Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami

	Karlova univerzita
Iné názvy
Pôvodný názov	Univerzita Karlova
Latinský názov	Universitas Carolina
Základné informácie
Poloha	Praha, Česko
Skratka	UK
Typ	verejná
Rok založenia	1348
Vedenie
Rektor	prof. MUDr. Tomáš Zima, DrSc., MBA
Prorektor	prof. Mgr. Miroslav Bárta, Dr.; prorektor pre vonkajšie vzťahy; prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc.; prorektor pre akademické kvalifikácie; prof. RNDr. Jan Hála, DrSc.; prorektor pre rozvoj; doc. RNDr. Jan Konvalinka, CSc.; prorektor pre vedeckú činnosť; prof. MUDr. Milena Králíčková, Ph.D.; prorektorka pre študijné záležitosti; prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc.; prorektorka pre európsku problematiku; prof. PhDr. Ing. Jan Royt, Ph.D.; prorektor pre tvorivú a edičnú činnosť; prof. MUDr. Jan Škrha, DrSc., MBA; prorektor pre zahraničné styky a mobilitu; prof. PaedDr. Radka Wildová, CSc.; prorektorka pre koncepciu a kvalitu vzdelávacej činnosti
Kvestor	Ing. Miroslava Oliveriusová
Kancelár	MUDr. Milan Prášil, MBA
Štatistické údaje
Počet fakúlt	17
Počet zamestnancov	7 368
Počet študentov	50 000
Doktorandi	7 217
Rozpočet	413,67 mil. EUR
Kontaktné údaje
Adresa	Ovocný trh 560/5, Praha, 110 00, Česko
Oficiálny web	www.cuni.cz

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 15:53, 8. október 2019

Karlova univerzita^[1] (čes. Univerzita Karlova, skratka UK) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v Prahe, dve fakulty v Hradci Králové a jedna v Plzni, ďalej z štyroch vysokoškolských ústavov, piatich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení.

Založenie

Presný deň založenia univerzity je predmetom sporov, čo sa odvíja od otázky, ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny z hľadiska jej formálnej existencie. Drvivá väčšina literatúry už od Ottovho slovníka naučného uvádza 7. apríl 1348 ako deň založenia. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnické osoby, napr. cirkevné rády. Na potvrdenie svetských imunít cirkevných právnických osôb však bolo zvyčajne nevyhnutné i rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, konkrétne bullou pápeža Klementa VI. vydanou v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou.

Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.

Názov

Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolina a Klementina bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.

Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku 1945 nazývala Deutsche Universität zu Prag (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.)

Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil.

Dnešný stav

UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov.

Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v Česku. Študenti-cudzinci predstavovali v roku 2011 asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku 2012 takmer 4 500.^[2]

Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.^[3]

Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT).

Slávni absolventi

Jozef Kvasnica (1930 – 1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity na Katedre jadrovej fyziky
Edvard Beneš (1884 – 1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
Bernard Bolzano (1781 – 1848), matematik a filozof
Max Brod (1884 – 1968), spisovateľ
Karel Čapek (1890 – 1938), spisovateľ
Eduard Čech (1893 – 1960), matematik
Carl Ferdinand Cori (1896 – 1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Gerty Coriová (1896 – 1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Josef Dobrovský (1753 – 1829), filológ a historik
Jaroslav Heyrovský (1890 – 1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
Milada Horáková (1901 – 1950), politička a obeť justičnej vraždy
Bohumil Hrabal (1914 – 1997), spisovateľ
Ján Hus (1369 – 1415), náboženský mysliteľ a reformátor
Jan Janský (1873 – 1921), objaviteľ krvných typov
Franz Kafka (1883 – 1924), spisovateľ
Karol I. Habsburský (1887 – 1922), posledný rakúsky cisár
Egon Erwin Kisch (1885 – 1948), spisovateľ a novinár
Luboš Kohoutek (* 1935), astronóm
Jaromír Korčák (1895 – 1989), geograf, demograf a štatistik
Milan Kundera (* 1929), spisovateľ
Jan Marek Marci (1595 – 1697), doktor
George Placzek (1905 – 1955), fyzik
Miroslav Plzák (1925 – 2010), lekár, spisovateľ
Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869), fyziológ
Miloš Sovák (1905 – 1989), lekár, pedagód
Leoš Středa (* 1963), lekár, pedagóg, spisovateľ
Ota Šik (1919 – 2004), ekonóm
Ferdinand Stoliczka (1838 – 1874), paleontológ
Nikola Tesla (1856 – 1943), vynálezca, fyzik
Vladislav Vančura (1891 – 1942), spisovateľ
Max Wertheimer (1880 – 1943), psychológ

Organizačná štruktúra

Fakulty

Katolícka teologická fakulta
Evanjelická teologická fakulta
Husitská teologická fakulta
Právnická fakulta
1. lekárska fakulta
2. lekárska fakulta
3. lekárska fakulta
Lekárska fakulta v Plzni
Lekárska fakulta v Hradci Králové
Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
Filozofická fakulta
Fakulta sociálnych vied
Fakulta humanitných štúdií
Pedagogická fakulta
Fakulta telesnej výchovy a športu
Prírodovedecká fakulta
Matematicko-fyzikálna fakulta

Ďalšie súčasti

Vysokoškolské ústavy

Ústav dejín UK a Archív UK
Centrum pre teoretické štúdiá
Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium

Iné pracoviská

Ústav výpočtovej techniky
Európske informačné stredisko
Ústav jazykovej a odbornej prípravy
Ústredná knižnica
Centrum pre otázky životného prostredia
Agentúra Rady vysokých škôl

Účelové zariadenia

Internáty a menzy
Arcibiskupský seminár
Nakladateľstvo Karolinum
Správa budov a zariadení
Športové centrum

Referencie

↑ Karlova univerzita In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-10-02]. Dostupné online.
↑ http://cuni.cz/UK-4055.html
↑ http://cuni.cz/UK-4054.html#9

Literatúra

Svatoš, M.: Dějiny Univerzity Karlovy I (1347/48-1622). Karolinum, Praha 1995. ISBN 80-7066-968-3
Čornejová, I. (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802). Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3
Havránek, Jan (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918). Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2
Pousta, Z. – Havránek, J.: Dějiny Univerzity Karlovy IV (1918-1990). Karolinum, Praha 1998. ISBN 80-7184-539-6
Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave, 1926, roč. IV, č. 45 (7).

Externé odkazy

Oficiálna stránka
Zakládací listina Univerzity Karlovy ze 7. dubna 1348 (český text)

[1] Karlova univerzita In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-10-02]. Dostupné online.

[2] ttp://cuni.cz/UK-4055.html

[3] ttp://cuni.cz/UK-4054.html#9

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Infobox Vysoká škola
+|Názov          = Karlova univerzita
+|Obrázok        = <!-- Stačí presný názov súboru nahraného na commons -->
+|Popis          =
+|Logo           = Charles-University-symbol-4.png
+|Popis loga     =
+|Motto          =
+|Pôvodný názov  = Univerzita Karlova
+|Latinský názov = Universitas Carolina
+|Poloha         = [[Praha]], [[Česko]]
+|Skratka        = UK
+|Typ            = verejná
+|Zameranie      =
+|Náboženská príslušnosť =
+|Patrón                 =
+|Rok založenia          = [[1348]]
+|Rok otvorenia          =
+|Rok zatvorenia         =
+|Stav           =
+|Rektor         = prof. MUDr. [[Tomáš Zima]], DrSc., MBA
+|Prorektor      = prof. Mgr. Miroslav Bárta, Dr.<br><small>prorektor pre vonkajšie vzťahy</small><br>prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc.<br><small>prorektor pre akademické kvalifikácie</small><br>prof. RNDr. Jan Hála, DrSc.<br><small>prorektor pre rozvoj</small><br>doc. RNDr. Jan Konvalinka, CSc.<br>prorektor pre vedeckú činnosť<br>prof. MUDr. Milena Králíčková, Ph.D.<br><small>prorektorka pre študijné záležitosti</small><br>prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc.<br><small>prorektorka pre európsku problematiku</small><br>prof. PhDr. Ing. Jan Royt, Ph.D.<br><small>prorektor pre tvorivú a edičnú činnosť</small><br>prof. MUDr. Jan Škrha, DrSc., MBA<br><small>prorektor pre zahraničné styky a mobilitu</small><br>prof. PaedDr. Radka Wildová, CSc.<br><small>prorektorka pre koncepciu a kvalitu vzdelávacej činnosti</small>
+|Kvestor        = Ing. Miroslava Oliveriusová
+|Kancelár       = MUDr. Milan Prášil, MBA
+|Počet fakúlt   = 17
+|Počet zamestnancov       = 7 368
+|Počet študentov          = 50 000
+|Pregraduálni študenti    =
+|Postgraduálni študenti   =
+|Doktorandi               = 7 217
+|Rozpočet                 = 413,67 mil. EUR
+|Kampus                   =
+|Školské farby            =
+|Školská hymna            =
+|Maskot                   =
+|Školský časopis          =
+|Športová reprezentácia   =
+|Člen                     =
+|Nositelia Nobelovej ceny =
+|Miesto                   =
+|Adresa                   = Ovocný trh 560/5, [[Praha]], 110 00, [[Česko]]
+|Telefón                  =
+|Web                      = [https://cuni.cz/ www.cuni.cz]
+|Mail                     =
+}}
 [[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]]
 '''Karlova univerzita'''<ref>Karlova univerzita In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/karlova-univerzita | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-02 | miesto = Bratislava}}</ref> ({{V jazyku|ces|'''''Univerzita Karlova'''''}}, skratka '''''UK''''') je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v [[Praha|Prahe]], dve fakulty v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a jedna v [[Plzeň|Plzni]], ďalej z štyroch vysokoškolských ústavov, piatich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení.