Ľudo Ondrejov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudo Ondrejov
Ľudo Ondrejov
slovenský básnik a prozaik

Narodenie 19. október 1901
Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko
Úmrtie 18. marec 1962 (60 rokov)
Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko

Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, iný pseudonym Ľ. M. Ondrejovič (* 19. október 1901, Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko – † 18. marec 1962, Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko) bol slovenský básnik a prozaik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice).

Hrob na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V tomto období arizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom:

Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“

Títo ľudia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore.[1][2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1932 – Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba
  • 1932 – Bez návratu, zbierka veršov
  • 1936 – Mámenie, zbierka veršov
  • 1941 – Pijanské piesne
  • 1956 – Básne

Próza pre mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1932 – Rozprávky z hôr
  • 1933 – Tátoš a človek
  • 1935 – O zlatej jaskyni
  • 1936 – Africký zápisník, cestopis
  • 1936 – Horami Sumatry, cestopis
  • 1937 – Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie) – jeho vrcholné dielo, chcel napísať "knihu naplnenú slnkom a radosťou". Vrchol v umeleckom modelovaní svojho ideálneho sveta dosiahol obrazom detstva a mladosti v dvojici románov o vrchárskom chlapcovi. V románe sa odráža sociálna skutočnosť aj so svojimi zápornými stránkami, ale jeho váha spočíva vo vykreslení ideálnych ľudských vzťahov. Akokoľvek však dielo prekypuje predmetovo-zmyslovou nasýtenosťou a akokoľvek majú scény, udalosti a ľudské typy reálnu historickú základňu, román si vyžaduje "metaforické čítanie", ktoré prenáša celé rozprávanie do roviny symbolu. Zbojnícka mladosť, primitívny život vrchárskych ľudí, je iba konkrétno-zmyslovou šifrou na vyjadrenie predstavy o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Zbojnícka mladosť predstavuje v istom zmysle mýtus o oslobodenom človeku. Ustavičná túžba hlavného hrdinu "letieť ako vták" a "mať krídla" je iba detským a rozprávkovým slovníkom vyslovená túžba po odpútaní sa od všetkých príťaží, nízkostí a malicherností, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl.
  • 1939 – Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie)
  • 1940 – Príhody v divočine, cestopis
  • 1950 – Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie)
  • 1952 / 1953 – Výšiny, novela
  • 1956 – Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie
  • 1958 – Šibeničné pole, novela
  • 1963 – Keď pôjdeš horou

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Martin Trančík: Medzi Starým a Novým (História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave), ISBN 80-967026-9-6, Bratislava 1997
  2. Slovenské dotyky, október 2005

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]