Macbeth (dráma): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:29, 21. október 2018

Stretnutie Macbetha a Banqua s čarodejnicami

Macbeth, celý názov Tragédia o Macbethovi (angl. The Tragedy of Macbeth) je jedna z najobľúbenejších divadelných hier anglického alžbetínskeho dramatika Williama Shakespearea. Je skalnou súčasťou repertoáru profesionálnych i ochotníckych divadiel. Hra je vnímaná ako archetypálny príbeh o nebezpečenstvách túžby po moci a zrade priateľov.

Príbeh sa voľne inšpiroval historickými udalosťami okolo kráľa Macbetha, ktoré zapísal škótsky filozof Hector Boece vo svojom diele Scotorum Historiae. Boece v príbehu vychválil predkov jeho patróna, kráľa Jakuba VI. Škótskeho (známy ako kráľ Jakub I. Anglický).

Osoby

Duncan; škótsky kráľ
jeho synovia:
- Malcolm
- Donalbain
Macbeth; najprv generál, neskorší kráľ Škótska
Banquo; generál
Fleance; Baquov syn
Siward; gróf z Northumberlandu, generál anglických vojsk
Mladý Siward; jeho syn
škótski šľachtici:
- Macduff
- Lennox
- Ross
- Mentheith
- Angus
- Caithness
Lady Macbeth
Lady Macduff
tri čarodejnice a Hekaté
ďalší: Seton, Macbethov nosič zbrane; chlapec, Macduffov syn; kapitán; vrátnik; starec, anglický a škótsky doktor; traja vrahovia; tri zjavenia; lordi; šľachtici; dôstojníci; vojaci; sluhovia a poslovia

Dej

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

K škótskemu kráľovi Duncanovi príde správa o víťazstve Macbetha a Banqua nad Dánmi. Onedlho potom, keď obaja cestujú ku kráľovi, stretnú v lese podivné ženy. Prvá vraví: „Buď pozdravený Macbeth, Than na Giammisu.“ Druhá pridá: „Pozdravený buď Macbeth, pán na Cawdore“. A tretia dodá: „Buď pozdravený Macbeth, ktorý potom budeš kráľom škótskym.“ Banquo sa tiež spýta na svoj osud. Ženy mu odpovedia, že on sám síce nebude kráľom, ale z neho sa zrodia tí, ktorí budú spravovať škótske kráľovstvo.

O chvíľu na to sa ich proroctvá začnú napĺňať. Than z Cawdoru je odsúdený za zradu a jeho pozemky pripadnú Macbethovi. Duncan vymenuje Malcolma, svojho syna, princom z Cumberlandu a tým aj dedičom trónu. Povzbudený svojou ženou Macbeth zavraždí kráľa. Spoločníkmi sa dá vyhlásiť kráľom a ide na korunováciu. Malcolm a Donalbain, synovia zavraždeného kráľa utečú zo Škótska.

Ale slová čarodejníc o Banquovi ležia Macbethovi na srdci. Dosiaľ nemá žiadneho potomka. Pozve preto Banqua so synom na večeru a najatými vrahmi ho nechá zabiť. Banquovmu synovi sa podarí uniknúť do Walesu. Veštby, že Macbeth nebude utratený mužom zrodeným zo ženy a zdolaný, pokiaľ sa Birmanský les nepriblíži k hradu ženú Macbetha k ďalším zločinom. Macduff utečie do Anglicka, aby podporil Malcolma v snahe vymôcť si otcovskú korunu. Macbeth dá zavraždiť Macduffovu ženu a deti.

Malcolm vyráža do Škótska proti Macbethovi. Ten ustúpi až do hradu v Birmanskom lese. Malcolm nariadi, aby si každý vojak odrezal vetvu za ktorú sa schová. Tým chce zakryť počet bojovníkov. Macbeth zbadá Birmanský les a okamžite si spomenie na veštbu. Šalejúca kráľovná medzitým spácha samovraždu skokom z hradieb. Macbeth sebaisto bojuje s Macduffom, pretože nemôže byť zabitý mužom zrodeným zo ženy. Macduff napriek tomu Macbetha zabije, pretože práve on nebol zrodený zo ženy, ale vybraný z lona svojej mŕtvej matky. Uťatú Macbethovu hlavu nabodne a prinesie Malcolmovi.

Adaptácie

Hudba

Macbeth: Ako prvý zhudobnil Macbetha taliansky skladateľ Giuseppe Verdi, autorom libreta je Francesco Maria Piave. Opera mala premiéru vo Florencii roku 1847. Po takmer 20 rokoch Verdi operu prepracoval a jej nová verzia bola uvedená v Paríži roku 1865. Opera je uvádzaná zriedkavejšie ako ďalšie dve Verdiho opery inšpirované Shakespeareom, a to Othello a Falstaff.
Lady Macbeth Mcenského okresu: Je opera v štyroch dejstvách ruského skladateľa Dimitrija Šostakoviča. Autorom libreta, založeného na poviedke Nikolaja Lesova je Alexander Preis. Opera bola prvýkrát uvedená v leningradskom Malom divadle v roku 1934.
Macbeth je taktiež jednou zo symfonických básní nemeckého skladateľa Richarda Straussa.

Film

Macbeth: Filmová adaptácia z roku 1948 v réžii Orsona Wellesa, v hlavných úlohách sa predstavili Welles ako Macbeth a Jeanette Nolan ako Lady Macbeth.
Krvavý trón: Je film z roku 1957 v réžii japonského režiséra Akira Kurosawu. Kurosawa preniesol Macbethov dej do stredovekého Japonska.
Macbeth: V roku 1971 nakrútil svoju adaptáciu Macbetha poľský režisér Roman Polański. V hlavných úlohách sa predstavili Jon Finch ako Macbeth a Francesca Annisová ako Lady Macbeth.
Scotland, Pa.: Anglická čierna komédia z roku 2001 prenáša dej Macbetha do 70. rokov prostredia reštaurácie s rýchlym občerstvením. Režisérom filmu je Billy Morrissette.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macbeth (dráma)

