Mount Everest: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Reverted 1 edit by 194.160.139.147 (talk) to last revision by 77.234.245.178. (TW)
gramatika text
Riadok 152: Riadok 152:
!Príčina !! Počet
!Príčina !! Počet
|-
|-
|Lavína
|Lavnka 307
|307
|-
|-
|Padajúci ľad || 7
|Padajúci ľad || 7

Verzia z 09:56, 29. apríl 2017

Mount Everest
vrch
Štáty Nepál Nepál,  Čína Čína
Pohorie Himaláje
Horská skupina Khumbu Himal
Nadmorská výška 8 848 m n. m.
Súradnice 27°59′17″S 86°55′31″V / 27,98806°S 86,92528°V / 27.98806; 86.92528
Najľahší výstup od juhovýchodu, cez južné sedlo
Prvovýstup Edmund Hillary, Nový Zéland
Tenzing Norgay, Nepál
 - dátum 1953
Slov. prvovýstup Jozef Psotka, Zoltán Demján
 - dátum 1984
Poloha v rámci Nepálu
Poloha v rámci Nepálu
Wikimedia Commons: Mount Everest
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mount Everest (doslova Everestov vrch, po nepálsky Sagarmáthá, po čínsky 珠穆朗瑪峰 (Ču-mu-lang-ma feng, pchin-jin zhū-mù-lǎng-mǎ fēng), po tibetsky Qomolangma (feng)) je najvyšší vrch Zeme. Výška: 8 848 m. Leží v Himalájach. Pomenovaný je po zememeračovi Sirovi Georgovi Everestovi (1790 – 1866). Prvýkrát ho dokázateľne a zdokumentovane zdolali 29. mája 1953 Sir Edmund Hillary a šerpa Tenzing Norgay.

Merania výšky vrchu

Radhanath Sikdar, indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku 1852 prvý, kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe meraní teodolitom z 240 km vzdialenej Indie. Pred prieskumným meraním bol vrchol zememeračmi vedený pod menom Peak XV.

Vrch je približne 8 850 m vysoký. Ani vláda Nepálu ani vláda Číny zatiaľ s úplnou istotou neurčila presnú výšku a preto je stále oficiálna výška Everestu 8 848 metrov n. m.

Prvé presnejšie meranie v roku 1856 zistilo výšku 8 839 m, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na 8 840 m.

Pohľad na horu z Kalapattharu v Nepále


V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo dnešným meraniam a výpočtom výšky Everestu 8 848 m . Dnes sa všeobecne prijíma hodnota 8 850 m zistená pomocou prístroja GPS umiestneného na vrchole hory v roku 1999. Everest stále rastie vďaka pohybom tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až 5 mm do výšky a 27 mm na severovýchod za rok. Konečne podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844 metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. Táto čiapka však svoju hrúbku časom mení.

Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu sveta môžno považovať aj Mauna Kea na Havaji, ktorá je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod morskou hladinou na oceánskom dne. Mauna Kea takto presahuje 9 km, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta, je Chimborazo v Ekvádore. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako Everest – teda Chimborazo meria 6 384,4 km a Everest iba 6 382,3 km. Príčinu v takom rozdiele je nutné hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom Ánd.

Pre zaujímavosť možno uviesť, že najhlbšie miesto oceánskeho dna, priehlbina Challenger v Mariánskej priekope, je hlbšie pod morskou hladinou ako je Everest nad ňou.

Horolezecké cesty

Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch 1921, 1922 a 1924. Ako hlavný horolezec sa výpravy zúčastnil George Mallory, ktorý na tretej výprave zahynul bez dôkazu, že by vrchol dosiahol. Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť Andrew "Sandy" Irvine, no jeho telo sa na rozdiel od Malloryho dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.[chýba zdroj]

Ako prví teda dosiahli vrchol Mount Everestu 29. mája 1953 Edmund Hillary a šerpa Tenzing Norgay. Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Bez kyslíkového prístroja sa ako prvému podarilo na vrchol dostať Reinholdovi Messnerovi a Petrovi Habelerovi v roku 1978. Prvý zimný výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári 1980. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.[1]

17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovenskí horolezci Jozef Just, Dušan Becík, Peter Božík a Jaroslav Jaško.[2]

Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu, ale existujú aj ďalšie menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, lebo Tibet bol v roku 1949 pre cudzincov uzavretý.

Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom čase znižuje rýchlosť dýzového prúdenia. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne v septemberi a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje.

Himalájska štatistika do roku 2009

Everest patrí medzi najnebezpečnejšie hory. Tabuľka úmrtí na 14 osemtisícovkách ukazuje mieru rizika.

Vrchol Výstupy Počet jednotlivých horolezcov Úmrtí Percento úmrtí

z počtu výstupov

Annapurna 157 154 60 38
K2 302 298 78 26
Nanga Parbat 326 322 68 21
Káčaňdžunga 244 231 40 16
Dhaulágirí 417 403 62 14.9
Manaslu 397 382 56 14
Makalu 323 314 29 9
Gašerbrum I 298 290 26 8.7
Šiša Pangma 285 280 24 8.4
Broad Peak 385 381 21 5.5
Mount Everest 4559 2889 216 4.7
Lhoce 396 377 12 3
Gašerbrum II 873 842 20 2.3
Čho Oju 2783 2360 43 1.6

Údaje pre horu Manaslu sú do roku 2008. Všetky ostatné sú do roku 2009. Údaje zahrnuté do tabuľky pre Everest sú približné. Číňania neposkytli presné dáta.

Príčiny úmrtí na Evereste

Príčina Počet
Lavína 307
Padajúci ľad 7
Pády 69
Vplyv prostredia (vrátane zimy, omrzlín, vyčerpania) 39
Choroba (vrátane pľúcneho a mozgového edému) 23
Infarkt 7
Utopenie 1
Neznáma príčina 14

Pozn. Smrť následkom pádu často súvisí s chorobou a pôsobením nepriaznivého prostredia, srdcový infarkt môže súvisieť s vysokohorskou chorobou. Úmrtia, ktoré zapríčinil pád ľadu sú spojené s ľadovcom Khumbu. 56 mŕtvych zomrelo pri zostupe z vrcholu. Z toho vyplýva, že 2 percentá horolezcov, ktorí vystúpili na vrchol sa už nevrátilo. [3]

Odkazy

  1. LINEK, Vlado. História výškového horolezectva [online]. SHS JAMES, [cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online.
  2. ŠIMO, Marián. Splnili si sen, ale stálo ich to životy [online]. SME, 17. október 2008, [cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online.
  3. SALE, Richard; RODWAY, George. Everest-Dejiny dobývání Himaláje. 1. vyd. Praha : Baronet a.s., 2011. 223 s. ISBN 978-80-7384-472-1. (po česky)

Iné projekty