťahov v [[Slovensko|slovenskej]] spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky.


== Dielo ==
== Dielo ==
Riadok 32: Riadok 40:
* [[1968]] – ''Putovanie svätej Anny''
* [[1968]] – ''Putovanie svätej Anny''
* [[1970]] – ''Vlkolaci''
* [[1970]] – ''Vlkolaci''
* [[1976]]  –  4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s.
* [[1977]] – ''Vdovské domy''
* [[1977]] – ''Vdovské domy''


=== Próza pre deti a mládež ===
=== Próza pre deti a mládež ===
* [[1966]] – ''Povesť o snežnom človeku''
* [[1966]] – ''Povesť o snežnom človeku''

== Referencie ==
<references />


{{DEFAULTSORT:Lazarová, Katarína}}
{{DEFAULTSORT:Lazarová, Katarína}}

Verzia z 16:52, 17. december 2015

Katarína Lazarová
slovenská prozaička a prekladateľka
Narodenie13. február 1914
Výčapy-Opatovce, Slovensko
Úmrtie21. jún 1995 (81 rokov)
Bratislava, Slovensko

Katarína Lazarová, (* 13. február 1914, Výčapy-Opatovce – † 21. jún 1995, Bratislava), bola slovenská prozaička a prekladateľka.

Životopis

Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo Výčapoch-Opatovciach. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, 1928 – 30 na obchodnej škole v Nitre. V rokoch 1930 – 1932 absolvovala prax na veľkostatku v Janovej Novej Vsi, v rokoch 1932 – 1937 pracovala iba príležitostne, 1937 – 1938 bola pisárkou v redakcii časopisu Slovenský hlas v Žiline. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.[1] Počas Slovenského národného povstania bola členkou 1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení 2. svetovej vojny pracovala v Zväze protifašistických bojovníkov, v Zväze slovenských žien, Zväze slovenských spisovateľov a ďalších organizáciách. V roku 1955 jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.

Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvý krát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.[2] Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.[2] 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári KSČ (napr. Husák) a ŠtB sa schádzali práve v byte u Lazarovej.[2] Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv[3] a tak ju ŠtB 15.1.1974 v registračných zväzkoch[4] napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s Kornelom Földvárim).

Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. [5]

Tvorba

Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu Slovenského národného povstania a vzniku nových vzťahov v slovenskej spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky.

Dielo

Próza pre dospelých

  • 1949 – Kamaráti
  • 1950 – Traja z neba
  • 1953 – Osie hniezdo
  • 1957 – Omyly
  • 1961 – Mločia hora
  • 1962 – Šarkan na reťazi
  • 1964 – Kňažná z Lemurie
  • 1966 – Interview s labuťami
  • 1966 – Trpaslíci
  • 1967 – Kavčie pierko
  • 1968 – Putovanie svätej Anny
  • 1970 – Vlkolaci
  • 1976  –  4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s.
  • 1977 – Vdovské domy

Próza pre deti a mládež

  • 1966 – Povesť o snežnom človeku

Referencie

  1. ↑ Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, online
  2. ↑ a b c Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, Online
  3. ↑ 1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), Online
  4. ↑ KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, Online
  5. ↑ Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, Online
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katarína_Lazarová&oldid=6180403“