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Súbor:Thomas_Keene_in_Macbeth_1884_Wikipedia_crop.png|thumb|300px|''Macbeth'']]
+[[Súbor:Thomas_Keene_in_Macbeth_1884_Wikipedia_crop.png|thumb|''Macbeth'']]
-[[Súbor:Macbeth and Banquo with the witches JHF.jpg|300px|thumb|right|Macbeth a Banquo s čarodejnicami na obraze Johanna Heinricha Füssliho.]]
+[[Súbor:MacbethAndBanquo-Witches.jpg|thumb|Stretnutie Macbetha a Banqua s čarodejnicami]]
-[[Súbor:MacbethAndBanquo-Witches.jpg|300px|thumb|right|Stretnutie Macbetha a Banqua s čarodejnicami.]]
+[[Súbor:Banquo.jpg|thumb|Banquov duch]]
+'''Macbeth''', celý názov '''Tragédia o Macbethovi''' ([[angličtina|angl.]] '''The Tragedy of Macbeth''') je jedna z najobľúbenejších [[divadlo (umenie)|divadelných hier]] [[Anglicko|anglického]] [[Alžbeta I. (Anglicko)|alžbetínskeho]] [[dramatik]]a [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]]. Je skalnou súčasťou repertoáru profesionálnych i ochotníckych divadiel. Hra je vnímaná ako [[archetyp (literatúra)|archetypálny]] príbeh o nebezpečenstvách túžby po moci a zrade priateľov.
-[[Súbor:Banquo.jpg|300px|thumb|right|Banquov duch.]]
-[[Súbor:Johann Heinrich Füssli 030.jpg|300px|thumb|Námesačná Lady Macbeth na Füssliho obraze.]]
-'''Macbeth''', celý názov '''Tragédia o Macbethovi''' ([[angličtina|angl.]] '''The Tragedy of Macbeth''') je jedna z najobľúbenejších [[divadlo (umenie)|divadelných hier]] [[Anglicko|anglického]] [[Alžbeta I.|alžbetínskeho]] [[dramatik]]a [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]]. Je skalnou súčasťou repertoáru profesionálnych i ochotníckych divadiel. Hra je vnímaná ako [[archetyp]]álny príbeh o nebezpečenstvách túžby po moci a zrade priateľov.
 Príbeh sa voľne inšpiroval historickými udalosťami okolo kráľa Macbetha, ktoré zapísal [[Škótsko|škótsky]] [[filozof]] [[Hector Boece]] vo svojom diele ''Scotorum Historiae''. Boece v príbehu vychválil predkov jeho patróna, kráľa Jakuba VI. Škótskeho (známy ako kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I. Anglický]]).
 == Osoby ==
+[[Súbor:Johann Heinrich Füssli 030.jpg|thumb|Námesačná Lady Macbeth na Füssliho obraze]]
-* '''Duncan'''; škótsky kráľ
+* Duncan; škótsky kráľ
 * jeho synovia:
-** '''Malcolm'''
+** Malcolm
-** '''Donalbain'''
+** Donalbain
-* '''Macbeth'''; najprv generál, neskorší kráľ Škótska
+* Macbeth; najprv generál, neskorší kráľ Škótska
-* '''Banquo'''; generál
+* Banquo; generál
-* '''Fleance'''; Baquov syn
+* Fleance; Baquov syn
-* '''Siward'''; Gróf z Northumberlandu, generál anglických vojsk
+* Siward; gróf z Northumberlandu, generál anglických vojsk
-* '''Mladý Siward'''; jeho syn
+* Mladý Siward; jeho syn
 * škótski šľachtici:
-** '''Macduff'''
+** Macduff
-** '''Lennox'''
+** Lennox
-** '''Ross'''
+** Ross
-** '''Mentheith'''
+** Mentheith
-** '''Angus'''
+** Angus
-** '''Caithness'''
+** Caithness
-* '''Lady Macbeth'''
+* Lady Macbeth
-* '''Lady Macduff'''
+* Lady Macduff
-* '''tri čarodejnice''' a '''Hekaté'''
+* tri čarodejnice a Hekaté
-* '''ďalší:''' Seton, Macbethov nosič zbrane; chlapec, Macduffov syn; kapitán; vrátnik; starec, anglický a škótsky doktor; traja vrahovia; tri zjavenia; lordi; šľachtici; dôstojníci; vojaci; sluhovia a poslovia
+* ďalší: Seton, Macbethov nosič zbrane; chlapec, Macduffov syn; kapitán; vrátnik; starec, anglický a škótsky doktor; traja vrahovia; tri zjavenia; lordi; šľachtici; dôstojníci; vojaci; sluhovia a poslovia
 == Dej ==
@@ Riadok 35: / Riadok 33: @@
