Chiméra (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
opr
Riadok 22: Riadok 22:
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
| titul = Slovník antické kultury
| titul = Slovník antické kultury
| miesto = Praha
| miesto = Praha| vydavateľ = [[Svoboda (vydavateľstvo)|Svoboda]]
| rok = 1974| počet strán = 717| strany =}}
| vydavateľ = [[Svoboda (vydavateľstvo)|Svoboda]]
| rok = 1974
| počet strán = 717
| strany =
}}
* [[Vojtech Zamarovský]]: ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''
* [[Vojtech Zamarovský]]: ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''
* Graves, Robert: ''Řecké mýty'', 2004, ISBN 80-7309-153-4
* Graves, Robert: ''Řecké mýty'', 2004, ISBN 80-7309-153-4
Riadok 33: Riadok 29:
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll: ''ABC Antiky''
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll: ''ABC Antiky''


== Externé odkazy ==
== Iné projekty ==
{{projekt}}


== Externé odkazy ==
* [https://www.harappa.com/content/harappan-chimaeras-%E2%80%98symbolic-hypertexts%E2%80%99-some-thoughts-plato-chimaera-and-indus-civilization Harappan Chimaeras as ‘Symbolic Hypertexts’. Some Thoughts on Plato, Chimaera and the Indus Civilization]
* [https://www.harappa.com/content/harappan-chimaeras-%E2%80%98symbolic-hypertexts%E2%80%99-some-thoughts-plato-chimaera-and-indus-civilization Harappan Chimaeras as ‘Symbolic Hypertexts’. Some Thoughts on Plato, Chimaera and the Indus Civilization]


== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Chimera}}


{{Grécka mytológia}}
{{Grécka mytológia}}

Verzia z 02:13, 21. január 2019

Chiméra (po grécky Χίμαιρα (Chímaira)) je v gréckej mytológii dcéra stohlavého obra Tyfóna a Echidny, napoly ženy, napoly hada. Sama bola fantastický netvor.

Chiméra – Katedrála Notre-Dame (Paríž)
Chiméra z Arezza – etruská bronzová socha

Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri papule chrlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď zacítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju Bellerofontes, ktorý priletel na okrídlenom koni Pegasovi a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch papúľ, šibala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. No Bellerofontes dal na hrot svojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli netvora roztavilo a spálilo jej vnútornosti.

Súrodencami Chiméry boli:

  • Orthos – dvojhlavý pes
  • Kerberos – trojhlavý pes žijúci v podsvetí
  • Sfinga – obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami
  • Hydra – obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami

Slovo chiméra v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho nereálneho.

Odraz v umení

Napriek tomu, že Chiméra bola netvor, antickí umelci ju zobrazovali často. Jej najznámejšie zobrazenie je zrejme bronzová socha Chiméra z Arezza, vynikajúce dielo etruského umelca z 5. storočia pred naším letopočtom. Nachádza sa v Archeologickom múzeu vo Florencii.

Induská (Harappská) civilizácia

V induskej civilizácii je chiméra zobrazená na mnohých tabuľkách ("pečatidlách"). Znázornené sú rôzne druhy chimér zložených zo zvierat vyskytujúcich sa na indickom subkontinente. Aký názov mala chiméra v induskej civilizácii nie je známe.

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy