Široká veža: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
rozšírenie |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|názov = Široká veža |
|názov = Široká veža |
||
|obrázok = Dolina Starolesna, Maly Lodowy Szczyt.jpg |
|obrázok = Dolina Starolesna, Maly Lodowy Szczyt.jpg |
||
|popis = Pohľad z [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]]. |
|||
|popis = |
|||
|štát = Slovensko |
|štát = Slovensko |
||
|región = Prešovský kraj |
|región = Prešovský kraj |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|orogenéza = |
|orogenéza = |
||
|najľahší výstup = |
|najľahší výstup = |
||
|prvovýstup = [[ |
|prvovýstup = [[Ján Hunsdorfer (1850)|Ján Hunsdorfer]] st. |
||
|prvovýstup1 = [[ |
|prvovýstup1 = [[Jozef Déry]] |
||
|dát.prvovýstupu = [[22. júl]] [[1896]] |
|dát.prvovýstupu = [[22. júl]] [[1896]] |
||
|mapa = Relief Map of Slovakia.png |
|mapa = Relief Map of Slovakia.png |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
}} |
}} |
||
'''Široká veža''' ({{vjz|pol|''Mały Lodowy Szczyt''}}, {{vjz|deu|''Roter Turm, Breiter Turm''}}, {{vjz|hun|''Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony''}}) je rozložitý, kupolovitý štít v [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|hlavnom hrebeni Vysokých Tatier]], medzi [[Biela lávka|Bielou lávkou]] ([[Ostrý štít|Ostrým štítom]]) a [[Sedielko]]m (masívom [[Ľadový štít|Ľadového štítu]], presnejšie [[Malý Ľadový štít|Malým Ľadovým štítom]]). K juhu vysiela dlhý bočný hrebeň. Na juhovýchod smeruje mohutný [[Prostredný hrebeň]], ktorý sa oddeľuje od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a rozdeľuje [[Malá Studená dolina|Malú]] a [[Veľká Studená dolina|Veľkú Studenú dolinu]]. Na ňom je [[Priečne sedlo]], ktoré je medzi Širokou vežou a [[Priečna veža|Priečnou vežou]]. Severné steny Širokej veže spadajú do [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]], presnejšie do [[Zadná Javorová dolina|Zadnej Javorovej doliny]], južná stena do [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]].<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref> |
|||
'''Široká veža''' je [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] ({{mnm|2461}}) vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] na [[Slovensko|Slovensku]]. |
|||
== Názov == |
|||
[[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] ml. ju v roku [[1717]], v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu [[Ľadový štít|Ľadového štítu]].<ref name="Bohuš" /> |
|||
== Turistika == |
|||
Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli [[Jozef Déry]] a horský vodca [[Ján Hunsdorfer (1850)|Ján Hunsdorfer]] [[22. júl]]a [[1896]]. Horolezcov najviac láka južná stena spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku [[1912]] Poliaci Władysław Kulczyński ml. a [[Mieczysław Świerz]] s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku [[1932]] [[Stanisław Motyka]] a [[Jan Sawicki]]. |
|||
V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Radwańska-Parysky | meno = Zofia | priezvisko2 = Paryski | meno2 = Witold Henryk | titul = Wielka encyklopedia tatrzańska | vydavateľ = Wyd. Górskie | miesto = Poronin | rok = 2004 | isbn = 83-7104-009-1 | jazyk = po poľsky }}</ref> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt |
{{Projekt}} |
||
== Externé odkazy == |
|||
*[http://www.sprievodca.ta3.szm.com/siroka.html Horský sprievodca] |
|||
* [https://mapy.hiking.sk/?x=20.182222&y=49.19&ref=permalink Poloha na turistickej mape] |
|||
{{výhonok slovenský vrch}} |
|||
[[Kategória:Dvojtisícovky]] |
[[Kategória:Dvojtisícovky]] |
||
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]] |
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]] |
||
[[Kategória:Veľká Studená dolina]] |
Verzia z 18:33, 30. júl 2019
Široká veža | |
vrch | |
Pohľad z Veľkej Studenej doliny.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 461 m n. m. |
Súradnice | 49°11′24″S 20°10′56″V / 49,19000°S 20,18222°V |
Prvovýstup | Ján Hunsdorfer st., Jozef Déry |
- dátum | 22. júl 1896 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Široká veža | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Široká veža (poľ. Mały Lodowy Szczyt, nem. Roter Turm, Breiter Turm, maď. Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony) je rozložitý, kupolovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Bielou lávkou (Ostrým štítom) a Sedielkom (masívom Ľadového štítu, presnejšie Malým Ľadovým štítom). K juhu vysiela dlhý bočný hrebeň. Na juhovýchod smeruje mohutný Prostredný hrebeň, ktorý sa oddeľuje od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a rozdeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Na ňom je Priečne sedlo, ktoré je medzi Širokou vežou a Priečnou vežou. Severné steny Širokej veže spadajú do Javorovej doliny, presnejšie do Zadnej Javorovej doliny, južná stena do Veľkej Studenej doliny.[1]
Názov
Juraj Buchholtz ml. ju v roku 1717, v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu Ľadového štítu.[1]
Turistika
Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli Jozef Déry a horský vodca Ján Hunsdorfer 22. júla 1896. Horolezcov najviac láka južná stena spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku 1912 Poliaci Władysław Kulczyński ml. a Mieczysław Świerz s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku 1932 Stanisław Motyka a Jan Sawicki. V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.[2]
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Široká veža