 K škótskemu kráľovi Duncanovi príde správa o víťazstve Macbetha a Banqua nad Dánmi. Onedlho potom, keď obaja cestujú ku kráľovi, stretnú v lese podivné ženy. Prvá vraví: „Buď pozdravený Macbeth, Than na Giammisu.“ Druhá pridá: „Pozdravený buď Macbeth, pán na Cawdore“. A tretia dodá: „Buď pozdravený Macbeth, ktorý potom budeš kráľom škótskym.“ Banquo sa tiež spýta na svoj osud. Ženy mu odpovedia, že on sám síce nebude kráľom, ale z neho sa zrodia tí, ktorí budú spravovať škótske kráľovstvo.
-O chvíľu na to sa ich proroctvá začnú napĺňať. Than z Cawdoru je odsúdený za zradu a jeho pozemky pripadnú Macbethovi. Duncan vymenuje Malcolma, svojho syna, princom z Cumberlandu a tým aj dedičom trónu. Povzbudený svojou ženou Macbeth zavraždí kráľa. Spoločníkmi sa dá vyhlásiť kráľom a ide ku korunovácií. Malcolm a Donalbain, synovia zavraždeného kráľa utečú zo [[Škótsko|Škótska]].
+O chvíľu na to sa ich proroctvá začnú napĺňať. Than z Cawdoru je odsúdený za zradu a jeho pozemky pripadnú Macbethovi. Duncan vymenuje Malcolma, svojho syna, princom z Cumberlandu a tým aj dedičom trónu. Povzbudený svojou ženou Macbeth zavraždí kráľa. Spoločníkmi sa dá vyhlásiť kráľom a ide na korunováciu. Malcolm a Donalbain, synovia zavraždeného kráľa utečú zo [[Škótsko|Škótska]].
 Ale slová čarodejníc o Banquovi ležia Macbethovi na srdci. Dosiaľ nemá žiadneho potomka. Pozve preto Banqua so synom na večeru a najatými vrahmi ho nechá zabiť. Banquovmu synovi sa podarí uniknúť do [[Wales]]u. Veštby, že Macbeth nebude utratený mužom zrodeným zo ženy a zdolaný, pokiaľ sa Birmanský les nepriblíži k hradu ženú Macbetha k ďalším zločinom. Macduff utečie do [[Anglicko|Anglicka]], aby podporil Malcolma v snahe vymôcť si otcovskú korunu. Macbeth dá zavraždiť Macduffovu ženu a deti.
-Malcolm vyráža do Škótska proti Macbethovi. Ten ustúpi až do hradu v Birmanskom lese. Malcolm nariadi, aby si každý vojak odrezal vetvu za ktorú sa schová. Tým chce zakryť počet bojovníkov. Macbeth zbadá Birmanský les a okamžite si spomenie na veštbu. Šalejúca kráľovná medzitým spácha samovraždu skokom z hradieb. Macbeth sebaisto bojuje s Macduffom, pretože nemôže byť zabitý mužom zrodeným zo ženy. Macduff napriek tomu Macbetha zabije, pretože práve on nebol zrodený zo ženy ale vybraný z lona svojej mŕtvej matky. Uťatú Macbethovu hlavu nabodne a prinesie Malcolmovi.
+Malcolm vyráža do Škótska proti Macbethovi. Ten ustúpi až do hradu v Birmanskom lese. Malcolm nariadi, aby si každý vojak odrezal vetvu za ktorú sa schová. Tým chce zakryť počet bojovníkov. Macbeth zbadá Birmanský les a okamžite si spomenie na veštbu. Šalejúca kráľovná medzitým spácha samovraždu skokom z hradieb. Macbeth sebaisto bojuje s Macduffom, pretože nemôže byť zabitý mužom zrodeným zo ženy. Macduff napriek tomu Macbetha zabije, pretože práve on nebol zrodený zo ženy, ale vybraný z lona svojej mŕtvej matky. Uťatú Macbethovu hlavu nabodne a prinesie Malcolmovi.
 == Adaptácie ==
 === Hudba ===
-* '''[[Macbeth (opera)|''Macbeth'']]:''' Ako prvý zhudobnil ''Macbetha'' taliansky skladateľ [[Giuseppe Verdi]]. Autorom [[libreto|libreta]] jeho opery je [[Francesco Maria Piave]]. Opera mala premiéru vo [[Florencia|Florencii]] roku [[1847]]. Po takmer 20 rokoch Verdi operu prepracoval a jej nová verzia bola uvedená v [[Paríž]]i roku [[1865]]. Opera je uvádzaná zriedkavejšie ako ďalšie dve Verdiho opery inšpirované Shakespeareom, a to [[Othello (opera)|''Othello'']] a [[Falstaff (opera)|''Falstaff'']].
+* ''[[Macbeth (opera)|Macbeth]]:'' Ako prvý zhudobnil ''Macbetha'' taliansky skladateľ [[Giuseppe Verdi]], autorom [[libreto|libreta]] je Francesco Maria Piave. Opera mala premiéru vo [[Florencia|Florencii]] roku [[1847]]. Po takmer 20 rokoch Verdi operu prepracoval a jej nová verzia bola uvedená v [[Paríž]]i roku [[1865]]. Opera je uvádzaná zriedkavejšie ako ďalšie dve Verdiho opery inšpirované Shakespeareom, a to [[Othello (opera)|''Othello'']] a [[Falstaff (opera)|''Falstaff'']].
-* '''''[[Lady Macbeth Mcenského okresu]]:''''' Je opera v štyroch dejstvách [[Rusko|ruského]] skladateľa [[Dimitrij Dimitrovič Šostakovič|Dimitrija Šostakoviča]]. Autorom libreta, založeného na [[poviedka|poviedke]] [[Nikolaj Lesov|Nikolaja Lesova]] je [[Alexander Preis]]. Opera bola prvýkrát uvedená v [[leningrad]]skom Malom divadle v roku [[1934]].
+* ''Lady Macbeth Mcenského okresu:'' Je opera v štyroch dejstvách [[Rusko|ruského]] skladateľa [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič|Dimitrija Šostakoviča]]. Autorom libreta, založeného na [[poviedka|poviedke]] Nikolaja Lesova je Alexander Preis. Opera bola prvýkrát uvedená v [[leningrad]]skom Malom divadle v roku [[1934]].
 * ''Macbeth'' je taktiež jednou zo [[symfonická báseň|symfonických básní]] [[Nemecko|nemeckého]] skladateľa [[Richard Strauss|Richarda Straussa]].
@@ Riadok 50: / Riadok 48: @@
 === Film ===
-* '''[[Macbeth (film z roku 1948)|''Macbeth'']]:''' Filmová adaptácia z roku [[1948]] v réžii [[Orson Welles|Orsona Wellesa]], v hlavných úlohách sa predstavili Welles ako Macbeth a [[Jeanette Nolan]] ako Lady Macbeth.
+* ''Macbeth'': Filmová adaptácia z roku [[1948]] v réžii [[Orson Welles|Orsona Wellesa]], v hlavných úlohách sa predstavili Welles ako Macbeth a Jeanette Nolan ako Lady Macbeth.
-* '''[[Krvavý trón]]:''' Je film z roku [[1957]] v réžii [[Japonsko|japonského]] režiséra [[Akira Kurosawa|Akira Kurosawu]]. Kurosawa preniesol Macbethov dej do stredovekého Japonska.
+* ''Krvavý trón:'' Je film z roku [[1957]] v réžii [[Japonsko|japonského]] režiséra [[Akira Kurosawa|Akira Kurosawu]]. Kurosawa preniesol Macbethov dej do stredovekého Japonska.
-* '''[[Macbeth (film z roku 1971)|''Macbeth'']]:''' V roku [[1971]] nakrútil svoju adaptáciu ''Macbetha'' [[Poľsko|poľský]] režisér [[Roman Polański]]. V hlavných úlohách sa predstavili [[Jon Finch]] ako Macbeth a [[Francesca Annis]] ako Lady Macbeth.
+* ''Macbeth'': V roku [[1971]] nakrútil svoju adaptáciu ''Macbetha'' [[Poľsko|poľský]] režisér [[Roman Polański]]. V hlavných úlohách sa predstavili [[Jon Finch]] ako Macbeth a [[Francesca Annisová]] ako Lady Macbeth.
-* '''''[[Scotland, Pa.]]:''''' Anglická [[čierna komédia]] z roku [[2001]] prenáša dej Macbetha do 70. rokov prostredia reštaurácie z rýchlym občerstvením. Režisérom filmu je [[Billy Morrissette]].
+* ''Scotland, Pa.:'' Anglická čierna komédia z roku [[2001]] prenáša dej Macbetha do 70. rokov prostredia reštaurácie s rýchlym občerstvením. Režisérom filmu je [[Billy Morrissette]].
 [[Súbor:Finish.png|15px]]

z d u William Shakespeare
Shakespearovské tragédie	Rómeo a Júlia Macbeth Kráľ Lear Hamlet Othello Titus Andronicus Julius Caesar Antonius a Kleopatra Coriolanus Troilos a Kressida Timon aténsky
Shakespearovské komédie	Sen noci svätojánskej Koniec všetko napraví Ako sa vám páči Cymbelin Márna lásky snaha Oko za oko Kupec benátsky Veselé panie z Windsoru Mnoho kriku pre nič Perikles Skrotenie čertice Komédia omylov Búrka Trojkráľový večer alebo Čo len chcete Dvaja urodzení príbuzní Dvaja šľachtici veronskí Zimná rozprávka
Shakespearovské historické hry	Kráľ Ján Richard II. Henrich IV. Henrich V. Henrich VI. Richard III. Henrich VIII.