Ústavný vývoj na území Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Habsburská monarchia[upraviť | upraviť zdroj]

Štátny znak Rakúsko-Uhorska

Stadionova ústava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stadionova ústava

Ríšska ústava označovaná ako Stadionova ústava podľa svojho tvorcu vydaná v Olomouci 7. marca 1849 (súčasne s rozohnaním Kroměřížského snemu) bola prvou ústava platnou na území dnešného Slovenska.

Silvestrovský patent[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Silvestrovský patent

31. decembra 1851 boli zverejnené dva cisárske patenty a jeden cisársky kabinetný prípis. Tieto tri dokumenty položili formálny základ Bachovho absolutizmu.

Prvá česko-slovenská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé ústavné provizórium[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvé ústavné provizórium

28. októbra 1918 Národný výbor česko-slovenský v Prahe vyhlásil samostatný, spoločný štát Čechov a Slovákov. Ako prvý bol prijatý zákon č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu Česko-Slovenského. Tento zákon je tiež nazývaný Prvé ústavné provizórium.

Zákon č. 11/1918 Zb. tiež slúžil ako recepčná norma, pretože zakotvoval právnu kontinuitu s doterajšou rakúsko-uhorskou monarchiou. To znamená, že zostali v platnosti dovtedajšie právne predpisy, čo spôsobovalo nemalé problémy, keďže existovali značné rozdiely medzi rakúskym a uhorským právnym systémom.

Druhé ústavné provizórium[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dočasná ústava

Dočasná ústava Česko-slovenskej republiky, čiže zákon č. 37/1918 schválený Národným zhromaždením (predtým Národný výbor) 13. novembra 1918, bol označovaný aj ako Druhé ústavné provizórium. Týmto zákonom sa definitívne ustanovila parlamentná forma vlády.

Ústavná listina Československej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústavná listina Československej republiky

Ústavný základ Československej republiky tvoril zákon z č. 121/1920 Zb. 29. februára 1920, ktorým sa uvádza ústavná listina česko-slovenská a samotná Ústavná listina Československej republiky. Táto ústava bola inšpirovaná najmä rakúskou decembrovou ústavou, ústavou Tretej francúzskej republiky a americkou ústavou. Niektoré jej časti tiež boli prevzaté z mierových zmlúv.

Základnými princípmi tejto ústavy boli najmä princíp suverenity ľudu, princíp parlamentnej demokracie, princíp dodržiavania základných práv, princíp trojdelenia moci. Z dnešného pohľadu sa ako najkontroverznejšia javí teória jednotného československého národa.

Ústavná listina bola v priebehu svojej účinnosti (do roku 1938) doplnená ôsmimi ústavnými zákonmi (medzi inými aj ústavnými zákonmi upravujúcimi štátne hranice s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom a Rumunskom). Medzi ďalšie významné zákony prijaté v tomto období môžeme zaradiť napr. zákon č. 449/1919 Zb. o ochrane Československej republiky alebo zákon č. 162/1920 Zb. o ústavnom súde.

Ústavná listina bola uplatňovaná až do 10. septembra 1938, keď došlo k podpísaniu Mníchovskej dohody. Formálne potom v podstatne pozmenenej forme až do prijatia zákona o samostatnom slovenskom štáte zo 14. marca 1939.

Prvá Slovenská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Slovenskej republiky (1939)

Základom asymetrického členenia Česko-Slovenska v pomníchovskom období bol ústavný zákon 299/1938 Zb. o autonómii Slovenskej krajiny. Následne 14. marca 1939 prijal Snem Slovenskej krajiny Zákon o samostatnom slovenskom štáte (č. 1/1939 Zb.).

Ústava Slovenskej republiky č. 185/1939 bola prijatá 21. júla 1939.

Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Ústavný vývoj 1945 až 1948[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 1945 sa v Moskve odohralo stretnutie medzi česko-slovenským exilovým prezidentom Edvardom Benešom a zástupcami komunistického centra na čele s Klementom Gottwaldom, kde sa rokovalo o vytvorení novej vlády. 5. apríla 1945 bol na zasadnutí tejto vlády Národného frontu Čechov a Slovákov prijatý Košický vládny program.

Košický vládny program uznal svojbytnosť slovenského národa, uznal Slovenskú národnú radu ako reprezantantku suverenity slovenského národa. Inštitucionálne vzťahy medzi SNR a orgánmi Česko-Slovenska upravovali tzv. Pražské dohody. Prvá pražská dohoda z 2. júna 1945 ešte zabezpečovala široké autonómne práva pre Slovensko najmä v oblasti výkonnej moci, no už druhá pražská dohoda z 11. apríla 1946 obmedzovala slovenské orgány a posilňovala právomoci prezidenta a vlády Česko-Slovenska. Tretia pražská dohoda z 27. júna 1946 potom definitívne odštartovala proces centralizácie a podriaďovania slovenských orgánov ústredným.

Ústava 9. mája[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Československej republiky (1948)

(č. 150/1948 Zb.)

Ústava Československej socialistickej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Československej socialistickej republiky

(č. 100/1960 Zb.)

Ústavný zákon o československej federácii[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústavný zákon o československej federácii

(č. 143/1968 Zb.)

Slovenská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Ústava Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola už osemkrát a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z. a 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z. a 210/2006 Z.z.

Pôvodný zdroj[upraviť | upraviť zdroj]